Spoločenské konflikty a vzťahy v dramatickej tvorbe

Spoločenské konflikty a vzťahy v dramatickej tvorbe

Ján Chalúpka:

Život: Patrí do obdobia klasicizmuŠtudoval v Jene, bol to evanjelický farár. všímal  ústup zemianstva a z toho plynúci morálny a hospodársky úpadok zemanov(ako postavy v jeho dielach). Všíma si vrstvu mešťanov ale aj ich chyby a vytvára aj kladné postavy mladej slovenskej inteligencie. Ako  prvý  uvádza pojem Kocúrkovo.

Dielo: Kocúrkovo, len aby sme v hanbe nezostali

Táto hra bola ako prvá uvedená v ochotníckom divadle,ktoré založil Gašpar Fejérpataky Belopotocký. Chalúpka tu obrazuje  život  spoločnosti  na  začiatku  19.  storočia. Zobrazuje  všetky  spoločenské vrstvy: feudálov ( Pán z Chudobíc ), malomeštianstvo ( Tesnošil ), mladá  slovenská  inteligencia ( Svoboda ). Postavy  sú charakterizované svojimi menami.

Autor tu ukazuje poklonkovanie sa cudzej kultúre (je naznačená  v  maďarizácii). Komické prvky: maďarizácia, mravný úpadok. Reč diela je ľudová, obsahuje veľa prísloví a porekadiel a  dopĺňajú ju komolené latinské a maďarské výrazy. V diele sú rozšírené  protiklady (pokrok – zastaralé  názory). Dielo využíva iróniu, satiru, humor, je to typ satirickej frašky.

Príchod nového učiteľa na univerzitu. Snaha Pána z Chudobíc si ho získať  pre  maďarizáciu a snaha Tesnošila vydať zaňho dcéru Aničku. Svoboda, prototyp Slovana, odolá týmto snahám a berie si za ženu  Ľudmilu, dcéru učiteľa Prochádzku. 

Ďalšie diela: Bendeguz, Všecko naopak , Trasorídka , Starúš plesnivec , Trinásta hodina

Jonáš Záborský:

Život:
-  narodil sa v roku 1812
-  zomrel v roku 1876
-  dramatik, básnik, prozaik, historik, publicista
-  život plný utrpenia, sklamania a rozčarovania
-  vyštudoval teológiu v Hale a stal sa evanjelickým kňazom
-  po sporoch s cirkevnou vrchnosťou a po vyhorení fary, prestupuje na katolícku vieru

Jozef Gregor Tajovský:

Život:
– patrí do obdobia druhej fázy slovenského realizmu. Najstarší z desiatich detí, vychovávaný starým otcom, ktorý bol láskavý. Vďaka nemu pochopil jednoduchého dedinského človeka a jeho filozofiu.
Dráma:
– Typický dedinský humor, hoci konflikt hry je obyčajne závažný.
– Na deji sú zainteresované všetky postavy, ktoré rozvíjajú dramatickú zápletku a skĺbujú jednotlivé motívy do uceleného dramatického celku.
– Často sa ponára do vnútra postavy, odkrýva mnohé sociálne konflikty.
– Písal hlavne veselohry, začal písať jednoaktovky, neskôr viac dejstvové.

Statky-zmätky

– Patrí k jeho vrcholným dielam
– Majstrovsky vykresľuje  postavy
– Výstižná reč slúži ako charakteristický prvok
– Zobrazuje vzťahy v morálnej rovine
– Dodržiava klasickú dramatickú kompozíciu
– Zobrazuje rodinné vzťahy
– Základný konflikt: Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na manželstvo bez lásky za  prísľubu majetku. Do popredia vystupuje majetok. Uprednostnením majetku pred ostatnými hodnotami postavy zažívajú bolesť, sklamanie a utrpenie => hra bez lásky.
– Hlavná myšlienka: Túžba po majetku deformuje charaktery ľudí a rozvracia vzťahy v rodinách.
– Hlavné postavy: Palčíkovci
-  Sú to manželia, ktorí majú majetok, ale nemajú deti.
-  Chcú získať lacnú pracovnú silu špekuláciami.
  Ľavkovci
-  Chudobní, ale chcú majetok.
-  Syn Ďurko je fešák, ale záletník. Oženil sa so Zuzkou iba pre majetok (mali dediť po Palčíkovcoch). Je namyslený, ale pracovitý. Tlačí na Palčíkovcov, aby mu dali majetok. Keďže neuspeje, privádza si Betu.
  Kamenský
-  Chudobní, ale dôležitejšie sú pre nich harmonické ľudské vzťahy.
-  Dcéra Zuzka je dobrá, tichá, skromná a verná Ďurovi. Trápi sa pre jeho neveru a nakoniec od neho odchádza aj s dieťaťom. Ďuro svoje správanie oľutuje a ona mu odpustí, no už sa k nemu nevráti. 
– Forma: Využitie ľudového jazyka, elipsa, apoziotéza (nedokončená výpoveď), ...

Ženský zákon

– Dráma v štyroch dejstvách zo začiatku 20. storočia.
– Humorne ladená, úsmevný optimizmus.
– Autor nám ponúka komplexný obraz dediny, do ktorej vsúva folklórne zložky
– Hlavné postavy: Zuza Javorová
-  Vdova, u ktorej slúži Števko. Má  dcéru Aničku.
  Jano Malecký
-  Mišov otec.
  Mara
-  Janova žena, chamtivá po peniazoch a je Zuzina sesternica.
  Dora Kalinová
-  Miestna klebetnica, dohadzovačka, ktorá jednou rukou kradne a druhou sa prežehnáva.
– Mišo ide na vojnu a Anča naňho čaká. Šíria sa o nej klebety. Nakoniec sa všetko vysvetlí a zdravý chlapský rozum zvíťazí nad „ženským zákonom“.
– zobrazuje tu víťazstvo majetku nad citmi; takisto aj to, čo dokážu klebety robiť s medziľudskými vzťahmi