Július Barč Ivan (1909-1953)

Július Barč Ivan (1909-1953)

- predstaviteľ dramatickej tvorby medzi vojnami. Narodil sa v Krompachoch. Matka bola rodená Ivanová, podľa nej si zvolil pseudonym. V Prahe študoval právo ale pre pľúcnu chorobu štúdium prerušil.

Pracoval jako úradník, kým nastúpil na evanielickú fakultu. Pracoval jako kaplán, farár. Službu zanechal bol tajomníkom slovenskej národnej knižnice v matici slovenskej. Zúčastnil sa aktívne SNP. Po vojne pracoval jako spisovateľ. V roku 1950 ochorel.

Tvorba: 3000 ľudí

- túto hru venuje Krompachom, je o probléme nezamestanosti
  Člověk ktorého zbili
  Diktátor
  Mastný hrniec
  Na konci cesty
  Matka
  Železné ruky
  - psychologický román

Matka

Je to dráma o vzťahu matky ku svojim dvom synom. Priniesla obeť, ale dosiahla čo chcela. Celý život sa snažila o to, aby svojich synov, ktorí boli rozdielnych pováh, jeden agresívny druhý jeho opak nedostala proti sebe. Urobila všetko, dokonca bola schopná predstierať i nenávisť k jednému z nich. Dej sa odohráva v blízkosti autorovho rodiska, v blízkosti baní Slovinky. Paulíkovci sú chudobná banícka rodina. Matke Anne Pavlíkovej zahynul muž v bani a ona to už dopredu tušila.

Mala zvláštnu schopnosť, vždy vedela že sa v rodine niečo stalo. Keď jej muž zahynul čakala ešte ďalšie dieťa, ale prišlo na svet mŕtve. Svojim synom vysvetľovala postoj susedy, ktorá nechcela pustiť syna do krčmy, že je to zo strachu, lebo ich otec sa upil k smrti. Matka Pavlíková hovorí, že každá matka sa o svoje deti bojí, niektoré strach zakrívajú.“Matka, ktorá stratí deti je jako strom, ktorému vyschýnajú posledné konáre“. Starší syn Jano, vyštval brata Paľa z domu pred štyrmi rokmi, dal mu peniaze na cestu do Ameriky, prisvojil si Paľovu čiastku.

Matka vycítila, že sa Paľo z Ameriky vráti a bála sa toho. Jano tušil, že sa matka na neho hnevá, že pre neho odišiel Paľo do Ameriky. Paľo sa z Ameriky vrátil bez peňazí, pretože ho vyhodili z práce, ale mnohí by sa aj chceli vrátiť, ale nemali ani na cestu. Jano nadával bratovi do žobrákov, že nič nemá. Skutočne nič nemal, ešte aj o dievča ho obral, nahovoril jej, že má v Amerike vážnu známosť.Paľo doniesol z Ameriky matke modlitebnú knižku a bratovi nôž. Matka tušila, že nôž sa môže stať príčinou neštastia, a preto ho skryla.

Paľo robí v bani, začal popíjať, myslí si že ho matka nemá rada, lebo ho núti ustupovať pred Janom. Katka má stále rada Paľa, chce aby sa k nim priženil, aj keď nič nemá. Matka mu v tom bráni, aby sa Jano nenahneval. V závere hry bola zábava, po zábave sa Katka chystá povedať Janovi, že ho nechá. Matka vyháňa Paľa z domu, aby nedošlo k tragédii.Katka sa zo zábavy zastaví u pavlíkov, aby Paľa zavolala k nim. Jano sa vrátil zo zábavy, našiel nôž a chcel zabiť Paľa. Matka v obave,aby ho nezabil zhasla svetlo a Jano zabil matku. Bratia sa zmierili, Jano si uvedomoval, že ho matka musela strašne nenávidieť, keď dokázala prijať smrť z jeho ruky.

Dvaja

Ide o dvojice, ktoré sa tvoria po prežití určitého úseku života a potom ich niečo spoločné viaže. Prvú dvojicu tvorí August a Mauro a viaže ich spoločný zločin. Stoja proti sebe a slabší Mauro uteká pred silnejším Augustom, utieka sa k Staríkovy u ktorého sa vlastne celý dej odohráva kde sa všetci hrdinovia stretávajú.

Mauro sa chce urobiť lepším, a preto sa zdôverí Staríkovy, akoby tvorili ďalšiu dvojicu. August a Mauro pracovali v cirkuse a mali radi Marianu. Bola vydatá, ale manžel ju bil. Preto mu spôsobili smrť. Narezali mu lano a dali mu vypiť otrávené víno. Vina padla na Marianu. Po roku z väzenia ušla a oboch ich začala nenávidieť. Žije u staríka. V domnení že on a ona sú manželia. U staríka sa všetci stretli a rozprávajú sa o tom. Ona pred nimi ujde.

Mastný hrniec

Autor kritizuje nezdravé javy v spoločnosti jako kariérizmus, intrigánstvo, pretvárka. Dej sa odohráva v Ťuťotíne, hlavnou postavou je stredoškolský profesor Babík, ktorý má dcéru Vierku a manželku Mahulienu. Vierka má rada doktora Janka Kolárika, ale matka ju chce vydať lepšie, má totiž malomeštiacke spôsoby.

U Babíkov sa zišla vyberaná spoločnosť, pani mešťanostová, pani poslancová, ktoré za neprítomnosti pani Babíkovú ohovárali a keď sa vrátila, tému zmenili. Prišla pani riaditeľová a doniela správu že pána profesora vymenovali za ministra financií. Ich vzťah sa zmenil.

Profesorovi sa spočiatku funkcia nepáči, lebo sa musí slušne obliekať, ale neskôr túto funkciu považuje za dobrú príležitosť vymaniť sa spod vplyvu svojej ženy. Keď profesor mal cestovať do Bratislavy, skoro všetci ľudia z mestečka ho išli odprevadiť, tam však dozvedia, že sa stal omyl, profesor nebol vymenovaný za ministra. Ľudia odišli. Neskôr, keď sa ľudia dozvedeli že ministrom sa stal profesorov brat začali sa o profesora znova zaujímať.