Informačné pramene, Knižnice, Bibliografický zápis

Informačné pramene, Knižnice, Bibliografický zápis

Informácia znamená v širokom zmysle slova akýkoľvek údaj, správu, fakt, údaj obohacujúci poznanie používateľa. V užšom zmysle slova to znamená informatiku, čiže nový vedný a študijný smer, ktorý sa zaoberá vznikom, spracúvaním, ukladaním, sprístupňovaním a využívaním informácií. Poznáme základné informačné inštitúcie, strediská vedeckých a technických informácií.

Najpoužívanejšia svetová katalogizačná sústava je medzinárodné desatinné triedenie (MDT), obsahuje 10 tried, ktoré sú označené číslicami 0-9, z ktorých každá sa postupne člení na 10 ďalších podtried, radov, poradí, skupín atď. Napr. :

0 …………. Všeobecná literatúra

03 ………. Encyklopédie

Informačné pramene:

– primárne informačné pramene, čiže originálne, nespracované : knihy, príručky, časopisy, výskumné správy, vedecké spisy, monografie...

– sekundárne informačné pramene vznikli spracovaním primárnych informačných prameňov : katalógy, zoznamy

katalóg- zoznam napr. autorov, ktorých knihy sú k dispozícii čitateľom , mená alebo iné položky sú v nich zoradené abecedne

> menný katalóg (autorský)

– zoradené podľa autorov

> vecný katalóg (predmetový)

– zoznam literatúry o určitom probléme, predmete

> systematický katalóg

– zoznam literatúry istého odboru

> katalóg periodík

– časopisov a novín

– terciárne informačné pramene sú treťoradé, vznikli spracovaním primárnych a sekundárnych prameňov : bibliografie, zápis použitej literatúry, rešerš

Bibliografia- je zoznam literatúry o nejakej téme. Je rozdielna aj v náučnom štýle. Kým pri vedeckom náučnom štýle je presná citácia alebo bibliografia, v populárnom náučnom štýle je voľná citácia alebo parafrázovanie a môže byť bez bibliografie.

Rešerš: vyhľadanie, súhrn, prehľad poznatkov o danej téme

– na objednávku vypracúvajú vedecké knižnice

Knižnice – môžu byť ľudové, vedecké, univerzitné, školské, závodné

– knihy si možno požičať domov, alebo študovať v študovni

– najväčšia knižnica v SR : Slovenská národná knižnica v Martine

Bibliografický zápis:

Bibliografický odkaz – je záznam, ktorý obsahuje údaje o dokumente, ktorý autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce.

– Bibliografický odkaz odkazuje na konkrétny dokument (napr. monografiu), na príspevok v dokumente (príspevok v monografii alebo zborníku, heslo v encyklopédii) alebo na články v seriálových publikáciách – časopisoch, ročenkách, revue, novinách, ktoré boli publikované v tlačenej alebo
elektronickej podobe.

– V zozname bibliografických odkazov sa odkazy usporiadajú spravidla abecedne podľa autora. Ak nie je autor uvedený odkaz sa zaradí na koniec autorského zoznamu.

Pri tvorbe bibliografických odkazov sú najdôležitejšie tieto veci: 

– odkaz musí presne identifikovať prameň, aby ho bolo možné bez ťažkostí opäť vyhľadať

– poradie údajov je v odkaze záväzné

– údaje sa preberajú tak, ako sa vyskytujú v prameni

Schéma tvorenia bibliografického odkazu:

Monografia (výskumná správa, diplomová práca, dizertácia)
Autor
Názov
Vydanie (iné ako prvé)
Miesto vydania
Vydavateľstvo
Rok
Rozsah (počet strán)
Štandardné číslo
CALVIN, David:
Smerom ku globálnej informačnej superdiaľnici.

2. vyd.
Bratislava :
Perfekt,
1996.
41 s.
ISBN 80-85165-60-0

Príklad

CALVIN, David: Smerom ku globálnej informačnej superdiaľnici. 2. vyd. Bratislava : Perfekt, 1996. 41 s. ISBN 80-85165-60-0
AUTOR: NÁZOV KNIHY, VYDANIE, MIESTO: ROK, STRANA . Č. ISBN

– WELTONOVÁ, J.: Impresionizmus, 2. vyd. Bratislava: 1996, s.120-121. ISBN 80-8046-020

AUTOR: NÁZOV ČLÁNKU, NÁZ. ČASOPISU, ROČNÍK, ROK, ČÍSLO, STRANA

– KAČALA, J.: Slovenské nárečia dnes. (In.) Kultúra slova, 27, 1993, 6, s. 257-259.