Slovenská poézia po roku 1945

Slovenská poézia po roku 1945

1945 – 1948

-prechodné obdobie

-nebol určený konkrétny literárny smer

-pluralita v poézii – viac druhov poézie vedľa seba

-Smrek (vitalizmus), Lukáč (bolestínstvo)

-duchovná, náboženská literatúra – Dilong

-ľavica – Novomeský

-regionalisti – Ján Kostra (Turiec), Andrej Plávka (Liptov), Pavol Horov (Zemplín)

-slovenský nadrealizmus – Rudolf Fábry, Štefan Žáry

1948 – 1956

-koniec demokracie a plurality

-socialistický realizmus – jediný povolený smer

-diela mali zachytávať budovanie spoločnosti, dostala názov „budovateľské poézia“

-témy: JRD, práce na poli, stavba priemyselných podnikov, práca v tovární, oslavy osobností, ZSSR a jeho oslava

-ovplyvnené komunistickou stranou, básne boli agitačný nástroj

-schémantizmus, nepravdivé poézie, čiernobiele zobrazovanie sveta

-vzor Vojtech Mihálik, Ján Kostra, Andrej Plávka

-nižšia umelecká úroveň, jednoduchšie básne

-spoločenská lyrika, politicky angažovaná

-zväz Československých spisovateľov – cenzúra

1956 – 1968

-kritika kultu osobnosti

-uvoľnená cenzúra

-komunizmus s ľudskou tvárou – uvoľnenie

-literárny časopis – Mladá Tvorba (1956)

-generácia mladej tvorby

-literárny časopis – Kultúrny život

-úprimnosť, subjektívnosť, vnútorný svet

-Rúfus, Válek, trnavská skupina (konkretisti, senzualisti)

-osamelí veštci – odmietali angažovanosť, boli za slobodu

1968 -1989

-normalizácia, invázia, reforma, pád ZSSR

-návrat k socializmu

-Gustáv Husák – prezident

-časť ide do exilu, ďalší boli umlčaní

-Jozef Urban, Daniel Hevier, Štefan Moravčík

-cenzúra, autocenzúra

Súčasná lyrická poézia

1.Situácia

-moderná slovenská literatúra začína po roku 1945

-nadväzovanie na Hviezdoslava (realizmus) a Kraska (symbolizmus)

-polovica 50tych rokov – nástup Váleka a Rúfusa

-Časopisy Mladá Tvorba a Kultúrny život

Miroslav Válek

1.O autorovi

-moderný básnik, civilizačný, mestského typu, nástup 1959

-téma: jeho vnútro, duša človeka v modernej dobe, osobné témy nie nadiktované komunizmom

-zbierky: Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži

2.Dotyky

-básnická skladba

1. a) láska – ľúbostný motív
2. b) kraj, dedina, rodisko, domov – vzťah lyrického hrdinu
3. c) cez symbol starej mamy – minulosť, história, kontinuita, závislosť

-epilóg: oslava rodnej krajiny, pôdy, zeme – „rovina zastala, rovina je večná“

-rozbor: hyperbolizácia, nonsens, absurdita, humor, senzualizmus, symbolika (sklo, kamene), cyklus 1 noha, východisko: Trnava (rodisko), metaforickosť, voľný verš, asociatívnosť

-téma: vzťahy medzi ľuďmi (nie len dobré veci)

Milan Rúfus

1.Autor

-básnik – nebol civilizačný, zobrazoval vidiek, tradície

-rodisko – Liptov

-témy: Liptov a hory

-vstup – 50 roky

-básnické zbierky – Až dozrieme – básne písal už 10 rokov pred tým

-Chlapec, Chlapec maľuje dúhu

-odklon od schématickej a frázovitej poézie

-schématické – stanovená forma, obsah, schéma, jednoduché, sovietsky zväz udával

-diela: Zvony, Stôl chudobných, Ľudia v horách

-Liptov, príroda, práca, história Liptova

-sú to dvojspevy – báseň ako forma, slúžia ako komentár ku fotke

-70te - 80 roky – Kolíska, Kolíska spieva deťom, Ľudia v horách, Hľadanie obrazu, Hudba tvarov

-spolupracovníci: Ľudovít Fulla (maliar), Mikuláš Bazovský (ilustrátor), Martin Martinček (fotky)

-tvorba pre deti: Kniha rozprávok, Sobotné večeri, Modlitbičky, Nové modlitbičky

-motív: rozprávka, deti a ich pohľad

Zbierka - ZVONY (1968)
Vyšla až 12 rokov po prvej zbierke. Pre tieto básne je opäť charakteristická skepsa, beznádej a úzkosť. Vyjadruje pocit, že umenie a básnické slovo sú stále bezmocnejšie. 
Sú to básne krátke a strohé, autor sa tu snaží vyjadriť maximum emócií minimom slov (využíva básnickú skratku). Znejú ako všeobecné výroky, príslovia, sentencie (sentencia = stručná, jadrná hlboká myšlienka vyjadrujúca životnú skúsenosť, životnú pravdu, poučenie).

Zvony detstva (báseň zo zbierky Zvony) 
Vždy príde deň, keď deti zjedia kľúč
od dverí tajomstva. Už ho nevrátia.

Už ho nevydajú, už v nich zapadá
čo deň to hlbšie a neprekročia prah
zavretých dverí už nikdy viac. Tú čiaru,
za ktorou jedenie sa stáva vedením.

Už nikdy viac. A z ukradnutých zvonov
špina čas razí falšované mince
a kupuje, čo z detí ostalo.

Tak umierame všetci pred tou bránou.
Tak na Hromnice občas mrznú psíky:
v mrazivej noci na prah kladú hlavu
a oči stále na kľučke ...

Báseň Zvony detstva 
Dieťa je čistým neskazeným človekom, ktoré má srdce i zvuk ako zvon a tým je nenahraditeľným a jedinečným objektom nášho potešenia. Kľúč vlastného života nikto nepozná, každý túži spoznať to správne riešenie a deti najviac, lebo sú neprekonateľne zvedavé. Ale to, čo im dáme, nám nikdy nevrátia, neopätujú, lebo samotné detstvo je charakteristické nielen nevinnosťou, čistotou, spoznávaním, ale aj bezproblémovosťou a bezstarostnosťou. Deti všetko prijímajú s úplnou samozrejmosťou (rodičovskú lásku, starostlivosť, sprostredkovanie znalostí).

Jozef Urban

1.Autor

-revolta, predstaviteľ východoslovenského regiónu,

-básnické zbierky: Malí zúrivý Robinson, Hluchonemá hudba, Dnes nie je Mikuláša

-zbierka pesn. textov – Voda čo nás drží nad vodou

-Utrpenie mladého poeta

-popoézia

-Minúta poézie

-ide o hodnotu života

-minúta poézie = myšlienky autora,

-smutné, melancholické

Ján Kostra

Ave Eva

-lyrická poéma/oslavná skladba (1943)
-je vyvrcholením básnickej tvorby J. Kostru v I. vývinovej fáze(do r.1948)-je to ľúbostné vyznanie básnika žene 
-v II. významovom pláne je to vyznanie , kt. je oslavou ženstva ako životodarného princípu 
-autor touto skladbou vzdáva hold ženám a ženskej kráse (táto ľúbostná báseň je chválospevom na ženu ).
-autor je uchvátený fyzickou krásou ženy ,žena je ako opora, istota ( prirovnáva ju ku pilierom katedrál).
-niekedy je žena vyzývavá, spôsobuje ,že niekto je nešťastný ( napr. rozchod- niekto ním stratí a niekto získa). 
-meno EVA skrýva v sebe symboliku ,bola to prvá žena ,preto sa dá chápať ako symbol života a udržiavateľka ľud. rodu.
-autor opisuje ženu ako nositeľku života, ako základ všetkého, existencie, vníma ju ako zvodnú i zbožnú zároveň
-lásku ženy prirovnáva k dvojsečnej zbrani, lebo dokáže raniť, mnohí muži už spáchali kvôli žene samovraždu
-niektorí muži ostávajú po stretnutí so ženou zatrpknutí, iní odišli , aby navždy zabudli.
- žena vzbudzuje v mužovi telesné túžby a hoci je nevinná , dokáže byť veľmi nebezpečná 
- Všetky ženy sú rovnaké a predsa je každá iná ,hoci muž stretne v živote veľa žien , skutočná láska je len k jednej.