Slovenská dráma v 19. storočí

Slovenská dráma v 19. storočí

- jediným miestom s divadelnou tradíciou bola Bratislava, ktorá mala vlastné divadlo. Ostatné boli bez možnosti divadelných predstavení a mali iba titul „potulní bábkari“.

– v roku 1830 Belopotocký z Liptovského Mikuláša založil stálu ochotnícku spoločnosť. Tu sa konalo aj predstavenie od Jána Chalúpku – Kocúrkovo alebo Len, aby sme v hanbe nezostali (veselohra).

– do roku 1918 však neexistovalo profesionálne divadlo.

Ján Palárik patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej dramatickej tvorby 19. st. Písal najmä veselohry, v ktorých využíval humor, situačnú komiku, kritizoval v nich pomaďarčovanie, odnárodňovanie. Väčšina jeho divadelných hier je budovaná na zámene postáv, z čoho vyplývajú komické situácie.

Cieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci a Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta – zemianstvo a inteligencia)

veselohra Inkognito, Drotár

veselohra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch (3 dejstvá)

Dej: Sa odohráva na panstve grófky Elizy Hrabovskej, ktorá si so svojou spoločníčkou Milušou (učiteľova dcéra, pyšná Slovenka) vymenia úlohy, aby podrobili skúške baróna Kostrovického – budúceho ženícha. Ten si po príchode do zámku vymení totožnosť so svojím priateľom Ing. Rohoňom (obidvaja rozprávajú po maďarsky, hoci majú slovenský pôvod).

Príchod mládencov uvíta falošná grófka (Miluša), ktorá je proti ich maďarskému správaniu. Ľudovítovi Kostrovickému sa preto grófka nepáči. Zaľúbi sa do falošnej Miluše (grófka), ktorú spozná pri obžinkoch (slávnosť po žatve). Kostrovický sa rozhodne popýtať  Milušu o ruku, ale o Milušu sa uchádza aj inžinier Rohoň, ktorý už odhalil ich hru. Ľudovít to ešte nevie a preto ho vyzve na súboj. Toto nedorozumenie sa vyrieši až po príchode Ľudovítovho otca, vysvitne, že Ľudovít ľúbi pravú grófku a Rohoň jej spoločníčku.
ZD: Autor sa vysmieva odnárodneniu, ale nevyužíva satiru. Obrazom dožiniek dosiahol zmierenie ľudu a šľachty – svadbou pomaďarčených Slovákov so Slovenkami načrtol maďarsko – slovenské zmierenie.

Pavol Országh – Hviezdoslav – Herodes a Herodias ( 5 dejstiev)
– dramatický konflikt tvoria životné osudy Herodesa, ktorý za cisára Tibéria vládol na časťou Palestíny a jeho druhej manželky Herodiady. Obaja sú nadutí, cynickí a neúprosní vládcovia, ktorí musia nakoniec odísť do vyhnanstva, lebo Rím si za vládcu vyberie niekoho iného. Jochanan (Ján Krstiteľ) je na jednej strane hlásateľom nového (kresťanského) náboženstva, ale predovšetkým neúprosným kritikom životného štýlu a mravov vládcov a tyranov. Jochanan za to zaplatí životom, ale ani tyran neujde zaslúženej odplate.

Dej: Herodes vyženie svoju zákonitú manželku Tamaru (dcéru Aretasa) a žije v hriešnom manželstve s Herodiadou (manželkou jeho brata Filipa). Herodiada prichádza k nemu aj s dcérou Salome. V tom období žije starozákonný prorok Ján Krstiteľ, ale v diele vystupuje ako Jochanan, ktorý napomína Herodesa. Tým urazí Herodiádu, ktorá mu prisahá pomstu. Keď má Herodes narodeniny, Salome mu zatancuje a pýta si ako odmenu Jochanovu hlavu. Nechce to splniť, ale musí. Jochanan končí smrťou – sťatie hlavy, v tom do paláca vbehne vojsko Aretasa (otca Tamary) a Herodes je postihnutý trestom – vyhnanstvo. Vlády sa zmocní Tamara.

Tamara symbolizuje slovenský ľud, ktorý ako ona je najskôr ponížený, potom ho čaká lepšia budúcnosť.

Jozef Gregor – Tajovský

Statky – zmätky (4 dejstvá)

Dej:

Bezdetní gazdovia Palčíkovci sa dohodnú s Ľavkovcami, že ich syn Ďurko sa ožení so Zuzkou Kamenskou. Sľúbia im, že ich potom príjmu do domu a ako sa o nich budú dobre starať, prepíšu im majetok. Ďurko sa medzitým rozíde s Betou, ktorá nedokáže opustiť vtedajšieho muža. Po svadbe Palčíkovci mladým vyčítajú, že nie sú dosť pracovití a Zuzke, že je k mužovi chladná a odmeraná.

Ďuro opäť chodí za Betou a Zuzka je z toho nešťastná. Čaká dieťa, snaží sa každému vyhovieť, ale nik nie je spokojný. Ďuro ju ponižuje a privedie si druhú ženu, podľa svojho výberu, že sa bude lepšie starať o majetok. Zuzka odchádza a porodí dieťa. Beta nahovára Ďurka a on začína tlačiť na Palčíka, aby prepísal majetok. Starí im vykrikujú, že ich aj tak okrádajú. Ďurko prosí Zuzku o odpustenie, aspoň kvôli dieťaťu, no ona mu neverí a nechce sa k nemu vrátiť. Dielo končí nezmierením a Palčíkovci sľubujú, že budú pamätať na jej dieťa.

ZD: Názov vyjadruje hlavnú myšlienku diela, že statky (majetok) spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch. Kritiku mamonárstva vyjadrujú majetkové záujmy, ktoré víťazia nad ľúbostným citom. Ukazuje spoločenské, morálne i osobné následky honby za majetkom – rozbroje v rodinách, vzájomná nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok.

Zuzka je Tajovského najkrajšia postava, ústupčivá, dobrá, poslušná a statočná dievčina naučená robiť a vydatá vo viere, že jej manželstvo bude šťastné, no z naivného dievčaťa sa mení na hrdú a samostatnú ženu, ktorá sa postaví proti osudu.