2. svetová vojna a jej obraz v tvorbe svetových autorov

2. svetová vojna a jej obraz v tvorbe svetových autorov

• druhá svetová vojna sa zákonite odrazila aj na tvorbe slovenských spisovateľov
• v próze aj v poézii sa začína uplatňovať schématizmus a vytvoril sa Zväz slovenských spisovateľov, jedine Smrek odmietol
• po roku 1956 nastáva uvoľnenie k čomu výrazne pomáha týždenník Kultúrny život, objavujú sa autori, ktorí ukzujú svetu aj odvrátenú tvár režimu
• téma protifašistického odboja a Slovenské národné povstanie boli hlavnou témou
• najprv vychádzali z autentickej skúsenosti.
• autori: Vladimír Mináč, Dominik Tatarka, Alfonz Bednár, Ladislav Ťažký, Ladislav Mňačko, Rudolf Jašík, Peter Karvaš...
• na začiatku vojny bolo významné dielo Petra Jilemníckeho Kronika, ktorí sa vojny priamo nezúčastnil, ale udalosti SNP opísal na základe rozprávania horára v Čiernom balogu
• 1936 – Trenčiansky program – všetci autori sa dohodli na jednotnom postupe proti fašizmu

• Rudolf Jašík
• Mŕtvy nespievajú – vojnová téma, podal tam obraz života počas vojnovej Slovenskej republiky a tragické osudy vojakov na východnom fronte
  • Život v Pravne so slovenským a nemeckým obyvateľstvom , stretávajú sa tu sily moci fašizmu a sily odporu voči nemu – vodca Nemcov, veliteľ Hlinkovej gardy, primitívny žandár, ale aj statoční nemeckí antifašisti
  • Ústredný motív – zážitky poručíka Kľaka, odpor vojakov kolaborovať s Nemcami a premena poručíka a jeho spojenie s vojakmi
• Námestie svätej Alžbety – hĺbavo postihol atmosféru aj tragiku rasových predsudkov počas vojny
  • problematika vnútorného zápasu jednotlivcov s prvými prejavmi neľudskosti fašizmu, približuje sa k modernému umeleckému prejavu
  • dej sa odohráva vo vtedajšom malomeste (Nitre)
  • je to lyrický príbeh krehkej lásky medzi študentom Igorom a židovským dievčaťom Evou
  • v osude Evy je vyjadrená celá tragika vojnových rokoch
  • popri Igorovi, ktorý chráni Evu pred deportáciou, v románe vystupujú aj ľudia z periférie spoločnosti ako Žltý Dodo, ktorý za peniaze zradí každého, holič Flórik, ktorý zapríčinil Evinu smrť tým, že ju udal a nakoniec ho Igor zabije, a tým pomstí tragický koniec svojej lásky.
  • dejotvornú funkciu má Igor, mení sa z chlapca na muža
  • román je stavaný na protiklade lásky a zrady, hrdinstva a predaných ľudí

• Ladislav Mňačko
• Smrť sa volá Engelchen – román oživuje osudy ľudí na konci 2. svetovej vojny na slovensko – moravskom pomedzí vo Vizovických vrchoch.
  • autobiografický hrdina vyslovuje na nemocničnom lôžku sebe a iným pravdu o násilnom zániku moravskej obce Ploština
  • základný motív je motív viny
  • autor umelecky spracoval udalosť z prechodu frontu na slovensko – moravskom pohraničí , keď bola vypálená dedina Ploština za pomoc partizánom. Román je aj obrazom života v partizánskej skupine ako aj obrazom hrdinstva či zrady a spolupráce s Nemcami. Hlavnými postavami sú Voloďa, ktorý sa odlišuje od ostatných partizánov a židovka Marta, ktorá naoko pracuje pre Nemcov ako spoločníčka na jednu noc, ale v skutočnosti pracuje v rozviedke pre partizánov. Patrí medzi najtragickejšie postavy svetovej literatúry
  • Voloďa sa stáva komisárom partizánskej jednotky a zaľúbi sa do krásnej Marty, ktorá prináša partizánom dôležité správy a plní tak veľmi nebezpečnú úlohu. Marta bola svedkom masakry v Ploštine, keď Nemci prenasledujú partizánov, chlapov z dediny za živa upálili. Keď Nmeci prenasledujú partizánov, Voloďa sa s mratou ani nerozlúči. V poslednom boji Voloďu zranili, ukrývajú ho v pivnici, čo využíva aj zbohatlík Kroupa, ponúkla ho koňakom a odviezol ho aj do nemoznice, len aby získla od neho potvrdenie , že zachránil partizána, lebo spolupracoval s Nemcami a obával sa dôsledkov.
  • román sa vyznačuje dejovým dynamizmom, živými dialógmi, psychologickou kresbou postáv na malom priestore

- Miroslav Válek

• Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať
  • Zo zbierky Príťažlivosť
  • Báseň pásmo – preplieta s aprítomnosť a minulosť, krátke prozaické časti, báseň rozpráva príbeh
  • Táto báseň začína reflexiou na chlapčenské roky, keď osobná tragédia i zlyhanie neobľúbeného učiteľa prezývaného Ivan Hrozný (pravdepodobne ho videl obeseného a nevie sa z tej traumy spamätať) predurčujú ďalšiu tragiku spoločenských udalostí.
  • „pod nohami plná náruč vzduchu“ – obesil sa na vlastnú kravatu
  • nevie sa zbaviť tej myšlienky, preto asi napísal tú báseň
  • „pamätám sa - vôligénia“ – prozaická časť – zvrchovanosť národa, nadľudskosť Nemcov je už stará, vojna, Protektorát, nástup fašizmu (základ básne)
  • pohľad na to ako vojna pôsobila na ľudí , čo spôsobila a ako ju vnímali deti – „ale mne bolo v tom čase všetko ľahostajné“ – mal vtedy úplne iné starosti , detské časy
  • netušil čo na neho vplýva, ale cítil že niečo zlé sa deje
  • zrazu zistil, že Československo je rozdelené a vojna je tu – GALLIA EST OMNIS DIVISA – Galia je rozdelená
  • symbolika jablka – hriech, život, city – on je zranený keď Helena odchádza násilím a on nevie prečo
  • „krvavé a ako voda smutné“ – rýchlo dospel, to s astáva refrénom a opakuje sa
  • „tak sa teda obrátila na prach“ – koncentračný tábor, pociťuje stratu dvoch osôb láska a učiteľ dejepisu)
  • „prispôsobiť sa vôli génia“ – hovorí o Hitlerovi, opisuje obdobie zatemnenia ľudských myslí (fašizmus, tma, strach)
  • zveličenie – aj neživé bytosti pociťovali strach, matka sa stala jedinou istotou ako domov - ochrana
  • Básnik využíva kontrasty na zvýraznenie obludnosti doby. Na jednej strane je to chlapčenská bezstarostnosť, prvé citové záchvevy, na strane druhej strane osud nevinnej 13 – ročnej spolužiačky.
  • České meno Dvořáková, ale na tú dobu nesprávna olivová farba pleti . Stará studňa, vedro vody, zdanlivo všedný život, ale aj koncentráky. Šofér Červeného kríža ako humanitnej organizácie, ale aj reprezentant dusna, zloby.
  • Básnik cez osobné spomienky, reflexie zaujíma aj odmietavý postoj k dobe, k rasovému prenasledovaniu, k temnu, k barbarstvu.
  • Istotu vidí v domove, v matkiných rukách (pars pro toto), ktoré symbolizujú všetko, čo sa spája s domovom, s matkou.
  • Sú to ruky volajúce o pomoc, ale aj pracovité, hlásajúce, povzbudzujúce i miesto istoty a bezpečia
  • Aj v tejto básni sa hlboké myšlienky vyjadrujú veršovanými básnickými obrazmi, krásou slov, ako sú napríklad metafory: horiaca tráva, obrátiť sa na prach, noc vypiskuje na deravom komíne. Alebo prirovnania ako „poskladajú svoje žiale ako košele“, či epitetá: „zlostné deti, šialená noc“

REČNÍCKY ŠTÝL

• pre všetky rečnícke prejavy je dôležité zozbierať dostatok materiálu a faktov
• pri všetkých útvaroch ej dôležité
  • poslucháč – prispôsobiť sa jeho veku, vzdelanostnej úrovni
  • kompozícia - prehľadnosť, stručnosť
  • štylizácia – zrozumiteľnosť, pôsobivosť
• Rečník – vyslovovať svoje myšlienky, názory, nie sa opakovať
  • Poznať to, o čom hovorí
  • úprimnosť, vlastné presvedčenie
  • hovoriť prirodzene, pútavo
• dôležitý je úvod a záver, nech v nich nie je to isté
• úvod – zaujať poslucháčov hneď v prvej vete (výrok, citát,...)
  • prirovnanie príkladom z minulosti a súčasnosti a zo života ľudí
  • takt (naladiť sa na poslucháčov)
  • dôležité je oslovenie
• jadro – logická nadväznosť myšlienok a postupnosť
  • opakovanie dôležitej myšlienky inými slovami
  • názornosť, konkrétnosť, zrozumiteľnosť
  • zaokrúhľovanie čisel
  • rečnícke otázky, zvolania
  • litotez (dva zápory)
  • stupňovanie významu synonymami
• záver - zhrnutie hlavnej myšlienky
  • vystupňovanie myšlienok
  • výzva k činnosti, pochvala poslucháčov

- Rečnícke útvary – prednáška, prejav, preslov – príhovor, výzva, referát, koreferát, slávnostná reč, smútočná reč, politická reč