Druhá fáza slovenského národného obrodenia – klasicizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (19)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 30.10.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 018 slov
Počet zobrazení: 1 671
Tlačení: 173
Uložení: 171

Druhá fáza slovenského národného obrodenia - klasicizmus

(1820 – 1835)

  • upevnenie feudalizmu a nastolenie tvrdého centralizmu
  • maďarskej šľachte sa podarilo vymôcť od viedenskej vlády uznanie maďarčiny ako úradného jazyka v školách a na úradoch
  • slovenská inteligencia hľadala oporu v ruskom národe
  • vznik idey slovenskej vzájomnosti ( myšlienka spolupráce všetkých slovanských národov)

ZNAKY SLOVENSKÉHO KLASICIZMU:

  • úsilie vytvoriť básnický sloh na vysokej úrovni na báze národného jazyka s napojením na antickú grécko-latinskú líniu
  • vôľa ustanoviť pôvodný typ básnického prejavu na základe prevzatých umeleckých noriem

PREDSTAVITELIA:

Pavol Jozef Šafárik ( 1795 – 1861 )

historik, jazykovedec, evanjelický teológ, filozof, hvezdár, dlhú dobu pracoval ako cenzor a riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe (tam je aj pochovaný); postavil sa proti mechanicky naučenému básneniu a bol za poéziu, v ktorej je vyjadrené osobné presvedčenie a cítenie

Narodenie: Kobeliarovo, Gemer

Rodina: evanjelický kňaz a učiteľ

Štúdium: na kežmarskom lýceu, teolúgiu vyštudoval v Jene

Tatranská Múza s lyrou slovanskou

- básnická zbierka, v ktorej ako prvý vychádzal z ľudovej slovesnosti, ako prvý použil jánošíkovskú tematiku a uviedol do poézie sonet ako básnickú formu

Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí

- učebnica a encyklopédia, ktorá informovala čitateľa o jazykoch a literatúrach slovanských národov a v ktorej uznáva Slovákov ako samostatný národ s právom na vlastný jazyk a literatúru

Slovanské starožitnosti

- dejiny Slovanov od najstarších čias do konca 10. storočia

Ján Kollár ( 1793 -1852 )

- evanjelický kňaz, profesor archeológie, písal po nemecky a po česky ( odmietal bernolákovčinu a štúrovskú Slovenčinu), stal sa stúpencom AUSTROSLAVIZMU, používal časomerný aj sylabotonický veršový systém, vypracoval teoretickú koncepciu o slovanskej vzájomnosti, v ktorej propagoval prostredníctvom jednotného jazyka československú vzájomnosť

Narodenie : Mošovce pri Martine

Rodina: roľník

Štúdium: v Kremnici, Banskej Bystrici, Bratislave a v Jene

Kollárove 4 kmene slovanského celku:

  1. severný – poľský
  2. južný – ilýrsky
  3. východný – ruský
  4. československý celok

Básně Jána Kollára

- zbierka básní; obsahuje sonety, v ktorých Mínu ospevuje ako symbol krásy, alebo vyslovuje vlastenecké myšlienky

Slávy dcera

V konečnej podobe vyšla r. 1832 a obsahovala PŘEDZPĚV a 5 spevov:

  1. ZÁLA – básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou

II.LABE, RÉN, VLTAVA – putuje po slovanských krajoch vyznačených riekamiIII. DUNAJ – opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy

  1. LÉTHÉ – prechádza s Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov.
  2. ACHERON – dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov

V tomto vydaní mala 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek.

PŘEDZPĚV

- je napísaný časomerným elegickým distichom (elegické distichon = grécke dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra s neúplnou 3. a 6. stopou). Předzpěv predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Napriek tomu, že si básnik uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli Slovania od svojich nepriateľov, neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovateľov. Je presvedčeným humanistom, ktorý má na zreteli predovšetkým človeka a jeho slobodu:

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok."

Národnie Zpievanky

zozbierané ľudové piesne

Ján Hollý (1785 – 1849)

- spisovateľ, prekladateľ, kaplán, farár

Narodenie: Borský Mikuláš

Rodina: roľníci

Štúdium: Trnava – filozofia, následne teológia

Svätopluk

- historický (národný) epos

- 12 nepomenovaných spevov, na začiatku každého je obsah

/Bernolákovčina, inverzia, veľká epická šírka. Rozsiahly a podrobný dej. Autor využíva propozíciu – naznačenie deja./

  1. spev: Svätopluk, kráľ Slovákov, v žalári, kam ho dali Nemci, lebo ho podozrievali, prosí Boha o vyslobodenie. Je vypočutý, Boh posiela svojho posla ku Karolmanovi s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil. Rozhodne sa dať Svätoplukovi Rastislavovu krajinu za istých podmienok.
  2. spev: Krajina sa chystá na vojnu, ktorá sa blíži.
  3. spev: Černoboh, symbol diabla, sa hnevá na Svätopluka, že dal spáliť jeho modlu a vystupuje z pekla. Premení sa na kňaza a navádza ľud. Ten je však od Konštantína a Metoda poučený o pravom náboženstve, a tak ho vysmejú. Černoboh kuje pomstu.
  4. spev: Černoboh prichádza na Devín k Slavomírovi a berie na seba Rastislavovu podobu. Vo sne mu vykresluje, aká hrôza ho čaká, keď sa dostane Svätopluk na trón. Černoboh taktiež zvolá svojich druhov a burcujú pohanských Slovanov k hnevu a zlosti, len čo vypukne vojna.
  5. spev: Ľudomír sa vracia domov. Slavomír mu povie, čo mu vyjavil Rastislav vo sne. Všetci si myslia, že Svätopluk tiahne proti nim a chcú s ním ísť do vojny. Ľud sa tiež dvíha a spoločne tiahnu...
  6. spev : V tomto speve je báj o príchode Slovanov do Európy, ich zvyky a spôsob života.

7.spev : Karolman dáva Svätoplukovi osobitne pre neho ukovanú výzbroj. Svätopluk ide za vojskom. Povzbudzuje vojakov k udatnosti.

  1. spev : Černoboh vidí, že vojsko sa blíži k Devínu, a tak burcuje svojich druhov, aby im prekážku postavili – čo sa aj stane. Svätopluk tiahne s Nemcami. Vojská bojujú. Svätopluk nenápadne vezme polovicu svojho vojska a napadne Slovákov zboku, čo nečakali. Slováci sa vystrašení utiahnu na Devín.
  2. spev : Svätopluk je s Nemcami, lebo nemal na výber – inak by bol zostal v žalári do smrti. Prichádza sám za Slavimírom na Devín a chce, aby ho vyhlásili za kráľa. Odmietajú, že radšej všetci umrú. Svätopluk im vykresľuje svoju ťažkú situáciu. Všeslav nakoniec navrhne, že nech sa Svätopluk opäť vráti k Slovanom a stane sa kráľom. Všetci súhlasia. Rozzúrení Nemci tiahnu na Devín.
  3. spev : Autor vykresľuje boje na Devíne. Slováci sú odvážni, Nemci nakoniec prehrávajú a tiahnu naspäť. Britwald, ich veliteľ, je nazlostený a vracia sa do tábora.
  4. spev : Černoboh vyčíňa, a tak Konštantín prosí Boha, aby ho zastavil, do pekla poslal. Boh pomôže – zošle Michala. Svätopluk vyšle zvedov k Nemcom, aby vedel ich plány. Tí sa vracajú s tým, že Nemci ležia v stanoch a na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť na bojisko.
  5. spev : Ešte ani slnko nevyšlo, už sa vojská stretávajú a tvrdo bojujú. Padlí sú na oboch stranách. Svätoplukove vojsko začína vyhrávať, a tak Britwald vyzve na súboj samotného Svätopluka. Bojujú spolu, až nakoniec Svätopluk Britwalda porazí. Svätopluk neskôr zakladá veľké kráľovstvo Slovákov.

Ján Chalupka (1791 – 1871 )

Narodenie: Horná Mičiná

Rodina: otec – evanjelický farár, brat – Samo Chalupka

Štúdium: Slovenská Ľupča, Brezno, gymnázium v Ožďanoch, v Prešove, v Jene teológiu, filozofiu

Kto bol Ján Chalupka? Dramatik, prozaik, publicista, evanjelický kňaz, učiteľ, farár

Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali

Chalupka tu kritizuje obmedzenosti a zaostalosti malomestského prostredia, nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách a dlhodobé odnárodňovanie zemanov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Druhá fáza slovenského národného obrodenia – klasicizmus

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu