Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. V umeleckom rozprávaní sa využíva dramatické stupňovanie: úvod – zápletka – zauzľovanie – vyvrcholenie – obrat – rozuzlenie. Úvod má taký veľký význam ako v rečníckom útvare.
– expozícia: úvodný opis prostredia a postáv
– in medias res: vpadnutie priamo do deja
– retrospektíva: pohľad naspäť do minulosti (v
detektívkach)
Umelecký text je rozdelený na autorskú reč a reč postáv.
Autorská reč: autor sa
stotožňuje s rozprávačom, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie, uvažuje. Autorská reč sa realizuje v
spisovnom jazyku a býva v 3. osobe jednotného čísla a v minulom čase.
realizuje sa v dialógoch – rozhovoroch dvoch alebo viacerých postáv. Je graficky označená úvodzovkami alebo pomlčkami. Jedna časť dialógu – prehovor jednej postavy – je replika. Dialóg rozvíja príbeh, stupňuje dej. Využívajú sa v ňom aj prvky nárečia, slangu – pomáhajú charakterizovať postavu.
V rozprávaní sa často používa na zvýšenie napätia tzv.historický prézent – ak namiesto minulého času použije autor nečakane prítomný čas. Rozprávanie ako slohový postup sa uplatňuje v románoch, novelách, poviedkach, rozprávkach, povestiach, vo fejtónoch, ...