Rozličné podoby umeleckého pohľadu na zemianstvo a jeho zánik v tvorbe slovenských spisovateľov

11a. Rozličné podoby umeleckého pohľadu na zemianstvo a jeho zánik v tvorbe slovenských spisovateľov

(J. Kalinčiak, S. H. Vajanský, M. Kukučín, P. O. Hviezdoslav)

Ján Kalinčiak (1822 - 1871)

Slovenský romantik, najvýznamnejší prozaik štúrovskej školy. Patrí do obdobia romantizmu, ale svojou tvorbou už smeruje k realizmu. Bol inšpirovaný svojou matkou, ktorá bola zemianka a v detstve mu rozprával o zemianských rodinách, o pomeroch v nich v Turci. Narodil sa v Martine v rodine evanjelického farára, študoval v Levoči i v Bratislave. Venoval sa učiteľskému povolaniu, bol riaditeľom gymnázia v Modre a tu sa spriatelil so Štúrom. Založil a vydával kultúrny a literárny mesačník Orol.

• historická povesť Reštavrácia (voľby) s podtitulom Zemianska česť

Je to jediná humoristická próza so šťastným zakončením. Námetom je obraz kortesačiek (získavania voličov), pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rozvetvených rodín o miesto vicišpána. Sú to konflikty romantické: láska s prekážkami, prísaha, zrada i súd, ale všetko v podobe humornej až parodickej ale i realistickej - boj o moc v stolici medzi rodinami Potockých a Bešeňovských. Dejová línia je veľmi jednoduchá. Sú tu príbehy z príprav na voľby a boj o zemianske hlasy medzi dvoma hlavnými kandidátmi na úrad vicišpána Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým. Rodina Levických sa pridáva striedavo na stranu Bešeňovských a Potockých. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji zohrávajú peniaze. Obaja kandidáti si získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikou a podplácaním kortešov. Takým bol aj Matiáš Bešeňovský, o ktorom starý Levický hovorí: „Slúžiť bude za groš čertovi i Pánu Bohu.“ Obe strany majú prívržencov i odporcov. Adam Bešeňovský, ktorý si je istý svojím víťazstvom prisľúbi dcéru Aničku chudobnému zemanovi Števkovi Levickému, ale len v prípade, že ho zvolia za vicišpána. Števkovi pomôže jeho strýko - Ondrej Levický. Ten získa na stranu Potockých Matiáša Bešeňovského. Matiáš je najskôr na strane Potockých, pretože ho podplatili, dali mu peniaze na vyplatenie dlžoby. Potom po výčitkách Bešeňovského prejde na jeho stranu. Matiáš je za zradu Potockých potrestaný, Potockého prívrženci ho chytia a postavia ho pred fingovaný súd. Matiáš od strachu opäť prechádza na stranu Potockých. Voľby sa končia víťazstvom Potockého - zvíťazi pomocou intríg (jedni Bešeňovského voliči skončia opitý a neprídu na voľby, druhú skupinu voličov neprevezie podplatený prievozník...) Števko Levický sa stáva druhým vicišpánom. Dej sa končí kompromisom. Števko Levický a Anička Bešeňovská majú svadbu.

Jazyk diela: množstvo frazeologizmov, prísloví, porekadiel (najmä v reči Matiáša), ľudová hovorová reč

Postoj Kalinčiaka k zemianstvu: zanikajúci svet zemanov zobrazuje Kalinčiak ešte s humoroum, ale jeho pohľad na zemianstvo je kritický (prvok realizmu)

Prvok romantizmu: láska Aničky a Števka

Miesto deja: Záhorská stolica

Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916)

Patrí do obdobia opisného realizmu. Najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana. Básnik, prozaik, politik, literárny teoretik a kritik, novinár a redaktor Slovenských pohľadov a Národných novín. Vydal básnickú zbierku Tatry a more. je považovaná za nástup realizmu na Slovensku, porovnáva v nej domov so zahraničím. V próze rieši najmä problematiku zemianstva. Veril, že zemania ešte zohrajú úlohu v slovenskej spoločnosti a stanú sa jej vedúcou silou.

• román Suchá ratolesť

Kompozícia: 10 kapitol, opisy prírody, retrospektíva (spomienky), kultivovaný jazyk (cudzie, spisovné slová)

Dej: Hlavným hrdinom je mladý, vzdelaný zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa po štúdiu vo Viedni (študoval právo) vracia späť do rodnej obce, Rudopolia ako 30-ročný. Otázky národa sú mu zo začiatku úplne ľahostajné. K slovenskému prostrediu svojho rodiska nemá žiadny vzťah. Toto trvá iba do chvíle kým sa nezoznámi s rodinou uvedomelého statkára Karola Vanovského a jeho manželky Márii Vanovskej. Rudopoľský a učiteľ Albert Tichý vedú dlhé rozhovory o otázkach národného života. Práve Vanovského manželka Mária v Rudopoľskom prebudí záujem o národné otázky i maliarsky talent. Ďalšou postavou je Adela Rybárička, učiteľská dcéra, mladá vdova, ktorú si Stanislav Rudopoľský vezme za manželku. Organizovala večierky, plesy, zábavy, rada si vypila a fajčila. Nemala núdzu o nápadníkov, ale dobrú povesť si nepoškvrnila.

V tomto vidí Vajanský záchranu zemianstva - v spojení zemianstva so slovenskou inteligenciou. Zápornou postavou je Maďaron Svatnay - vyjadruje sa hanlivo o Slovákoch a o slovenskom národe.

Vajanský si predstavuje slovenský národ ako jeden veľký strom, ktorého súčasťou sú aj zemania. Tí by však svoj postoj k národu mali zmeniť tak, ako Rudopoľský, aby sa suchá zemianska ratolesť znova zazelenala a pomohla slovenskému národu.

• zbierka Spod jarma (jarmo - symbol neistoty a útlaku)
• zbierka Verše 

Martin Kukučín (1860 - Jasenová na Orave - 1928 - Lipiek v Chorvátsku)

Vlastným menom MUDr. Matej Bencúr. Majster krátkych poviedok. Tie sa zväčša vyznačujú láskavým humorom a šťastným, zmierlivým koncom. Bol lekárom. Majster realistickej poviedky. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí.

• poviedka Rysavá jalovica

Humoristický ladená poviedka odsudzujúca alkoholizmus. Hlavným hrdinom je Adam Krt, ktorý si rád vypije, a to najmä vtedy, keď nemá nad sebou dozor svojej prísnej ženy Evy. Krt ide na jarmok, kde má predať krpce a kúpiť jalovicu. Na jarmoku sa znova spriatelí s rozvadeným kmotrom Trnkom a kúpi od neho jalovicu. Obnovené priateľstvo a obchod išli zapiť do krčmy, ale medzitým sa jalovica spred krčmy stratí. Pre Krta nastávajú zlé časy. Znovu sa rozvadí z Trnkom, vidí mátohu, porozbíja všetko, čo nakúpil a ešte ho aj žena Eva vyženie z domu. Toto súženie v ňom vyvolá obrat a navždy sa zrieka pitia.

• psychologická poviedka Neprebudený

Najlepšia Kukučínova poviedka a jedna z najtragickejších próz v slovenskej literatúre. Ondráš Machuľa (Machuľa = niečo zbytočné, čo by sme nechceli vidieť), obecný husliar je duševne zaostalý mládenec, sirota. Jeho otec sa zo žiaľu nad nevydareným synom utopil a matka mu zomrela. Opatruje ho matkina sestra - totka. V jeden deň prinesie obed na pašu Ondrášovi Zuzka Bežanovie a urobí si z neho žart, že si ho zoberie za muža a rozíde sa s Janom Dúbravovie. Ondráš sa chystá na sobáš a dá si ušiť nové šaty, ale totka ho z opatrnosti zavrie v komore a to spôsobí, že do Bežanov príde až po sobáši. Keď počas svadobnej hostiny vypukne požiar, svadobčania podozrievajú z podpaľactva nevinného Ondráša, ale Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankiných husí zomiera v ohni. Skutočným podpaľačom bol zváč (zabávač ľudí), opitý zaspal s cigaretou v ruke, pochovali ho s Ondrášom. Ondráš Machuľa je kontrastnou postavou s vekom dospelého, ale dušou dieťaťa. Popri nezrelosti má Ondráš aj kladné vlastnosti - ako pracovitosť, zmysel pre povinnosť, ktorá ho napokon privedie až k smrti.

• humoristicko-satirická poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie

V tomto diele rieši otázku zemianstva. Autor tu zachytil 2 protikladné typy postáv: upadajúci zeman Aduš Domanický a podnikavý kupec Ondrej Tráva. Ondrej sa na jarmoku v Podhradí zoznámi zo zemanom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Ondrej mu dá v krčme desiatku ako závdavok, s tým, že po jačmeň si príde na druhý deň. Pre iné povinnosti príde po jačmeň neskôr. V noci prespí u Katreny Juráňovej, ktorá ho upozorní na úpadok Adušovho majetku. Samotná návšteva Ondreja o tom presvedčí. Aduš už desiatku nemá, zvalí vinu na Trávu, že nedodržal nedohovorený termín. Ondrej Tráva od Aduša žiada preto namiesto desiatky krásne jasene z rodinného cintorína pri jeho kaštieli. Vtedy sa v Adušovi pohlo svedomie a Ondrejovi sľúbi, že mu desiatku vráti hneď ako zomrie Báčik z Chochoľova. Tak sa aj stalo, obaja sa na ďalšom jarmoku stretli a Aduš mohol splatiť svoj dlh. Humor v poviedke sa stupňuje - od úsmevu nad Adušovým chvastúnstvom až po satiru, ale zakončenie je typicky Kukučínovské, zmierenie, smiech cez slzy. Na hrobe Báčika plakal ako malé dieťa. Jedni hovoria, že preto lebo nič nezdedil, iní, že mu bolo ľúto, že musel ujca pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. 

Pavol Országh Hviezdoslav (1849, Vyšný Kubín - 1921, Dolný Kubín)

Básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik. Čestný predseda Matice slovenskej. Najvýznamnejší slovenský básnik 19. a 20. storočia. Pochádza zo zemiansko-roľníckej rodiny. Ako 13 - ročný začal chodiť do gymnázia v Maďarskom Miškolci, kde žil u svojho strýka. Po smrti strýka a vrátil na Slovensko a pokračoval v štúdiách v Kežmarku. Pod vplyvom svojho učiteľa, ale hlavne štúrovca Janka Matúšku sa začína zaujímať aj o národné otázky. Po maturite študoval na právnickej akadémii v Prešove. Tu spolu s Kolomanom Banšellom vydával almanach Napred, ktorý je považovaný za nástup realizmu slovenskej literatúry, ale staršia generácia ho odsudzovala. Po skončení štúdii odišiel do Námestova, kde si založil vlastnú advokátsku kanceláriu, oženil sa s Ilonou Kňazovičovou, s ktorou žil až do svojej smrti v Dolnom Kubíne, kde má aj svoje múzeum.

• eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský

Sú to vlkolínske zemianske eposy, v ktorých spracoval námet zo zemianskeho prostredia.

Zemania: v druhej polovici 19. storočia sa ako spoločenská trieda rozkladajú, mravne a hospodársky upadajú, sú odsúdený na zánik, napriek tomu sú pyšný, arogantný, sedliakmi opovrhujú a nechcú pochopiť, že doba sa zmenila, Hviezdoslav naznačuje, že nakoniec aj tak budú musieť splynúť s davom (Vlkolín = Vyšný Kubín)

• Ežo Vlkolinský

Postoj k zemianstvu: začiatok splývania s ľudom

Dej: Po smrti majetného zemana Beňa Vlkolinského starostlivosť o jeho majetok prevzali manželka Estera a syn Ežo. Ežo sa zaľúbi do sedliackeho dievčaťa Žofky a požiada ju o ruku. Medzi matkou a synom vzniká spor. Estera - hrdá a panovačná zemianka nechce pripustiť, že jej syn si vezme obyčajnú sedliačku. Pohrozí mu, že ho vydedí. Ežo odíde z domu. Príjme ho strýko Eliáš, s ktorým má Estera dlhoročný spor. Eliáš - skupáň vystrojí Ežovi vychýrenú svadbu, ktorá trvá 4 dni a je jadrom eposu. Na svadbe dochádza ku konfliktu medzi zemanmi a sedliakmi. Zemania sa správajú nadradene. Ežo hovorí: „Sme rovní! Áno - zemna, nezeman, v tom rozdielu niet.“ Hrdá Estera sa hnevá roky s Ežom i s jeho ženou a jej tvrdé srdce obmäkčí až vnuk Benko a zmieri ju so synom a nevestou. 

• Gábor Vlkolinský

Je pokračovaním k 1. eposu.

Postoj k zemianstvu: zobrazuje tu rozklad a úpadok zemianstva

Dej: Gábor je Ežov príbuzný. Jeho matka pije, o hospodárstvo sa nestará. Majetok pustne, dlhy rastú. Otec nenachádza východisko a začne piť tiež. Gábor nemá šťastie v láske, zemianske dievčatá ho nechcú kvôli jeho rodine. Chce spáchať samovraždu. Zabráni mu Ežo a poradí mu, aby si našiel partnerku medzi sedliackymi dievčatami.