Kollár, Hollý – sloboda a humanita

Kollár, Hollý – sloboda a humanita

– znaky slovenského klasicizmu
– idea slovanskej vzájomnosti – Kollár
– národné povedomie v diele Hollého – Svätopluk
- Selanky

Slovenský klasicizmus

V tomto období sa menia feudálne vzťahy na kapitalistické, Čechy a Rakúsko majú rozvinutý priemysel, zatiaľ čo Uhorsko je poľnohospodárska krajina, v ktorej upadá priemysel v dôsledku koloniálnej politiky Viedne. Mária Terézia upravila poddanské povinnosti, snažila sa zmodernizovať poľnohospodárstvo. V jej snahách pokračoval jej syn Jozef II.

Patenty Jozefa II.:

– 1781 – zrušenie nevoľníctva, na Slovensku až v roku 1785
– zaviedol tolerančný patent, v ktorom zrovnoprávnil cirkvi
– poddaní sa smeli sťahovať bez súhlasu vrchnosti, deti sa mohli vzdelávať
– rozpustil rehole, ktoré sa delili na žobravé a rozjímavé

V tomto období vznikajú podmienky pre utváranie národov. Slováci mali ťažké podmienky, pretože šľachta sa odnárodnila, buržoázia bola nemecká, zostal iba ľud a inteligencia, ktorá sa usilujú o pozdvihnutie roľníctva, šíria medzi ľudom osvetu a v tomto dosiahla aj mnohé úspechy, preto toto obdobie voláme osvietenským alebo obdobie obrodenia národa. Vychádzajú rôzne časopisy, napríklad Prešporské noviny, vznikajú učené spoločnosti:
Societa slavica – založil ju Ondrej Plachý, pôsobila v Banskej Bystrici, vydávala Staré noviny literního umení.
Slovenské učené tovarišstvo – pôsobilo v Trnave, založili ho Bernolák a Fándly v roku 1792.

Rozvoj idey slovanskej vzájomnosti

Po Napoleonských vojnách sa vláda na čele s Metternichom (predsedom vlády vo Viedni) snaží centralizovať moc a chce nemčinu ako úradný jazyk v Uhorsku. Pešť sa snaží o zavedenie maďarského jazyka do bežného života. Na Slovensku je nejednotnosť v otázke spisovnej slovenčiny, pretože katolíci používajú bernolákovčinu a evanjelici češtinu. Sú si vedomí slabosti svojich síl, preto hľadajú oporu v českom národe a slovanstve. Myšlienku slovanskej vzájomnosti rozpracoval Ján Kollár v niekoľkých bodoch:

1. Slováci sú súčasťou československého kmeňa a tak príslušníci slovanského národa.

2. Nejde mu o politické zjednotenie, len o spoluprácu v oblastiach literatúry a kultúry.

3. Nejde mu o zjednotenie reči, pretože obe reči sú gramaticky odlišné.

4. Uznáva štyri reči slovanské, ktoré by mal vzdelaný Slovan ovládať aspoň pasívne: ruština, poľština, srbochorváčtina, českoslovenčina.

Ján Kollár

Narodil sa v Mošovciach v roku 1793, zomrel v roku 1852. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici a v Bratislave, potom teológiu v Jene a tu v ňom skrsla láska k slovenskému národu. Neďaleko Jeny je Lobeda, kde vypomáhal evanjelickému farárovi a zaľúbil sa do jeho dcéry Frideriky Schmidtovej. Zobrali sa po 16 rokoch, keď jej rodičia zomreli. Láska k Friderike ho inšpirovala k napísaniu jeho najvýznamnejšieho diela, Slávy dcéra. Potom bol evanjelickým farárom v Pešti do roku 1849, potom odišiel do Viedne, kde bol profesorom na univerzite až do smrti. Vo Viedni vydával Slovenské noviny v staroslovenčine (poslovenčená čeština).

Tvorba: -dielo Básně – je základom Slávy dcéry, ale jeho milá je len milá, nemá meno, nie je to Mína ako v Slávy dcére. Básne sa skladajú z týchto častí: Znelky, Elégie, Nápisy, Všelico.
– báseň Vlastenec – vystupuje v nej proti krikľúňom, ktorí o vlasti len vykrikujú, ale pre ňu nič neurobia. Sám si žiada meč a chce za vlasť bojovať.
– Národnie spievanky
– O literární vzájomnosti mezi kmeny a nářečími slavskými 
– Hlasové o potřebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky 
– Slávy dcéra – vyšla prvýkrát v roku 1824 v troch spevoch, bolo to neúplné dielo. Spevy: Sála, Labe, Dunaj. Druhýkrát vyšla v roku 1832 v piatich spevoch ako úplné dielo. Spevy: 1. Sála
  2. Labe, Rén, Vltava
  3. Dunaj
  4. Léthe (slovanské nebo)
  5. Acheron (slovanské peklo)

Předspěv – je to elégia nad slovanskou minulosťou, v ktorej bolo násilie nad ľudskosťou. Básnik stojí na posvätnej zemi, kolíske Slovanov, ktorá je im hrobom. Hľadá oporu a nachádza ju v ruskom národe (porazili Napoleona), kritizuje vinníkov príčin neslobody, „Lebo nie je hoden slobody ten, kto slobodu nedopraje iným.“.
1. spev – básnik spomína krásne časy lásky v Jene, lúči sa s Mínou, podáva obraz milovanej bytosti.

2. spev – je začiatok bolestného rozchodu, poznanie utrpenia národa. V sprievode Milka (Milek je slovanský Amor, syn bohyne Lady, Mína je dcéra bohyne Slávy) putuje po polabských krajinách, žiali nad ponemčenými lužickými srbmi a nad rozpínavosťou Nemcov v Čechách. Východisko vidí v svornosti Slovanov.

3. spev – je na Slovensku, autor zobrazuje trúchlivú, smutnú prítomnosť a ideál budúcnosti. Túži sa stretnúť s Mínou vo večnosti. Mína je dcéra bohyne Slávy, odčiní krivdy Slovanom a je ideálom slovanskej devy. Rozdiel medzi Sládkovičom a Kollárom je v tom, že Kollár delí svoje srdce na dve polovice a dáva „Jednu vlasti půlku a druhú Míne.“. Sládkovič chce aj vlasť aj Marínu milovať rovnako celým srdcom. Druhý rozdiel je v tom, že Kollár putuje s mŕtvou Mínou po slovanskom nebi a pekle a Sládkovič odmieta ísť s Marínou do nadpozemských výšin, pretože jeho vlasť je na zemi a viažu ho pozemské potreby.

4. spev – autor putuje s mŕtvou Mínou po Léthe, slovanskom nebi, oslavuje všetkých prajníkov slovanstva. 

5. spev – Acheron je slovanské peklo, autor zatracuje všetkých neprajníkov slovanstva.

Ľúbostné a vlastenecké motívy Slávy dcéry:
– ľúbosť je pre Kollára základ lásky k vlasti a národu
– básnik hovorí, že kto nemiloval, nevie, čo je vlasť a národ
– jeho ľúbosť nie je sebecká, je ohniskom lásky k národu
– objíma celé slovanstvo, vracia sa z cudziny, a je rád, že je medzi svojimi „Všudy dobre, doma nejlépe, parom po všech všudy cizinách, mně ve slavjanskych krajinách sama zem už voní příjemnej.“.

Kollár oceňuje reč a kultúru ľudu a predpovedá skvelú budúcnosť slovanstva. O sto rokov sa vraj rozšíri veda, kultúra, piesne po celej Európe. Autor by sa chcel narodiť do tej doby, alebo keď nie, chcel by vstať z hrobu, aby bol svedkom rozkvetu.

Ján Hollý

Narodil sa v roku 1785 v Borskom Mikuláši, študoval v Skalici a Bratislave, potom teológiu v Trnave. Pôsobil ako katolícky kňaz v Pobedime, Hlohovci a Maduniciach pri Piešťanoch, písaval v hájiku Mlič pod storočným dubom. Vyhorela mu fara, utrpel popáleniny očí, preto odišiel k svojmu priateľovi Lackovičovi na Dobrú vodu, tam ho navštívil Hurban, Hodža a Štúr, dohodli sa na uzákonení slovenčiny, uzákonili ju na Hurbanovej fare v Hlbokom v roku 1843.

Tvorba: – Rozličné básne hrdinské, elegiacké a lyrické – sú to preklady gréckych a rímskych básnikov.
  – Cyrilometodiáda 
  – Sláv
  – Žalospevy
  – Ódy
 - Svätopluk- je to epos, má 12 spevov, je to vysoký žáner, má historický základ: Rastislav čelí východofranskej ríši a Svätopluk ho vydal Nemcom. Tí ho oslepili a uvrhli ho do väzenia, uväznili však aj Svätopluka. Toto dielo má tri časti:

1. propozícia – oboznámenie s dejom 
2. invokácia – vzývanie múzy – autor vzýva Umku – bohyňu umenia
3. in medias res – priamo dej

Dej: Svätopluk je vo väzení, žalostí nad svojím osudom. Dostal sa do väzenia, hoci vydal Nemcom svojho strýka Rastislava. Na Svätoplukovu prosbu pošle Boh Anjela, ktorý Karolmanovi vyjaví vôľu Boha, aby Svätopluka prepustil. Karolman súhlasí s prepustením Svätopluka, ustanoví ho za panovníka Veľkej Moravy, sľúbi mu dcéru za ženu, Svätopluk má byť jeho vazalom, Svätopluk jeho podmienky prijal. Na Slovensku zatiaľ pohanský boh Černobog prehovára ľud k pohanstvu. Sľúbi im pomoc, a verí, že ak zvíťazia, vrátia sa k pohanstvu.

Za Svätoplukovej neprítomnosti panoval Slavomír, ktorý zvolal snem, na ktorom sa Slováci rozhodli pre boj a neprijatie ponižujúcej závislosti. Povstane celé Slovensko. Medzitým Karolman usporiada hostinu, dá Svätoplukovi zdobenú zbraň a štít. Svätopluk tu rozpráva o pôvode Slovanov, ako prišli z Indie, novú vlasť si vždy ochránili v bojoch, ale boli mierumilovní, pohostinný, nevyvolávali vojny. Svojho vodcu pomenovali Sláv, z toho pochádza pomenovanie Slovania. Nemecké vojsko sa blíži k Devínu, Černobog rozpútal búrku a rozvodnil rieku Moravu.

Nemci si zhotovujú plte. Svätopluk obišiel nebezpečné miesto, aby sa dostal k Slovanom. Slovania sa stiahli na Devín, Svätopluk s nimi vyjednával, aby ho dobrovoľne prijali za panovníka. Slovania mu dávajú podmienku, aby sa odpútal od Nemcov, chceli byť slobodní, Svätopluk podmienku prijal. Keď to zistili Nemci, ich vojsko vytiahlo proti Devínu na čele s Britvaldom, boj bol nerozhodný, preto sa stretli v boji vodcovia oboch vojsk, a to Britvald a Svätopluk. Svätopluk zvíťazil. Černoboga dal kresťanský Boh do priepasti. Hlavnou myšlienkou diela je oslava boja za slobodu.

– Selanky – je to nižší žáner. Je to 21 idylických básní zo života pastierov, sedliackeho ľudu a podobne. Témy básní: príroda, chvála pastiera, ktorému sa vydarili ovce, básnik víta mladý pár, ktorý ide na sobáš, zápas silákov, oslava vinobrania, oproti lesku mesta kladie spokojnosť pastierov. Jedna zo selaniek sa volá Polislav.

Polislav ide do mesta predať syr a dve mladé jahňatá, ktoré už necicajú matku, ale žerú samé. Vidí obrovské domy podoprené stĺpmi, mesto sa mu zdá hrmotné, ľudia chodia ako mravce sem a tam, chváli si skromný pastiersky život. Na ceste naspäť si spieva o tom, čo videl v meste, bolí ho hlava z vyvracania, aby videl všetky vysoké kamenné domy, ale nezávidí ľuďom, pretože žijú v hrmotnom meste, je mu sladší tichý a pokojný život v prírode, ospevuje prírodu.