- musí obsahovať príbeh v časovej postupnosti, gradácia napatia, klasická
kompozícia:
úvod zápletka stupňovanie napatia vyvrcholenie príbehu peripetia (nečakaná udalosť) rozuzlenie záver -rozprávanie musí mať
pointu
Člení sa na pásmo rozprávača, pásmo postáv.
– pásmo rozprávača – autorská reč, može byť aj
vnútorný monológ
-vnútorný monológ nedávame do úvodzoviek
– može sa stotožniť s hlavnou postavou
– pásmo postáv
– dialóg
1. Nahlas zvolal: „Nepojdeme!“
2. a) „Zajtra neprídem,“ hovorí otec. /PR – oznamovacia veta/
b) „Prídeš
zajtra?“ pýta sa otec. /PR – opytovacia, rozkazovacia........veta/
3. a) „Poďte ďalej, „ pozýva ho dnu, ale zrazu sa ešte spýta:
„Idete v súkromnej
záležitosti?“ /2x PR/
b) Neverím Vám,“ zašepkala, „nemám s vami dobré skúsenosti.“ /1x
PR/
Lexika:
Musí obsahovať : slovesá, citoslovcia:
citoslovcia – oddelujú sa
čiarkou alebo výkričníkom
– jaj, joj, ó
– crrr! klop! buch!
– tik – tak
častice: možno, hádam, iste, len,
veru, však, nech, bodaj, nuž, chvalabohu, pravda, bohužial. samozrejme, určite
Ø z
vyššieho štýlu : droga, umelecký štýl napr. lyrizovaný opis /metafora, epitetón, prirovnanie, personifikácia......../
Ø zo stredného
štýlu: raňajky, babka, stolička, stol...........
Ø nižší štýl: možem ho použiť v pásme postáv – v dialógu alebo vo vnútornom
monológu napr. super, paráda
Posobivosť rozprávania zvyšujú frazeologizmy, napr. nálada bola pod psa
Ø jednočlenné, dvojčlenné vety, jednoduché súvetia, zložené súvetia.......
Ø vyvarovať sa zámenám : ten,
tá, to tento – nefunkčne použitého