Druhá fáza slovenského národného obrodenia – klasicizmus
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 671
Uložení: 171
Druhá fáza slovenského národného obrodenia - klasicizmus
(1820 – 1835)
- upevnenie feudalizmu a nastolenie tvrdého centralizmu
- maďarskej šľachte sa podarilo vymôcť od viedenskej vlády uznanie maďarčiny ako úradného jazyka v školách a na úradoch
- slovenská inteligencia hľadala oporu v ruskom národe
- vznik idey slovenskej vzájomnosti ( myšlienka spolupráce všetkých slovanských národov)
ZNAKY SLOVENSKÉHO KLASICIZMU:
- úsilie vytvoriť básnický sloh na vysokej úrovni na báze národného jazyka s napojením na antickú grécko-latinskú líniu
- vôľa ustanoviť pôvodný typ básnického prejavu na základe prevzatých umeleckých noriem
PREDSTAVITELIA:
Pavol Jozef Šafárik ( 1795 – 1861 )
– historik, jazykovedec, evanjelický teológ, filozof, hvezdár, dlhú dobu pracoval ako cenzor a riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe (tam je aj pochovaný); postavil sa proti mechanicky naučenému básneniu a bol za poéziu, v ktorej je vyjadrené osobné presvedčenie a cítenie
Narodenie: Kobeliarovo, Gemer
Rodina: evanjelický kňaz a učiteľ
Štúdium: na kežmarskom lýceu, teolúgiu vyštudoval v Jene
Tatranská Múza s lyrou slovanskou
- básnická zbierka, v ktorej ako prvý vychádzal z ľudovej slovesnosti, ako prvý použil jánošíkovskú tematiku a uviedol do poézie sonet ako básnickú formu
Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí
- učebnica a encyklopédia, ktorá informovala čitateľa o jazykoch a literatúrach slovanských národov a v ktorej uznáva Slovákov ako samostatný národ s právom na vlastný jazyk a literatúru
Slovanské starožitnosti
- dejiny Slovanov od najstarších čias do konca 10. storočia
Ján Kollár ( 1793 -1852 )
- evanjelický kňaz, profesor archeológie, písal po nemecky a po česky ( odmietal bernolákovčinu a štúrovskú Slovenčinu), stal sa stúpencom AUSTROSLAVIZMU, používal časomerný aj sylabotonický veršový systém, vypracoval teoretickú koncepciu o slovanskej vzájomnosti, v ktorej propagoval prostredníctvom jednotného jazyka československú vzájomnosť
Narodenie : Mošovce pri Martine
Rodina: roľník
Štúdium: v Kremnici, Banskej Bystrici, Bratislave a v Jene
Kollárove 4 kmene slovanského celku:
- severný – poľský
- južný – ilýrsky
- východný – ruský
- československý celok
Básně Jána Kollára
- zbierka básní; obsahuje sonety, v ktorých Mínu ospevuje ako symbol krásy, alebo vyslovuje vlastenecké myšlienky
Slávy dcera
V konečnej podobe vyšla r. 1832 a obsahovala PŘEDZPĚV a 5 spevov:
- ZÁLA – básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou
II.LABE, RÉN, VLTAVA – putuje po slovanských krajoch vyznačených riekamiIII. DUNAJ – opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy
- LÉTHÉ – prechádza s Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov.
- ACHERON – dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov
V tomto vydaní mala 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek.
PŘEDZPĚV
- je napísaný časomerným elegickým distichom (elegické distichon = grécke dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra s neúplnou 3. a 6. stopou). Předzpěv predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Napriek tomu, že si básnik uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli Slovania od svojich nepriateľov, neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovateľov. Je presvedčeným humanistom, ktorý má na zreteli predovšetkým človeka a jeho slobodu:
„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok."
Národnie Zpievanky
zozbierané ľudové piesne
Ján Hollý (1785 – 1849)
- spisovateľ, prekladateľ, kaplán, farár
Narodenie: Borský Mikuláš
Rodina: roľníci
Štúdium: Trnava – filozofia, následne teológia
Svätopluk
- historický (národný) epos
- 12 nepomenovaných spevov, na začiatku každého je obsah
/Bernolákovčina, inverzia, veľká epická šírka. Rozsiahly a podrobný dej. Autor využíva propozíciu – naznačenie deja./
- spev: Svätopluk, kráľ Slovákov, v žalári, kam ho dali Nemci, lebo ho podozrievali, prosí Boha o vyslobodenie. Je vypočutý, Boh posiela svojho posla ku Karolmanovi s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil. Rozhodne sa dať Svätoplukovi Rastislavovu krajinu za istých podmienok.
- spev: Krajina sa chystá na vojnu, ktorá sa blíži.
- spev: Černoboh, symbol diabla, sa hnevá na Svätopluka, že dal spáliť jeho modlu a vystupuje z pekla. Premení sa na kňaza a navádza ľud. Ten je však od Konštantína a Metoda poučený o pravom náboženstve, a tak ho vysmejú. Černoboh kuje pomstu.
- spev: Černoboh prichádza na Devín k Slavomírovi a berie na seba Rastislavovu podobu. Vo sne mu vykresluje, aká hrôza ho čaká, keď sa dostane Svätopluk na trón. Černoboh taktiež zvolá svojich druhov a burcujú pohanských Slovanov k hnevu a zlosti, len čo vypukne vojna.
- spev: Ľudomír sa vracia domov. Slavomír mu povie, čo mu vyjavil Rastislav vo sne. Všetci si myslia, že Svätopluk tiahne proti nim a chcú s ním ísť do vojny. Ľud sa tiež dvíha a spoločne tiahnu...
- spev : V tomto speve je báj o príchode Slovanov do Európy, ich zvyky a spôsob života.
7.spev : Karolman dáva Svätoplukovi osobitne pre neho ukovanú výzbroj. Svätopluk ide za vojskom. Povzbudzuje vojakov k udatnosti.
- spev : Černoboh vidí, že vojsko sa blíži k Devínu, a tak burcuje svojich druhov, aby im prekážku postavili – čo sa aj stane. Svätopluk tiahne s Nemcami. Vojská bojujú. Svätopluk nenápadne vezme polovicu svojho vojska a napadne Slovákov zboku, čo nečakali. Slováci sa vystrašení utiahnu na Devín.
- spev : Svätopluk je s Nemcami, lebo nemal na výber – inak by bol zostal v žalári do smrti. Prichádza sám za Slavimírom na Devín a chce, aby ho vyhlásili za kráľa. Odmietajú, že radšej všetci umrú. Svätopluk im vykresľuje svoju ťažkú situáciu. Všeslav nakoniec navrhne, že nech sa Svätopluk opäť vráti k Slovanom a stane sa kráľom. Všetci súhlasia. Rozzúrení Nemci tiahnu na Devín.
- spev : Autor vykresľuje boje na Devíne. Slováci sú odvážni, Nemci nakoniec prehrávajú a tiahnu naspäť. Britwald, ich veliteľ, je nazlostený a vracia sa do tábora.
- spev : Černoboh vyčíňa, a tak Konštantín prosí Boha, aby ho zastavil, do pekla poslal. Boh pomôže – zošle Michala. Svätopluk vyšle zvedov k Nemcom, aby vedel ich plány. Tí sa vracajú s tým, že Nemci ležia v stanoch a na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť na bojisko.
- spev : Ešte ani slnko nevyšlo, už sa vojská stretávajú a tvrdo bojujú. Padlí sú na oboch stranách. Svätoplukove vojsko začína vyhrávať, a tak Britwald vyzve na súboj samotného Svätopluka. Bojujú spolu, až nakoniec Svätopluk Britwalda porazí. Svätopluk neskôr zakladá veľké kráľovstvo Slovákov.
Ján Chalupka (1791 – 1871 )
Narodenie: Horná Mičiná
Rodina: otec – evanjelický farár, brat – Samo Chalupka
Štúdium: Slovenská Ľupča, Brezno, gymnázium v Ožďanoch, v Prešove, v Jene teológiu, filozofiu
Kto bol Ján Chalupka? Dramatik, prozaik, publicista, evanjelický kňaz, učiteľ, farár
Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali
Chalupka tu kritizuje obmedzenosti a zaostalosti malomestského prostredia, nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách a dlhodobé odnárodňovanie zemanov
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovenský klasicizmus, znaky dobrého rečníckeho prejavu | Ostatné | 1 387 slov | |
5. Klasicizmus | Maturita | 1 025 slov | |
Klasicizmus v slovenskej literatúre predstavitelia | Referát | 473 slov | |
Klasicizmus – literárny pojem | Učebné poznámky | 39 slov | |
Klasicizmus prehľad | Maturita | 1 499 slov | |
Klasicizmus | Učebné poznámky | 1 246 slov | |
Klasicizmus – prehľad | Referát | 2 081 slov | |
Klasicizmus vo svetovej a slovenskej literatúre | Referát | 937 slov | |
6. Klasicizmus v slovenskej literatúre | Maturita | 549 slov | |
Klasicizmus v slovenskej literatúre predstavitelia | Referát | 1 310 slov | |
Svetový klasicizmus (maturitná téma) | Referát | 396 slov | |
Svetový klasicizmus, klasifikácia viet podľa modálnosti, modifikácia vetnej stavby | Ostatné | 472 slov | |
Klasicizmus v slovenskej literatúre (1820 – 1840) | Ostatné | 2 135 slov | |
Klasicizmus (17. – 18. stor.) | Ostatné | 739 slov | |
Klasicizmus diela | Ostatné | 622 slov |