Úplná a neúplná veta

Úplná a neúplná veta

V gramatike rozlišujeme medzi úplnými a neúplnými vetami, pričom každá z nich má svoje špecifické charakteristiky a použitie v jazyku.

Úplná veta

Úplná veta je základnou stavebnou jednotkou textu v slovenskom jazyku, ktorá vyjadruje úplnú myšlienku a má predmet a prísudok. Úplné vety sú gramaticky kompletné, čo znamená, že obsahujú všetky potrebné prvky na to, aby boli samostatne zrozumiteľné.

Úplná veta môže byť jednoduchá alebo zložená. Jednoduchá úplná veta obsahuje jeden predmet a jeden prísudok, zatiaľ čo zložená úplná veta obsahuje viacero nezávislých vetných členov alebo vetných súčastí.

Príklady úplných viet:

• Slnko svieti.
• Deti hravo skákali cez švihadlo.

Neúplná veta

Neúplná veta je taká veta, ktorá z gramatického hľadiska nie je úplná, pretože jej chýba jeden z hlavných vetných členov (predmet alebo prísudok), avšak stále je schopná niesť určitý význam.

Neúplné vety sú často používané v umeleckých textoch, v dialógoch alebo v situáciách, kde kontext dopĺňa chýbajúce informácie.

Príklady neúplných viet:

• Na stenu. (chýba prísudok, ale v kontexte môže byť zrejmé, čo s tým má byť)
• Veľmi pekné! (chýba predmet a prísudok, ale vyjadruje pozitívnu emocionálnu reakciu)

Neúplné vety môžu byť účinným nástrojom na zdôraznenie určitých aspektov komunikácie, keďže môžu pridať dynamiku alebo expresivitu do rozprávania alebo písaného textu.