Spôsoby spracovania textu (konspekt, osnova)

Spôsoby spracovania textu (konspekt, osnova)

Na to, aby sme vedeli efektívne a racionálne študovať nestačí len danému textu porozumieť, ale dôležité je vedieť si ho aj správne zaznamenať.

Spôsoby spracovania textu

Konspekt (výťah): záznam základných údajov, hlavných myšlienok i doslovných citátov z počutého alebo prečítaného odborného textu (prednášky, referátu, knihy, skrípt). Je to zhustený obsah textu sledujúci jeho štruktúru. Zachytáva hlavné myšlienky a obsah všetkýchčastí textu podrobnejšie než osnova. Autorove myšlienky môžeme doslovne citovať alebo pretvoriť vlastnými slovami.

Forma konspektu – mimojazykové prostriedky: závisí od prijímateľa textu. Konspekt nemá byť veľmi dlhý, mal by byť stručný, jasný, prehľadný: využívame rôzny tvar písma, medzery, odseky, odrážky, šípky, značky, skratky, pomlčky. Môžeme striedať dlhšie vety s heslovitými časťami.

Osnova 1: najstručnejší a najprehľadnejší záznam počutého alebo prečítaného textu, ktorý je väčšinou formulovaný v bodoch (heslách). Obsahuje najdôležitejšie pojmy, tzv. kľúčové slová.

Osnova 2: pri písomnej práci je myšlienkové rozvrhnutie práce, plán, podľa ktorého pri práci postupujeme. Tvorí ,,kostru“ práce, na ktorú sa môžu ,,nabaľovať“ myšlienky. Pripravujeme ju pred začatím konceptu

Forma osnovy: píšeme ju v bodoch alebo heslách, ktoré sú očíslované. Používame menné vety.

!!! Rozlišujeme: konspekt – poznámky z obsahu textu

koncept (prvopis) – napísanie vlastného textu na nečisto, náčrt písomnej práce. Môžeme v ňom prečiarkovať, pri jeho písaní neplatia žiadne pravidlá, v školskej praxi sa nehodnotí, je veľmi užitočný pomocník študenta.

Téza: základná myšlienka textu, ktorá je formulovaná ako ucelená veta. Často je to poučka, z ktorej sa v texte vychádza. Nie je taká komplexná ako osnova a konspekt. Má vystihovať obsah textu, preto sa často využíva ako pomôcka pri príprave napr. na záverečné skúšky. Tézy niekedy nazývame aj sylaby.

Citácia

doslovná citácia : doslovné zaznamenanie uceleného (písomného alebo ústneho) výroku inej osoby. Tento záznam je potom položkou v zozname bibliografických odkazov – s menom autora, názvom diela, vydavateľstva, roku vydania a číslom (Findra, J.: Jazyk, reč a človek. Bratislava: Veda, 2002, s. 136. ISBN 80-08-00290-9; ISBN = medzinárodné normalizované číslo knihy).

Doslovne uvedený cudzí výrok, graficky sa odlišuje od ostatného textu napr. použitím úvodzoviek. Uplatňuje sa v odbornom štýle.

voľná citácia: neuvádza sa autor či dielo, z ktorého výrok pochádza. Nevyskytuje sa v odbornom štýle, uplatňuje sa v rečníckom, publicistickom, hovorovom štýle.

parafráza: voľné spracovanie cudzej myšlienky, témy, deja, predlohy iným spôsobom. Nevyskytuje sa v odbornom štýle, uplatňuje sa v rečníckom, publicistickom, hovorovom štýle.