Delenie slovných druhov:
1. Podstatné mená
2. Prídavné mená
3.
Zámená
4. Číslovky
5. Slovesá
6. Príslovky
7. Predložky
8. Spojky
9. Častice
10. Citoslovcia
· Ohybné –
1. – 5.
a) Skloňovanie – 1. – 4.
b) Časovanie
- 5.
· Neohybné – 6. – 10.
· Plnovýznamové – 1. – 6.
·
Neplnovýznamové – 7. – 10.
Plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú osoby, zvieratá, rastliny, veci, vlastnosti, deje, vnútorné stavy človeka.
Rozdelenie podstatných mien:
I. 1. konkrétne
(hmotné), označujú osoby, zvieratá, veci
2. abstraktné (nehmotné), označujú deje a duševné stavy človeka
a vlastnosti
II. 1. všeobecné, vzťahujú sa na každý predmet toho istého druhu, píšu sa malým písmenom
2. vlastné,
pomenúvajú jednotlivcov a jedinečné predmety alebo organizácie, píšu sa veľkým začiatočným písmenom
III.
1. životné, pomenúvajú iba osoby
2. neživotné, sú to všetky podstatné mená, ktoré
neoznačujú osoby
IV. 1. pomnožné, označujú jeden predmet, ale majú formu pl.
2. hromadné, majú formu sg., ale
označujú množinu predmetov, osôb
1. mužský rod
(chlap, hrdina, dub, stroj, kuli)
· menej frekventovaný vzor kuli
– podľa vzoru kuli sa skloňujú cudzie
životné všeobecné mená a vlastné mená a priezviská
sg. – kuli, od kuliho, ku kulimu, kuliho, o kulim,
s kulim;
pl. – kuliovia, kuliov, kuliom, kuliov, kulioch, kuliami;
2. ženský rod (žena,
ulica, dlaň, kosť)
· zmiešané skloňovanie: ulica/žena
Príklad: idea (Kórea, Andrea,
vinea)
sg. – idea, (od) idey, (k) idei, ideu, (o) idei, (s) ideou
pl. – idey, (od) ideí, (k) ideám,
idey, (o) ideách, (s) ideami
3. stredný rod (mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)
Vo vzore
vysvedčenie v podstatnom mene typu lístie - v žiadnom tvare neplatí rytmický
zákon
Gramatické kategórie:
· rod
a) mužský (v G pl. prípona
–ov)
b) ženský (v I sg. prípona –ou)
c) stredný (v N pl. prípona –á/-ia)
Pri
pomnožných podstatných menách sa rozlišuje rod podľa tvaru v N, G, alebo D.
· číslo
a) singulár
– jednotné číslo
b) plurál – množné číslo
· pád – nominatív, genitív, datív,
akuzatív, lokál, inštrumentál
Bývalý piaty pád – oslovenie (vokatív) v modernej slovenčine
zanikol. Zachoval sa v tradičných výrazoch, napr. chlape, človeče, otče, synu, mamo. V súčasnosti má oslovenie tvar nominatívu, oddeľuje
sa čiarkou.
Gramatické kategórie rod, číslo, pád majú okrem podstatných mien prídavné mená, zámená a číslovky
– nazývame ich menné gramatické kategórie.
Plnovýznamový
slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov.
Rozdelenie prídavných
mien:
I. akostné – vyjadrujú akosť(čistú vlastnosť), vlastnosť môže svoju intenzitu zvyšovať,
stupňovať.
stupňovanie patrí k tvoreniu slov, nie k ohýbaniu slovných druhov, pretože sa pomocou prípony tvorí
odvodené slovo
stupňovanie – pravidelné (základ slova sa nemení, napr. sladký – sladší – najsladší)
- nepravidelne (základ slova sa mení, napr. dobrý – lepší – najlepší)
– malý, veľký, dobrý, zlý, pekný
II.
vzťahové
– vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené
– nedajú sa stupňovať
III. privlastňovacie
–
tvoria sa od osobných a zvieracích mien, vyjadrujú, komu patrí osoba, zviera, vec
– nedajú sa stupňovať
Skloňovacie
vzory:
· pre akostné a vzťahové prídavné mená
a) tvrdé zakončenie (pekný)
b) mäkké zakončenie
(cudzí)
· pre vzťahové živočíšne prídavné mená (páví – neplatí rytmické krátenie)
· pre
privlastňovacie prídavné mená (otcov, matkin)
Gramatické kategórie sú zhodné s podstatným
menom.
Plnovýznamový slovný druh. Dokážu vo vete zastúpiť iný slovný
druh.
Rozdelenie zámen:
I. podľa rodu:
a) rodové (môžeme určiť
gramatickú kategóriu rodu – môj)
b) bezrodové (nedá sa určiť kategória rodu – my)
II.
podľa vecného významu:
a) osobné – základné: ja, ty,..
- privlastňovacie:
môj, tvoj,..
– zastupujú 1., 2. a 3. osobu
b) zvratné – základné: sa, si
- privlastňovacie:
svoj – súvisí s podmetom
– zvratné zámeno sa nemá tvar nominatívu, obracia dej slovesa na vykonávateľa
deja
c) ukazovacie: ten, tá, to, tie, onen, oná, ono..
d) opytovacie: kto, čo, ktorý, aký, čí,
koľký,..
- v súvetiach vo funkcii spojky vyjadrujú vzťahy medzi vetami – vzťažné zámena
e)
neurčité: dakto, dačo, dajaký
f) vymedzovacie: ten istý, iný, každý, sám, nikto,
nijaký
Skloňovanie zámen:
Zámená, ktoré majú podobu prídavných mien sa skloňujú podľa vzorov pre prídavné
mená.
Gramatické kategórie:
– rod (okrem bezrodových), číslo, pád (v G, D
a A majú osobné zámená aj kratšie tvary – mňa – ma..)
– zámeno on – v G a A – jeho, neho, ho, -ňho (pri
zastupovaní životných podstatných mien – poňho), -ň (pri zastupovaní neživotných podstatných mien –
poň)
Plnovýznamový slovný druh. Označujú počet osôb, vecí, dejov, ich poradie a členenie. Niektoré majú podobu podstatného mena (sto), prídavného mena (prvý), príslovky (dvojako).
Rozdelenie čísloviek
podľa druhu:
I. základné (koľko/-í?) – hlavná skupina, označujú počet
II.
skupinové (koľko?) – nevyjadruje len počet, ale pomenúva každý jednotlivý predmet v skupine (troje
deti)
III. radové (koľký v poradí?) – poradie osôb, vecí v rade
IV.
násobné (koľkokrát?) – vyjadrujú koľkokrát sa uskutoční dej slovesa
V. druhové
(koľkoraký?) – pomenúvajú počet druhov vecí alebo javov
Skloňovanie čísloviek:
- ak majú podobu
podstatných alebo prídavných mien, skloňujú sa podľa príslušných vzorov
- ak číslovka sto stojí samostatne – vzor
mesto, ak stojí pri podstatnom mene, je nesklonná
- číslovka jeden v zložených číslovkách je
nesklonná
Vzory: – dva, tri, štyri – osobitné skloňovanie
- päť – číslovky
5-99
Gramatické kategórie:
· rod – číslovky majú osobitný tvar pre každý rod (jeden, jedna,
jedno); alebo iba dva tvary (piati, päť)
· číslo – len plurál – okrem číslovky jeden
· pád
– niektoré číslovky majú v niektorých pádoch viac tvarov, napr. N: jedni(ľudia, jedny(stromy
Plnovýznamový slovný druh. Slovesá pomenúvajú deje, a to činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí.
Rozdelenie
slovies:
I. Podľa úplnosti významu:
a) plnovýznamové –
jedným slovom vyjadríme činnosť
b) neplnovýznamové – nemôžu stáť samostatne bez neurčitku
plnovýznamového slovesa
(a) sponové (stať sa, byť) – spájajú mennú časť prísudku s podmetom
vety
(b) modálne (spôsobové) – vyjadrujú vôľu, nutnosť, schopnosť, potrebu vykonať
dej
(c) fázové – vyjadrujú fázu priebehu deja –začiatok, trvanie, koniec
(d)
limitné – vyjadrujú, že dej je tesne pred uskutočnením, ale neuskutoční sa
II. Podľa
povahy deja:
a) činnostné – podmet vykonáva činnosť slovesa
(a)
predmetové – viažu sa so slovesom; prísudok + predmet
1. prechodné – viažu
sa s priamym predmetom v bezpredložkovom A
2. neprechodné – s nepriamym predmetom
(b)
bezpredmetové – prísudok + príslovkové určenie
b) stavové
III.
Podľa zvratnosti:
a) zvratné – slovesá, pri ktorých sa nachádza zvratné
zámeno sa, si
b) nezvratné – slovesá bez zvratného zámena
Časovanie
slovies:
Vzory: chytiť–chytám, rozumieť–rozumiem, niesť–nesiem, hynúť– hyniem, trieť – triem, brať –
beriem, česať – češem, žať–žnem, chudnúť–chudnem, žuť–žujem, pracovať–pracujem, robiť–robím, vidieť–vidím,
kričať-kričím
Slovesné gramatické kategórie:
· osoba: 1. os. (ja, my)
2. os. (ty, vy)
3. os. (on, ona, ono, oni, ony)
· číslo: - singulár
– plurál
· čas
a)
prézent – prítomný čas (dej nastáva v momente reči)
– v umeleckej literatúre historický prézent
– aktualizuje dej príbehu z minulosti
b) préteritum – minulý čas (dej sa uskutočnil pred
momentom reči)
c) futúrum – budúci čas (dej sa uskutoční po momente reči)
·
spôsob
a) oznamovací – indikatív – neprikazuje splniť dej, nepodmieňuje jeho
uskutočnenie, len oznamuje
b) rozkazovací – imperatív – prikazuje, vyzýva, aby sa dej
uskutočnil
c) podmieňovací – kondicionál – vyjadruje, že dej slovesa by sa mohol uskutočniť, keby sa
splnila istá podmienka
· vid
a) dokonavý – vyjadruje ukončený, ohraničený dej;
budúci čas sa dá vyjadriť jedným slovom
b) nedokonavý – vyjadruje neukončený, neohraničený
dej
· pravopis prepôn
- predpona s- sa pripája na neznelú spoluhlásku slovného základu
- predpona z- sa pripája na znelú spoluhlásku alebo samohlásku v slovotvornom základe
- predpony, ktoré majú viac
hlások a končia na spoluhlásku, majú vždy na konci znelú spoluhlásku
bez ohľadu na základ slovesa
·
slovesný rod
a) činný, aktívum – podmet vykonáva činnosť slovesa
b)
trpný, pasívum – podmet nevykonáva činnosť slovesa
Rozdelenie slovesných
tvarov:
A. Podľa zloženia:
1. jednoduché – skladajú sa
z jedného slova
2. zložené – z dvoch a viacerých slov
B. Podľa
určených gramatických kategórií:
1. určité slovesné tvary – dajú sa určiť slovesné
gramatické kategórie
2. neurčité slovesné tvary – nedajú sa určiť slovesné gramatické
kategórie
· neurčitok (robiť)
· prechodník (chodiac)
· činné príčastie
prítomné (robiaci)
· činné príčastie minulé (robivší) – v súčasnej slovenčine neproduktívny tvar
·
trpné príčastie (pečený)
· slovesné podstatné meno (spievanie)
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja, ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Sú
neohybný slovný druh, nemajú gramatické kategórie.
Rozdelenie prísloviek:
I. miesta
(vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa)
II. času (vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa
odohráva)
III. spôsobu (vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva)
IV.
príčiny (vyjadrujú, prečo sa dej uskutočnuje)
Príslovky utvorené z akostných prídavných mien sa
stupňujú.
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú vzťah medzi slovami. Vo vete nestoja samostatne, vždy v spojení s iným slovom. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie.
Rozdelenie
predložiek:
I. Podľa pôvodu:
a) prvotné predložky (primárne)
– nepoužívajú sa vo funkcii iného slovného druhu (cez, k, od, s, pod,..)
b) druhotné predložky
(sekundárne) – používajú sa aj ako iný slovný druh (uprostred, okolo, vďaka)
II. Podľa
zloženia:
a) jednoduché – z, s, pod,.. (jeden slovný základ)
b)
zložené – spopod, ponad, spoza, vopred (dva a viac slovných základov)
Vokalizácia
predložiek:
K predložkám, ktoré sa končia na spoluhlásku, sa niekedy pridáva samohláska (vokál), aby výslovnosť bola
plynulejšia (s – so, z – zo, v – vo, nad – nado, k – ku).
Neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová a vety. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie.
Rozdelenie spojok:
I. priraďovacie
a) zlučovacie (a, i, aj, ani,
ako i, ako ani,..)
b) stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj,..)
c) odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa,
a jednako, a napriek tomu,..)
d) vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
- pred priraďovacími spojkami a, i, aj,
ani, alebo, či, ako – v prirovnaní nepíšeme čiarku.
- pred zloženými spojkami a spojovacími výrazmi typu
a teda, a jednako, a predsa, a tým,.. čiarku píšeme.
- ak sa opakuje spojka, čiarku
píšeme
II. podraďovacie
a) podmetové (že, čo,..)
b) prísudkové (čo,
ako,..)
c) predmetové (že, aby, či, ako,..)
d) prívlastkové (ako, že, či,..)
e) prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby,
lebo, pretože, aby,..)
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie.
Rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:
I. Uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu
v predchádzajúcom texte a uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju – pripájacie: i, ale, a, veru, no – alebo
pobádajú k výpovedi
– pobádacie: však, ale, potom, nech, bodaj, nuž,..
II. Vytyčovacie
(vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) – nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú, zdôrazňujú
nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného
– častice, ktoré hodnotia povedané (bohužiaľ, bezpečne, namojveru,
pravda,..) alebo bližšie vysvetľujú povedané (údajne, prosto, reku, veru, slovom, povedzme,..) sa oddeľujú od vety
čiarkou.
Vetnočlenná funkcia častíc vo vete
Častice nie sú vo vete vetným členom na rozdiel od prísloviek.
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú cit, vôľu alebo napodobňujú zvuky. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie. Nie je vetným členom (výnimky: A žaba člup do vody. – citoslovce je prísudkom).
I. Rozdelenie podľa typu:
1. vlastné:
a)
vyjadrujú cit
b) vyjadrujú vôľu
2. zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk
II.
Rozdelenie podľa pôvodu:
1. prvotné – nie sú a neboli iným slovným
druhom
2. druhotné – môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc – spodstatné meno; hybaj, varuj –
sloveso..)
Pokiaľ stoja citoslovcia samostatne, píšeme za nimi výkričník a tvoria jednočlennú neslovesnú (citoslovnú) vetu.
V rámci
jednej vety sú vždy vydelené čiarkou a nepatria medzi vetné členy vety či súvetia.