Slovenská próza v medzivojnovom období

Slovenská próza v medzivojnovom období

1. Charakterizujte vývinové tendencie slovenskej prózy v medzivojnovom období.

• Medzivojnová próza sa rozvíjala v rokoch 1918 – 1945
• Prelínajú sa v nej rôzne smery
• U staršej generácie pretrvávajú realistické diela (realizmus 1905 - 1918):

1. vlna realizmu

• Martink Kukučín, P. O. Hviezdoslav, Svetozár Hurban Vajanský, Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová

2. vlna realizmu

• Jozef Gregor Tajovský, Božena Slančíková-Timrava, Ladislav Nádaši Jége

3. vlna realizmu

• autori nadväzujúci na priame rozvíjanie realistických tendencií
  • vojnové zážitky a spomienky
    • Ladislav Nádaší Jége
    • Mária Gregorová
    • Janko Jesenský (Demokrati)

• Sociálno-psychologický realizmus
  • Jozef Cíger-Hronský (Jozef Mak)
  • Milo Urban (Živý bič)
• Socialistický realizmus

• Nová tvorivé metóda, po 2. vojne jediná režimom schválená
  • Maxim Gorkij s dielom Matka (ruský autor)
  • Peter Jilemnický
  • Fraňo Kráľü Mladšia generácia

• sa snaží o experimenty, odmieta príbehovosť

• Jozef Cíger-Hronský (Jozef Mak, Sedem sŕdc)
• Ján Hrušovský (Jánošík)
• Martin Rázus (Maroško)

Mladá generácia

• venovali sa avantgarde
• v ich tvorbe sú typické experimenty

§ Gejza Vámoš

• Odlomená Haluz – román zo židovského prostredia
• Editino očko – poviedka, Edite vypichnú očko

• Ivan Horváth (experimentálna tvorba)
• Ján Hrušovský (Muž s protézou)

• Delenie prózy z hľadiska spracovanej témy:
  • historická próza – Ladislav Nádaši Jége: Adam Šangala

• psychologický román

• Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak
• Milo Urban: Živý bič

• ornamentálna próza – zobrazovala prírodu, krásu, tiché prostredie, ale s nádychom smútku a melanchólie

• socialistický realizmus

• Zachytával problémy kolektivizácie, socializmu
• Peter Jilemnický: Pole neorané
• Fraňo Kráľ: Čenkove deti

• lyrizovaná próza (próza naturizmu)

• Margita Figuli: Tri gaštanové kone
• František Švantner: Nevesta hôr
• Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia
• Ľudo Ondrejov (s prvým dielom svojej trilógie – Zbojnícka mladosť)

• V tomto období nastáva vrchol sociálno-kritického realizmu (vychádzal z expresionizmu)

• Lyrizovaná próza (próza naturizmu)
  • vystupuje ako vlastný prúd v rokoch 20. Storočia
  • prejavuje sa silná lyrizácia (opisy prírody a úvahy postáv prevažujú)
  • vznik je podmienený mnohými faktormi (hlavne únikom z reality do čistého horského prostredia)

• hnacím motorom je chýbajúca sila rozumu a protest voči nej (rozum zlyhal pri svetovej vojne)
• snaží sa vniesť pocitové vnímanie do literatúry
• lyrizované sú všetky zložky literárneho diela, aj postavy
• príroda sa personifikuje (vstupuje do deja ako jedna z postáv, prejavuje sa v osudovosti = fatality)
• jadrom je próza naturizmu, v ktorej vznikajú rozprávkové príbehy

o 20. roky

• Rozoberá širšiu tematiku
• Príbeh sa odohráva v prostredí mesta, smeruje k dedinskému a vrchárskemu prostrediu (aj exotické miesta)

o 30. roky

• diela opisujú dedinské a vrchárske prostredie

o 40. roky (lyrizovaná próza vrcholí)

• len dedinská tematika

Lyrizačné tendencie:

• Ornamentálna próza

• Je vzburou proti konvenciám (inšpiruje sa expresionizmom)
• Prevláda pesimizmu a dôraz sa kladie na vnútro človeka, ktorý sa stavia proti krutej realite
• Typickým znakom je voľné radenie myšlienok
• Postavy majú nešťastné osudy
• Využíva množstvo ozdobných prostriedkov (ornamentov)
  • Tido Jozef Gašpar
  • Gejza Vámoš
  • Ján Hrušovský
  • Ivan Horváth

o Lyricky tvarovaná próza

• prechodné obdobie medzi ornamentálnou prózou a naturizmu
• Inšpiruje sa expresionizmom a naturalizmom
• Hlavná postava žije pasívne, prijíma skutočnosť ako prichádza (dôraz sa kladie na zmyslové poznanie)

· Ján Bodenek

• Jozef Horák
• Jozef Cíger-Hronský

• vrcholom tvorby je próza naturizmu

2. Uveďte základné znaky prózy naturizmu.

• Próza naturizmu (predstavitelia na 5)
  • Rozvíja sa v 40. rokoch 20. Storočia
  • Predstavuje svojráznu formu expresionizmu
  • Bola ovplyvnená folkórom, ornamentálnou prózou aj tvorbou Jozef Cígera- Hronského

• Rozoberajú sa témy lásky, priateľstva, cti, úcty, prírody, domova, detstva
• Príbehy sú mýtické, pôsobia až rozprávkovo (žánre):

§ Baladická rozprávka

• Novela
• Poviedka
• Ojedinele sa písali romány

• čas diel je prírodno-biologický (vyskytuje sa striedanie ročných období, dní)
• Príbehy sa odohrávajú v dedinskom prostredí alebo prostredí hôr, na samotách, lazoch
• Do protikladu sa dostávajú dva svety:
  • Dedina a jej intrigy, ohovárania
  • Vrchy, hory, samota a kopce, čisté, nedotknuté

o Znaky:

• Príroda je personifikovaná (vstupuje do deja)
  • kôň, ktorý zabije Zápoľského v diele Tri gaštanové kone
  • kríž sformovaný z konárov, v novele Drak sa vracia, rovnako aj pes (ktorý sa Draka nebál) a voly (ktoré so Šimonom sprevádzali)
• hlavnou postavou je vždy nemajetný muž (tulák, sirota, vyvrheľ, človek žijúci mimo spoločnosti)
• postava bojuje aj proti prírode a živlom
• aj keď hrdina vyniká svojimi schopnosťami, uťahuje sa do vlastných myšlienok
• v dielach sa často vyskytujú metafory a množstvo personifikácii
• autori sa odkláňajú od sociálnej problematiky (unikajú z reálneho sveta)
• do popredia sa dostáva záhadnosť, tajuplnosť, tichosť, všetko neznáme

3. Zamerajte sa na spôsob zachytenia postáv v diele Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia.

• Diela je novelou (stredný rozsah, dynamické opisy situácií, ale aj statické opisy prírody, postavy sa charakterovo nemenia, neočakávaný záver)
• Postavy v diele sú lyrizované, sú viac utiahnuté vo vlastných myšlienkach, konajú (alebo sú pasívne), menej hovoria (Drak nerozpráva skoro vôbec, len jednoslovné vety)
• Hlavnými postavami sú:

o Šimon Jariabek

• Vnímavý, veľa rozmýšľa
• Je odhodlaný konať, ale vždy sa pred niečím zastaví a premýšľa, či to má urobiť alebo nemá (výnimkou je situácia, keď sa pustil do Poliakov,

o ktorých si myslel, že im Drak predáva voly)

• Utiahnutý, má rád Evu, ale ich vzťah nenapreduje
• Ochotný sa postarať o ňu aj o dieťa, ktoré nie je jeho (= miluje ju), ale ona je ako začarovaná
• Veľa sa toho od Draka naučil
• tichosťou a spôsobmi mu Šimon pripisuje nadľudské vlastnosti
• v závere ho obviňuje, že chce predať čriedu volov Poliakom
• podpáli mu dom, koná pudovo, živelne, keď je presvedčený, že Drak je proti nemu

• nakoniec zistí, že črieda je v poriadku, s Drakom sa udobria, s Evou sa viac zbližujú

o Eva Jariabeková (Šimonova žena)

• Krásavica, mladá, odvážna žena
• Je do Draka zaľúbená, má s ním dieťa
• Dedinčania vravia, že jej Drak počaroval (čarovne zaspatá ako šípková Ruženka)
• Môže šťastne žiť so Šimonom, ale ona stále vyčkáva Draka
• Milá, ale pasívna, myslí na svoj spoločný život s Drakom, ktorému je už koniec
• V úvode spomína ako sa s ním spoznala, ako bola ešte úplne mladá
• Prebudí sa až keď uvidí, že Drak si našiel iné dievča
• Zostáva so Šimonom
• V závere sa dozvedáme, že ona je rozprávačom príbehu svojmu vnukovi

o Drak (Lepiš Madlušovie, Čierny Macek)

• Adoptoval si ho hrnčiar, starý Madlušovie, ktorý nakoniec zomrel neznámou smrťou (dedinčania ho našli mŕtveho v priekope, za vinu to dávali Drakovi)
• Má tmavú pleť, je vysoký, chudý a má šikovné ruky (venuje sa hrnčiarstvu)
• Na tvári má ružovú jazvu a chodí s páskou cez oko
• Tajomný, záhadný, až priam nadprirodzený
• v časti, kde si dedinčania splietli hrnčiarsku hlinu s múkou, v čase hladomoru, pôsobí ako strigôň
• ľudia okamžite obvinia Draka, že im počaroval a premenil múku na hlinu
• rovnako si myslia, že počaroval Eve
• všetci sa ho obávajú, vidia ho ako symbol niečoho zlého, ale pritom je len iný
• veľa nerozpráva, viac pracuje, preto sa ani neobhajuje (na klebety v§bec nedbá)
• v skutočnosti je milý a spravodlivý, poriadny chlap, ľudia sa ho boja len kvôli povesti
• počas Drakovej a Šimonovej cesty za čriedou volov sa im zjavujú znamenia
• Drak často odchádza preč, takmer nerozpráva
• z konárov sa v lese vytvorí rebrový kríž
• Drak skrotí ovčiarskych psov tým, že im ponúkne kúsok chleba
• Šimon nakoniec zistí, že od začiatku Drakovi krivdil, ten mu odpúšťa, keď sa poberá preč so svojou dievčinou

4. Objasnite prvky lyrizácie v ukážkach č. 2 a č. 3.

Vrátil sa teda.

Vedela odprvoti, že sa raz vráti, a čakala, že sa vráti práve v takýto večer, keď jej prsia budú navreté túhou a jej ústa rozpuknú sa milosťou. Ako ho volali? Drak, Čierny Macek, Lepiš Madlušovie. A aké mená mu dávala ona? Ozaj, ako by ho oslovila, keby zrazu vyvstal pred ňou: vysoký, čierny, vychudnutý, s očami, ktoré vraj vedia porobiť.

Znaky z ukážky:

• metafory (prsia navreté túhou, ústa rozpuknú sa milosťou)
• záhadný človek, má množstvo mien (Drak, Čierny Macek, Lepiš Madlušovie) – a ktoré je pravé? (oči, ktoré si vedia porobiť, prečo? = záhadnosť)

o Otázky – typické utiahnutie postáv do vlastných myšlienok

. . .

„Zbojník, oklamal nás, začaroval múku na hlinu.“

„Zabijeme ho, strigôňa.“

No jedného rána ho našli pastieri v tej istej jame, kde našiel smrť starý Lepiš.

• Znaky z ukážky:
  • prezývky, znova tajuplnosť
  • nazýva ho strigôňom, pre nadprirodzené schopnosti (začaroval hlinu na múku)
  • Našli ho tam, kde starého Lepiša (zariadila to príroda)

. . .

Drak skúma každé hniezdo jednotlivo a pod tie, ktoré sú plné, pribíja úzke doštičky.

Pekné zamestnanie pre chlapa!

Celkom zreteľne vidno lastovičie mláďa a jeho rozpleštený zobáčik so žltými fľakmi v kútikoch. Pritkýna si ho k ústam a dáva mu slinu spomedzi našpúlených perí.

Znaky z ukážky:

• Zvolanie, vtiahnutie postavy do vlastných myšlienok
• Opis súčasti prírody (lastovičie mláďa)
• záhadné chovanie Draka, dáva mláďaťu slinu spomedzi perí (kto by to robil?)

Ešte pár krokov a pri náhodnom zdvihnutí hlavy ukáže sa trhlinou v hmle, v neuveriteľnej výške kamenný oltár, obliaty plným slnečným svetlom. Vznáša sa nad mrakmi ako zázračný nebeský koráb, zdá sa ti, pláva, tichučko plynie pomedzi zdrapy chmár a vrhá späť do tmavolesklých hladkých brál celé stohy zlatožltých slnečných lúčov. Hľa, Drak dvíha k nemu pravicu, ukazuje naň vystretým ukazovákom a vraví:

„Kriváň.“

• Znaky z ukážky:
  • Prvý odsek je opis prírody, autor mu prikladá veľkú dôležitosť (vykresľuje celkovú atmosféru)
  • znaky naprirodzenosti v metafore (vznáša sa ako zázračný nebeský koráb)

o meno Drak je samotným prvkom lyrizácie postavy, značí, že ide

o postavu, ktorá sa vymyká z davu, preto sa zdá byť nadprirodzená

• množstvo metafor (pláva, tichučko plynie pomedzi zdrapy chmár a vrhá späť...)