Rozdiel medzi romantizmom a realizmom

Rozdiel medzi romantizmom a realizmom

romantizmus

slávna minulosť
abstraktný, vymyslený svet
emocionálnosť, citovosť
subjektivizmus
výnimočné postavy
sen : skutočnosť

realizmus

súčasný život
konkrétny, všedný svet
racionálnosť, rozum
objektivizmus
reálne postavy
svet chalúp : svet kaštieľov

vznikajú nové žánre a témy (poviedky, novely, román)

P. O. Hviezdoslav (realizmus) - lyricko-epická skladba Hájnikova žena (Pozdrav, 15 kapitol, Zbohom)

Jedinečným spôsobom tu stvárnil súžitie človeka a prírody. Autor do epického príbehu vložil celospoločenský konflikt, ktorý má všeobecnú platnosť, konflikt bohatých a chudobných. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť. Dôležitú úlohu tu hrá príroda, ktorá ožíva s hrdinami.

Dej: Starý hájnik Čajka zomrel v lese vo veku 80 rokov. Jeho syn Michal sa rozhodne požiadať majiteľa lesov a horárne, aby mohol pokračovať v otcovej práci. Je smelý, slušný, s puškou vie narábať. Starému grófovi Villánimu sa pozdáva, prácu dostane. Michal má konečne miesto aj horáreň, kam môže priviesť svoju Hanku. Bola dcérou bohatých rodičov a do neistých podmienok by ju z domu nepustili.

Na jar bola svadba a začali žiť v horárni. Mladý pár ide do kostola. Hanke sa sníval nepekný sen, je nepokojná. V kostole si ju všimne mladý gróf Artuš Villáni. Nebol dobrým pánom, mal rád pekné ženy, poľovačky, pitky. Michal si poctivo vykonáva svoju prácu, akoby robil na svojom. Artuš príde k horárni, keď Hanka perie na potoku. Do krčiažka, z ktorého sa napil vody, hodí peniaz.

Miško je veľmi prudký, Hanka sa mu bojí povedať o návšteve, peniaze zahodí. Artuš prišiel druhý raz – Hanka stihla zavrieť dvere. Mladý pán počas poľovačky naschvál pošle Miška na druhú stranu.

Artuš príde do horárne tretí krát, je dotieravý, potom násilnícky a Hanka si bráni česť a manželskú vernosť. Nechtiac ho zabije záražcom. Miško ju nájde takmer bez života. Zaprisaháva ju, aby neprezradila, že pána zabila ona, a udá sa. Hanka ide k svojim rodičom. Otec jej vyčíta Miškove počínanie a vyženie ju z domu. Matka od žiaľu zomiera.

Hanka sa pomätie a túla sa po lese. Zasadá súd. Miška neodsúdia, lebo do súdnej siene príde Hanka a všetko prezradí. Pomätenú nemôžu odsúdiť. Je búrka. Miško kontroluje, či vietor nepoškodil horu, hoci už nie je hájnik. Zachráni koč so splašenými koňmi, ktorý smeruje k potoku so strhnutým mostom. V koči je starý gróf Villáni s dcérou. Gróf za odmenu Čajkovcom odpustí a dovolí im bývať v horárni. Hanke sa po narodení dieťaťa vráti zdravý rozum. Opäť sú šťastní.

Michal: čestný, smelý, svedomitý, sebavedomý muž s trochu vznetlivou povahou

Hanka: milá, pozorná, v láske verná

Villáni: sebecký a panovačný, bezcharakterný, zhýralý (obraz skazenej šľachty)

Andrej Sládkovič (romantizmus) - lyricko-epická skladba Detvan
Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje slovenský národ ako taký:

1) vlastnosti národa – vyzdvihuje ich prostredníctvom hl. hrdinu Martina Hudcovie, ktorý má zmysel pre spravodlivosť, odvahu a smelosť, úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť

2) vyzdvihuje krásy Slovenska, poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi

3) kultúru národa – Sládkovič ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky

Detvan má pevnú dejovú osnovu, hoci stručnú, v nej hlavné postavy Martin a Elena, ľudové typy, sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti.

Skladá sa z 5 spevov:

1. spev: Martin – oslavuje krásu Podpolianskej prírody. Predstavuje tu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja s jeho záľubami.

2. spev: Družina – Jedného dňa sa Martin prechádza lesom, keď zrazu zbadal, ako sokol útočí na bezbranného zajačika. Zajaca zachráni a sokola zabije. Neskôr zistí, že sokol patril kráľovi Matejovi. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu oslobodí.

3. spev: Slatinský jarmok – je významné stretnutie Martina s kráľom Matejom, ktorý bol práve na jarmoku. Martin sa mu prizná a vysvetlí mu, za akých okolností zabil sokola a zároveň vyjde najavo, že zabil zbojníka. Kráľovi sa zapáči Martinova smelosť a odvaha, preto mu daruje jedného vraného koňa a kantár.

4. spev: Vohľady – tu sa stretávame s Elenou. V podvečer čakajúc na Martina hrá na drumbľu. Elena rázne odmieta nadbiehanie neznámeho muža (kráľa), ostáva verná Martinovi. Kráľ jej daruje prsteň.

5. spev: Lapačka – na kráľov rozkaz prichádza skupina vojakov do dediny po Martina. Kráľ chce, aby vstúpil do jeho služieb. Martinovi je ťažko rozlúčiť sa s družinou, Elenou, krásnou detvianskou prírodou. Martin s verbovaním do Čierneho pluku súhlasí len pod podmienkou, že si môže nechať svoje vrkoče, fujaru, kroj a hlavne Elenu.

Martin: ideálny predstaviteľ slovenského ľudu, zrodený ako syn prírody, ktorý ide za hlasom svojho srdca. Pochádza zo sedliackeho rodu. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. V citoch je priamy, verný Elene i kráľovi. Má v úcte tradície

Elena: jeho milá, ideálna predstaviteľka slovenského ľudu. Krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena. Je verná Martinovi.

kráľ Matej: má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Ocení statočnosť a čestnosť Martina, vyskúša vernosť Eleny a za hru na drumbľu jej dá prsteň.

Porovnanie:

Sládkovič hovorí o ľude ako špatno krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou. V ľude vidí základ národa, ktorý sa prebojováva k slobode a samostatnosti.

Prostredníctvom Martina opisuje šľachetného a úprimného človeka, ktorý sa prizná za svoje zločiny a ešte je aj odmenený. Postavy sú idealizované. Slovenský romantizmus nadviazal na ľudovú slovesnosť (fujara, gajdy, valaška, kroj, žinčica, črpák).

Hviezdoslav píše o reálnom živote a o reálnych postavách, príroda tu nezasahuje priamo do deja. Autor tu realisticky vykreslil vzťah poddaní (Michal, Hanka) a pán (Artuš). Konfliktom je svet chalúp : svet kaštieľov.