Charakteristika postmoderny
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 911
Uložení: 190
Charakteristika postmoderny
-umelecký smer
-začiatky 60te roky 20 storočia
-rozpad hodnôt
-reakcia na modernú dobu – predovšetkým negatívna
-znaky – masovosť (orientuje sa na masy), jednoduchý prijímateľ
-cieľ – zaujať, zabávať
-irónia, satira, absurdita, čierny humor
-rozdiel medzi vyššou a nižšou literatúrou
-viacvrstvovosť – dvojitý kód sa používa na dešifrovanie (pre nízku a vyššiu úroveň)
-vnášajú sa aj iné prvky – filozofia, etika, atď.
-vyznačuje sa pluralitou
-citátovosť – využitie prvkov zo starších diel, napodobňovanie diel – palimpset
-persifláž – výrazový prostriedok, opäť využíva prvky zo starších diel ale k tomu ich aj zosmiešňuje, ironizuje, satira na obsah, tému alebo motív
-zložitá kompozícia – viacero uhlov rozprávania, striedanie časov
-autori – Milan Kundera, Ladislav Mňačko, Dominik Tatarka, Dušan Dušek, Dušan Mitana
Dominik Tatarka – Démon súhlasu
Dominik Tatarka bol spisovateľ disidentskej literatúry na Slovensku (nahlas proti režimu), filozofická literatúra, diela vychádzali len v zahraničí v samizdadoch (na Slovensku mal zákaz)
Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela
-podtitul bol neskôr nahradený - „...z konca jednej epochy“
-vyšiel najskôr v časopise Kultúrny život (1956), knižne až v r.1963
-je to satirický pamflet, v kt. Tatarka odkrýva deformácie, chyby a omyly kultu osobnosti, odhaľuje podstatu totality. Svoju satiru zameral najmä na činnosť zväzu spisovateľov a kritikov, ktorí sa stali sluhami režimu. Korene kultu osobnosti videl vo vytvorení „démona súhlasu“, čiže v tom, že na verejnosti sa nikto neodvážil povedať pravdu, všetci so všetkým súhlasili (očakávalo sa to)
-sú tu prvky autobiografickej novely, eseje, je to hyperbolická fikcia
Kompozícia: retrospektívna
Postavy: Bartolomej Boleráz: učiteľ, spisovateľ, člen strany, funkcionár odboru kultúry (Boleráz=bol raz- uznávaný spisovateľ, svedomie ľudu..), rozprávač
Valizlosť Mataj: vysokopostavený činiteľ, má na starosti kultúru, v mocenskej hierarchii nad Bolerázom
Dej:
-je groteskný, s prvkami čierneho humoru, satiry a irónie
Spisovateľ Bartolomej Boleráz a vedúci ideológ Valizlosť Mataj sa zúčastnia v Prahe na zjazde spisovateľov. Do BA sa vracajú helikoptérou, ktorá však havaruje a obaja zomierajú.
Kultúrni činitelia im vzdali česť, vymenili mozgy (človek stratil vlastný mozog, odnaučil sa myslieť), zavinuli ich do národných farieb a nad ich pozostatkami rečnil „hlavný maršal“ = predseda zväzu spisovateľov.Jeho lži sformulované do fráz prinútili Boleráza vstať z mŕtvych a porozprávať pravdu o sebe a o svojej dobe, hovorí: „My sme takí boli: vraveli sme čosi inšie, ako si mysleli.“
Boleráz spomína na svoj život, ako bol kedysi vrúcny človek tešiaci sa zo života, ale spoločnosť-režim z neho urobil figúrku, ktorá je ovládaná inými a jej úlohou je poslúchať vrchnosť, aj keď vo vnútri nesúhlasí, navonok musí súhlasiť. Tento svoj názor vykladá aj Matajovi, ktorý s ním vo všetkom súhlasí, avšak len v súkromí, nie na verejnosti. So svojími myšlienkami sa zdôveril aj iným spisovateľom, ktorí s ním tiež súhlasili, a preto sa rozhodol verejne vysloviť svoj názor na zjazde spisovateľov. Tiež hovoril o tom ako komunizmus ovplyvňuje ľudí. Všetci, na čele s Matajom, verejne odsúdili Bolerázove názory a vyhlásili ho za zradcu. No na druhý deň vystúpil maršal a hovoril presne to čo vravel Boleráz- o chybách kultu osobnosti a všetci ľudia ho oslavovali ako smelého človeka, ktorý sa ako jediný opovážil povedať pravdu. Boleráza tiež pochválil, že spoločnosť potrebuje veľa takých ľudí ako je on a Mataja označil za zlo, pretože zneužil svoju moc a otrávil celú spoločnosť kultom osobnosti. Mataja a Boleráza tento zvrat udalostí zblížil a stali sa priateľmi.Spolu odchádzajú do BA s pocitom, že sa postavili proti spoločnosti...
Idea: memento = Boleráz nemohol mlčať, vstal z mŕtvych, aby povedal pravdu --> oslava pravdy, kritika stalinizmu, kritika spoločenských pomerov 50tych rokoch, pokrytectva verejných činiteľov, neobmedzenej moci, prispôsobovaniu sa situácii bez ohľadu na vlastný názor
Milan Kundera – Žert
Ladislav Mňačko – Súdruh Munchhausen
Fantastická literatúra
1. Základné členenie:
-sci-fi
-fantasy
-horor
2. Sci-fi
-veda a technika ako dejotvorný prvok
-dej je situovaný do budúcnosti
-témy: objavy, vynálezy, cestovanie do vesmíru, umelá inteligencia, zneužite viedy
-postavy: vedec, vynálezca, astronaut, roboti, mimozemšťania
-prostredie: Zem, iné dimenzie, vesmír
-cieľ – poukázať na možnosti vedy a techniky, varovať pred zneužitím, morálne hodnoty (človek má ostať človekom, zachovať si ľudskosť)
-odlišnosť od fantasy je že v sci-fi sa dá všetko racionálne (rozumne) zdôvodniť
-autori: Jules Verne, Karel Čapek (RUR, Krakatit, Válka s mloky)
-Artur C. Clark, Isaac Asimov, Kurt Vonnegut
3. Fantasy
-znaky:
-východisko: mýty, legendy, iracionálne, mágia
-racionálne nepredstaviteľné
-prototypy postáv:
-hlavná postava: hrdina, ktorý má spraviť veľký čin (boj proti zlu)
-sprievodca: kamarát hlavnej postavy, sprevádza ho, pomáha mu
-majster: zasvätenec, mocné schopnosti
-protivník: zlá strana, hl. postava ho musí poraziť
-fantastické stvorenia: víly, elfovia, hobity
-motív cesty (do histórie, paralélneho sveta..)
-členenie:
-epická-historická fantasy (rozsiahly príbeh, východisko stredoveké príbehy)
-hrdinská fantasy – Pán Prsteňov (vedieť o tom povedať) – vytvorený vlastný svet
-s vedeckými prvkami – hraničná so sci-fi
-meč a mágia – nižšia fantasy, Barban Conan, hrdina si ide za svojim hlava nehlava
4. Horor
-cieľ: vyvolať silné emócie (strach, napätie, hrôza)
-členenie: realistický (reálne udalosti), nadrealistický
-autori: Alfred Hitchcock
Detektívna literatúra
1. Znaky
-dejovosť (zápletka) – zločin a hľadanie vinníka
-záhada, tajomstvo
-viacero rôznych riešení tajomstva (napr. viacero podozrivých)
-zložitá kompozícia: vetví sa vďaka viacerým riešeniam
-retrospektívny kompozičný postup, spätné pátranie
-hlavná postava: detektív – deduktívne schopnosti, skvelé pozorovanie
-cieľ: udržať čitateľa v napätí
-zlo je potrestané
2. Vývin žánru
-zakladateľ Edgar Allan Poe
-vznik 1.polovica 19 storočia
-Edgar Allan Poe – Zlatý chrobák
-Arthur C. Doyle – Scherlock Holmes (2.polovica 19 storočia)
-Agatha Christie – Hercule Poirot
-zo súčasnosti – Dominik Dán
3. Drsná škola
-30et roky 20 storočia – USA – vznik
-znaky:
-príbeh sa preniesol do veľkomiest
-organizovaný zločin, mafia, drogy, alkohol, prostitúcia
-detektív je zmenený – fyzicky zdatný, drsný chlap, neupravený
-autori sa snažili o vyzdvihnutie úrovne detektívky (zrovnať ju s veľkou literatúrou) – čo sa im aj podarilo
-Raymond Chandler – hl. predstaviteľ, jeho detektív je Phil Marlow
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Postmoderna | Maturita | 2 320 slov | |
Postmoderna | Referát | 1 379 slov | |
Slovenská postmoderna | Referát | 1 132 slov | |
Postmoderna v súčasnej slovenskej próze | Referát | 414 slov | |
Postmoderna znaky | Ostatné | 465 slov | |
Postmoderná literatúra | Referát | 2 335 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#postmoderna dominik tatarka #rozdiel medzi sci-fi a fantasy