Didakticko-reflexívna poézia, Hugolín Gavlovič

Didakticko-reflexívna poézia, Hugolín Gavlovič

5. Zaraďte tvorbu Hugolína Gavloviča do vývinu slovenskej literatúry.

Hugolín Gavlovič bol mníchom v kláštore a je považovaný za prvého slovenského básnika. Písal v období baroku. V slovenskej literatúre toto obdobie datujeme od roku 1650 – 1780, aj keď v Európe sa objavil už v 16. storočí (trval do 18. st.). Bolo to obdobie protitureckých vojen, rôznych šľachtických povstaní, obdobie revolúcie a zmien, ktorým sa Slovensko ako súčasť Rakúskouhorska ťažko prispôsobovalo. Autor ochorel na tuberkulózu a liečil sa na salašoch, kde sa zoznámil so zdravým sedliackym rozumom bačov a valachov a vzal si ich ako príklad. Popularizoval kázne tým, že ich veršoval. (kázal ako v kostole, ale prinútil čitateľa sa zasmiať). V tvorbe vždy nadŕža ľuďom jednoduchým, ktorí boli v morálnej prevahe.

6. Objasnite pojem didakticko-reflexívna poézia.

Charakteristické znaky a vysvetlenie pojmu didakticko-relfexívna literatúra. Uvedenie významných predstaviteľov:

• mravoučná, nabáda k ušľachtilým postojom
• sám básnik rozjíma nad tým, čo ho trápi
• diela tvoria najmä prebásnené príslovia s mravoučnými zásadami a návodmi
• spočiatku sa zachovali len ako rukopisy, neskôr putovali do tlače
• medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrili:
  • Ján Sekáč (Láskavé karhaní smíšnopochabých svetských mravú)
  • Peter Benický (Slovenské verše)
  • Hugolín Gavlovič (Valašská škola – mravúv stodola)

Stručný rozbor Hugolína Gavloviča (mohli by sa opýtať):

• 1200 12-veršových básní, vznikli miesto kázní
• 14-slabičné verše písané slovakizovanou češtinou
• autor vie ako osloviť čitateľa (= zmysel pre adresáta)
• prevažuje opisný a úvahový slohový postup
• tematicky zložené z 3 častí:
  • vzťah jednotlivca k Bohu – témy pokory, úcty, poverčivosti
  • vzťah jednotlivca k blížnym – témy potupy, pýchy, podlízavosti, úprimnosti
  • vzťah jednotlivca k spoločnosti – témy vedomosti, kníh, alkoholizmu, mamonárstva

7. Na ukážke č 2. vysvetlite znaky sylabického veršového systému.

Sylabický veršový (nazýva sa aj sylabický prozodický) je jedným z piatich veršových systémov:

• časomerný – najstarší, antika
• sylabický – rovnaký počet slabík
• sylabo-tonický – využíva stopovú organizáciu verša
• voľný verš – moderný, nemusí sa ani rýmovať
• tonický

Slad | ký | je | chren | čer | víč | ko | vi |, když | se | v nem | u | láh | ne,

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

A | jak | z ne | ho| kdy | vy | le | ze |, zas| se | k ne | mu | táh | ne .

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

Znaky SVS podľa ukážky 2:

• rovnaký počet slabík v prvých dvojveršiach, rovnako aj vo zvyšných veršoch úryvku =

izosylabizmus (izo = rovnaký, sylaba = slabika)

• dieréza, prestávka uprostred verša, po ôsmej slabike je pauza, prvé polveršie
  • druhé polveršie začína deviatou slabikou
• Čo verš, to jedna veta = syntakticko-rytmický paralelizmus (opakom je presah, keby sa pýtali = jedna veta vo viacerých veršoch)
• Výskyt združeného rýmu ( láhne – táhne, narodí – plodí) so schémou a a b b