Slovná zásoba a jej štýlové rozvrstvenie

Slovná zásoba a jej štýlové rozvrstvenie

Slovná zásoba

▪ je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie skutočnosti

Lexikológia

▪ náuka o slovnej zásobe

Slovo

▪ základná znaková jednotka jazyka

Vnútorná štruktúra slovnej zásoby:

▪ jadro

  ▪ tvoria slová s vysokou frekvenciou, neodvodené (ale od nich sa odvádzajú ďalšie), so širokým využitím,
 štylisticky bezpríznakové, pomenovávajúce základné javy súvisiace so životom človeka (ruka, matka, byť,
  dobrý..
  ▪ patrí 500 slov

▪ prechodná vrstva
    ▪ tvoria slová s obmedzenými slovotvornými možnosťami, môžu byť viacvýznamové, štylisticky príznakové
  ▪ patrí tu väčšina slov (napr. bádateľ, futbal, materinský...)

▪ periféria (okraj)
▪ patria sem jednovýznamové slová s obmedzeným využitím, príležitostné slová, slová cudzieho pôvodu, 
odborné termíny (napr. permutácia, ad acta...)

Zmeny v slovnej zásobe: ▪ periféria – prechodná vrstva (napr. internet, mobil)
 ▪ prechodná vrstva – periféria (napr. pionier, iskrička)

 ▪ skupina časovo príznakových slov: ▪ neologizmy – novovznikajúce slová:
1. domáce (napr. množina)
2. cudzie (napr. windsurfing)
  ▪ zastarané slová:
1. historizmy – zanikli
   2. archaizmy – majú náhradu

  ▪ obohacovanie slovnej zásoby:  ▪ cudzie slová (prevzaté slová):
1. zdomácnené (víkend)
2. pôvodné (science-fiction)
3. internacionalizmy (emócia)
 ▪ slová dostávajú nový význam

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby

a) Vyšší štýl
  ▪ archaizmy – slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými slovami
  ▪ neologizmy – novovzniknuté slová alebo spojenia slov
  ▪ poetizmy – básnické slová (deva, luna...)
  ▪ termíny  – jedno- alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne a jednoznačne
  ▪ cudzie slová – slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov
  I. zdomácnené – už ich nepociťuje ako cudzie (napr. rádio, televízor...)
II. medzinárodné slová (internacionalizmy) – vyskytujú sa vo viacerých (aspoň 3) jazykoch (napr. aliancia

b) Stredný štýl (štandardná podoba)
  ▪ štylisticky bezpríznakové – možno použiť vo všetkých štýloch
  – patria do jadra slovnej zásoby (napr. dom, písať, hore, desať...)

c) Nižší štýl
  ▪ profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia
   - slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (napr. operačná sála – operačka)
  ▪ dialektizmy – nárečové slová (napr. grule..)
  ▪ argot – tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek
nerozumie (napr. televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)
  ▪ slang – nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov
  – používa ich istá veková, spoločenská alebo záujmová skupina
▪ vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy