17. Slovenská medzivojnová poézia

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ POÉZIA

Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla 28.10.1918 ČSR. S jej vznikom súvisí aj dynamický rozvoj slovenského jazyka, kultúry a literatúry. Slovenský jazyk sa stáva úradným jazykom a zavádza sa do úradov a škôl.
1920  – vznik Univerzity Komenského a mnoho iných vysokých škôl
– otvorenie Slovenského národného divadla, neskôr v Nitre Divadlo Andreja Bagara, v Košiciach
Východoslovenské národné divadlo
1919 – obnovená činnosť Matice slovenskej
Vznikajú nové vydavateľstvá, v ktorých vychádza množstvo kníh a časopisov: Slovenské pohľady, Svojeť, Živena, Vatra, Elán...
V literatúre doznieva tvorba realistický autorov a vstupujú do nej noví autori. Mladá generácia sa inšpiruje modrenou európskou literatúrou a do poézie a prózy vnášajú nové avantgardné prvky, netradičné témy, formy a postupy. Čerpajú najmä z realizmu, symbolizmu, vitalizmu (oslava života), futurizmu, ale aj naturizmu.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ

Predstaviteľ medzivojnovej poézie, hlavná osobnosť symbolizmu. Jeho tvorba bola ovplyvnená európskymi symbolistami.

Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Spoveď. Prevládajú v nej pocity smútku a bolesti, ktoré sú typické pre symbolizmus. Najznámejšia báseň zbierky je Dravý pocit (plná skepsy a smútku).

Druhá básnická zbierka má názov Dunaj a Seina. Táto zbierka vznikla počas jeho štúdia v Paríži a autor v nej opisuje pocit stratenosti v cudzom svete. Najznámejšia báseň Taedium urbis (Hnus mesta).
Dunaj je symbolom domova a Seina symbolizuje Paríž. Báseň je založená na kontraste. Paríž je síce nádherné veľkomesto, ale všetko v ňom mu je cudzie. Spomína si na rodný kraj, hoci je chudobný, ale je tu doma.
Jeho tvorba postupne nabrala iný charakter.

Básnická zbierka O láske neláskavej – najznámejšia báseň je Paradoxon. Láska by nemala byť bez prekážok. Je to komplikovaný cit a nemalo by byť všetko také jednoduché. Pocit neistoty a prekážok lásku len zosilňuje.
Báseň Nehovorme – na vyjadrenie lásky netreba zbytočné slová.
Báseň Vzlyk – opisuje pocit prázdnoty, keď niekomu chýba druhý človek.
Báseň Telegram – najkratšia báseň tejto zbierky. Hovorí o tom, že stratenú lásku nemožno vrátiť späť.

Básnická zbierka Križovatky – prevláda v nej autorov nepokoj, ale aj celá spoločenská situácia a zamýšľa sa najmä nad existenciálnymi otázkami človeka. Najznámejšia báseň je báseň Kroky. Opisuje v nej človeka, ktorý
je len bábkou na cestách. Celý svet je preňho jeden labyrint, svet sa mu zdá čierny.

Aj Lukáč reaguje svojimi básnickými zbierkami na vojnu, opisuje v nich rozličné spoločenské udalosti danej doby, ako vypuknutie vojny, Španielsku občiansku vojnu, fašizmus, rasizmus,... Jeho básne sú varovaním a protestom.

Básnická zbierka Moloch – je to meno fenického boha, ktorému obetovali deti. Opisuje v nej katastrofické vízie a varuje ľudstvo pred skazou a totálnym zničením.

Básnická zbierka Bábel (chaos, zmätok) – zobrazuje vojnové hrôzy , ktoré symbolicky nazýva apokalypsou. Najznámejšia báseň zbierky je Ars poetica (Umenie básnika). Opisuje v nej falošné pokrytectvo ľudí, ktorí sa snažia svet prikrášliť.

Zbierka Elixír – najznámejšia báseň zbierky je Básnik a čas.

JÁN SMREK

Vlastným menom Ján Čietek, predstaviteľ vitalizmu.

Odsúdený k večitej žízni – 1. básnická zbierka, je poznačená smútkom a pesimizmom. Básnik sa ňou hlási ešte k symbolizmu. Najznámejšia báseň Dnes milujem svoj deň – Človek sa má tešiť z každého nového dňa a radovať sa zo života.

Básnická zbierka Cváľajúce dni – básne v nej majú úplne iný charakter, touto zbierkou sa zaradil k vitalizmu. Najznámejšia báseň zbierky – Cváľajúce dni. Prirovnáva ľudí k bujným žrebcom, sú svojrázni, nechcú sa nikomu podobať a sú mladí s cieľom vychutnať si život. Vyjadril tu pocity mladej generácie.

Ján Smrek si vychutnáva aj príjemnejšie stránky života a preto sú najčastejšie motívy v jeho poézii láska, mladosť, krása a erotické motívy. To dokazuje v básni Mne dedinčanka stepilá. Využíva princíp hravosti.

Nasledujú zbierky, ktoré autor nazval Štyri knihy slnečné a naplno v nich vyjadril pocit opojenia životom --> Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno

Božské uzly – spracúva v nej najmä ľúbostnú tematiku, prírodné motívy a citové zážitky.
Najznámejšia báseň je Balada čerešňových kvetov.

Iba oči – Naďalej rozvíja ľúbostnú tematiku. Oči sú podľa neho bránou do sveta a zrkadlom duše, svet vnímame predovšetkým zmyslami a oči sú symbolom.

Básnik a žena – táto poéma patrí k najkrajším v Smrekovej tvorbe, stvárňuje v nej lyrický príbeh básnika a ženy. Kompozícia je založená na striedaní ročných období a básnik v nej vyjadruje obdiv k žene, zamýšľa sa nad hodnotami života, ktorý chápe ako vzácny dar. Skladá sa z 5 častí:
1. V zasneženom parku
2. Pokračovanie jarné
3. Letná noc na vode
4. Padajú listy
5. Po 10 rokoch

Zrno – básnik vyznáva svoju lásku k domovu. Po čase sa vracia domov márnotratný syn, hľadá istotu, bezpečie a opája sa krásami Oravy, Kysúc a Liptova.
Básne: U nás, Listy

Zbierkou Zrno sa končí vitalistické obdobie a druhá fáza jeho tvorby zahŕňa rany 2. svetovej vojny.

Zbierka Hostina je reakciou na vojnu. Báseň Len poézia – bojoval proti fašizmu, využíva inotaj, napriek ťažkej dobe sa nevzdáva túžby po radosti.

Studňa – zbierka patrí medzi tzv. priečinkovú tvorbu a je priamou výpoveďou proti fašizmu.

Po 2. svetovej vojne sa na niekoľko rokov odmlčal.
Významnou zbierkou, ktorá vyšla po 2. svetovej vojne je zbierka Nerušte moje kruhy – vyznáva v nich lásku k životu a poézii.
Tu jeho tvorba končí.

LADISLAV NOVOMESKÝ

Bol predstaviteľom proletárskej poézie. Patril k Davistom. Davisti - skupina mladých, ľavicovo orientovaných česko-slovenských intelektuálov, ktorá vznikla roku 1922 v Prahe a vydávala časopis DAV.
Na jeho tvorbu vplývala najmä poézia avantgardných smerov – najmä poetizmus.
Jeho tvorba sa delí na 2 obdobia: 1. pred a počas väzenia
2. po prepustení z väzenia

Básnická zbierka Nedeľa – básne v nej sú ladené smutne a melancholicky.
Najznámejšia báseň Báseň – píše o svojom narodení a rozmýšľa, ktorým smerom sa bude jeho tvorba uberať.
Ďalšie básne: Slúžka, Fiasko, Nedeľa

Básnická zbierka Romboid (kosodĺžnik) – využíva v nej poéziu poetizmu. Romboid venoval pamiatke Janka Kráľa. Konfrontuje v ňom detské sny so zložitým svetom dospelých, v ktorom je všetko skrivené, tak ako sú krivé tvary romboidu.

Básnická zbierka Otvorené okná – obsahuje spoločenské, ale aj subjektívne básne. Základom tejto zbierky je motív domova a sveta. Názov je symbolický, je to tzv. otváranie okien do Európy.
Najznámejšie básne: Smrť na stanici, Aeroplán nad mestom,...

Básnická zbierka Svätý za dedinou – obsahuje básne zo Španielskej občianskej vojny, kde krátky čas Novomestský aj pobudol. Jeho verše reagujú na vojnu a na obavy ľudstva z nej. Patria sem básne: Španielska krajina, Sen, Nohami hore.

Básnická zbierka Pašovanou ceruzkou – vznikla počas väzenia v Ilave (1940), kde bol väznený orgánmi česko-slovenskej republiky za svoju politickú činnosť, zahŕňa básne protifašistického odporu a na vyjadrenie svojho stanoviska k vojne musel Novomeský často používať symboly. Ako politický väzeň nemohol mať písacie potreby a istý strážnik mu ceruzku pašoval v chlebe.

1. časť tvorby:
   Po tragickej odmlke sa vrátil do poézie v roku 1963 lyricko-epickou skladbou Vila Tereza a druhou básnickou zbierkou Do mesta 30 minút.

Do mesta 30 minút – venoval ju pamiatke svojho ducha – politika a štátnika Vladimíra Clementisa, nespravodlivo obvineného a popraveného v 50. rokoch.

Stamodtiaľ a iné – zbierka, ktorá obsahuje básne z medzivojnového obdobia, no rezonujú v nej aj osobné tragické motívy. Viaceré básne narážajú na najťažšie roky básnikovho života – na stratu slobody v 50. rokoch.