Dramatická tvorba

Dramatická tvorba

Dramatický text -

Monológ, replika, pásmo rozprávača (poznámky k situácii, k charakteru postáv)

Veselohra– druh komédie

• Postavy vedia o svojej smiešnosti – vtipkári
• Situácie sú často náhodne, málo pravdepodobné
• Zveličenie – nadsázka
• Postavy z ľudu – spev, tanec

Ján Palárik

• Dramatik obdobia prechodu od romantizmu k realizmu
• Tvorba po revolúcii 1848 – matičné obdobie

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

• 1862
• Kompozícia: 3 dejstvá
• Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmierenie medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov.
• Ústrednou témouje boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Využíva v nej dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.
• Postavy: 
• Eliza Hrabovská – Krásna, milá k svojim poddaným, stará sa o ich vzdelanie, vlastenka
• Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vzdelaná, má dobrý vplyv na grófku
• Barón Ľudovít Kostrovický, zememerač Ing. Rohon – študovali v Pešti, maďaróni
• Dvojitá zámena postáv
• V závere je zmierenie, výzva k tolerancii, povie to Milušin otec: „Sláva Slovákom i Maďarom statočným.“
• Cez postavu učiteľa vyjadruje autor svoje názory
• Slovné hračky, maď., nem., franc. slová, frazeologizmy
• V kaštieli mladej grófky Elisy (Eržiky) Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Grófka je sirota, jej tútorom je bárón Kostrovický starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená (podľa šľachtických obyčajov). Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii k Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.
  Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa, že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávnosti sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úloho frófky Hrabovskej.
  Mladý barón Ľudovít Konstrovicky prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečny a zamenia si úlohy.
  V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom Milušky (nepravej grófky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.
  Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovicky, ktorý mladému páru požehná. Hra sa končí zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným!

Jozef Gregor Tajovský

• Predstaviteľ realizmu (2. Vlna – kritický realizmus)
• „tupiteľ národa“ – ak si človek môže za svoju biedu sám, netreba ho ľutovať (satira, karikatúra)
• Dedinské prostredie, zobrazuje rôzne sociálne vrstvy, tradície
• Dôraz kladie na charaktery postáv

Statky – zmätky

• Dráma, činohra
• Kompozícia: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie
• Téma: zobrazenie života na dedine, medziľudských vzťahov, ktoré ovplyvňuje túžba po majetku
• Idea: kritika honby za majetkom, ktorá spôsobuje zmätky vo vzťahoch
• Postavy: Palčíkovci – bezdetní gazdovia

- Ľavkovci – Ďurko – spoločenský, nezodpovedný, prelietavý, má frajerku Betu

- Kamenskovci – Zuzka – tichá, poslušná, pracovitá

• Dej: Ľavkovci sa snažia oženiť syna Ďura a vyberajú mu nevestu. Chcú mu nájsť nejakú z bohatej rodiny, aby netrel biedu. Preto sa im zapáči návrh Palčíkovcov, aby oženili Ďura so Zuzkou Kamenskou. Tí sa podľa plánov Palčíkovcov mali o nich postarať v starobe a po ich smrti dostanú ich majetok. Slovo dalo slovo a konala sa svadba Ďurka a Zuzky, aj keď nebola z lásky. Potom sa presťahovali sa k Palčíkovcom, no po pol roku Ďurko, známy svojím temperamentom a záľubou posedieť si v krčme začal zahýbať Zuzke s Betou. S Betou chodil pred svadbou a teraz sa k nej znova vrátil. Keď to Zuzka zistila, chcela od Ďura odísť, no Kata aj Žofa ju prehovárali, aby ostala, že časom sa všetko na dobré obráti. Palčíkovci neboli spokojní s Ďurovou ani Zuzkinou robotou a preto im nechceli nič odkázať. Ďuro neprestal chodiť za Betou, preto ho Zuzka, i keď bola tehotná, opustila a vrátila sa do rodičovského domu. Ďuro sa znovu oženil, tento raz s Betou. Tá prišla do domu Palčíkovcov za vidinou veľkého bohatstva, no tá sa jej rozplynula pred očami, keď im Palčík odmietol odkázať majetok. Preto rozhorčená opustila Ďura a toho zase Palčík vyhodil zo svojho domu. Zuzke sa narodil syn, ktorého nazvala Ondrej. Na Vianoce sa všetci chceli udobriť s Kamenskými a chodili k nim, aby sa ospravedlnili. Ľavkovci sa ospravedlňovali za Ďura, Palčíkovci zase hovorili, že nemohli tušiť ako to skončí a vynahradiť citovú ujmu chceli tým, že jej synovi odkážu po smrti svoj majetok. Nakoniec prišiel Ďuro, aby si pozrel svojho syna. Prosil Zuzku, aby sa k nemu vrátila aspoň kvôli ich dieťaťu, no Zuzka, poučená predchádzajúcimi skúsenosťami, odmietla...