Absurdná dráma

Absurdná dráma

Sylaby:

• Vysvetlite pojem absurdná dráma a v ukážkach nájdite jej charakteristické znaky.
• Naznačte príčiny vzniku a rozvíjania absurdnej drámy v európskych literatúrach a špeciálne sa zamerajte na slovenskú a českú literatúru (reakcia na totalitný režim).
• Vysvetlite, prečo sa v súvislosti s absurdnou drámou hovorí o tzv. antidráme.

Absurdná dráma

(50.roky 20.storočia)

- vzniká vo Francúzsku a postupne sa rozšírila do okolitých krajín

- komédia komédií (založená na nihilizme [odmietanie všetkého], nezmyselnosti, nelogickosti)

- uplatňovali grotesku

- východisko z existencializmu

- rozpory spoločnosti zobrazovali vo svojich dielach

- autori opovrhovali s angažovanosťou, nesnažili sa o premenu

- tzv. antidráma – negujú všetky tradičné formy divadla a jeho znaky – naopak u nich chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry

- absurdita sa nedokazovala, ale predvádzala

- hrdina – obyčajne osamelý človek, ktorý je neschopný komunikovať s inými postavami

– nežije plnohodnotným životom, robí veci, ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúžia

- jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické, reč v dialógoch nenadväzuje na jednotlivé repliky. Jazyk býva plný nezmyslov a fráz.

- niektorí dramatici zabsurdňovali drámu tým, že ju menili na grotesku, ktorú chápali ako obrátenú formu tragična, aby takto odhalili rozpory sveta

Zhrnutie znakov:

1. porušujú sa všetky základné požiadavky divadelnej hry
2. vychádza z existencializmu - základným námetom je pocit úzkosti, ktorý vyplýva z

postavenia človeka v spoločnosti

1. nemá dej
2. chýba charakteristika postáv a motív ich konania
3. chýba rozuzlenie celej hry
4. základom je, že hra stojí na divákovi - ten sa má sám rozhodnúť, ako dej skončil - náročné

hry a donútia človeka zamyslieť sa nad vlastnou existenciou

Predstavitelia svetovej literatúry: Samuel Beckett – zakladateľ AD, Eugéne Ionesco, Friedrich Dürrenmatt, Václav Havel

Samuel Beckett 

- najznámejší predstaviteľ absurdnej drámy

- prozaik a dramatik írskeho pôvodu (narodil sa v Dubline), ktorý najviac písal po anglicky a neskôr
už po francúzsky

- v tvorbe uvažuje o zmysle ľudskej existencie a absurdnosti sveta

- človek sa v jeho hrách programovo pomaly strácal, ide až o naturalistickú predstavu o konci ľudstva

- dostal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu

Čakanie na Godota

- absurdná dráma, tragická groteska

- hneď získal svetovú slávu

- hlavným motívom hry: čakanie, ktoré neprináša výsledok

- hra má 2 dejstvá

- miesto 1.dejstva : v neurčitom čase a priestore, prejaví sa to na scéne, ktorá je potiahnutá čiernym plátnom, v strede je strom bez jediného listu, pred stromom je naznačená cesta sivou farbou. Na scéne sa stretnú 2 ľudia: Vladimír a Estragon a čakajú na Godota, ktorý by mal zmeniť ich život, ale nik nevie, kto to je... Paisivite týchto postáv občas kontrastuje počiatočná aktivita ďalších postáv: pána Pozza s bičom a jeho otrockým sluhom Luckym

- v 2.dejstve na druhý deň v tú istú hodinu, tá istá scéna, tá istá rodina, miesto, dialóg, jedna zmena - Pozzo prichádza slepý a je závislý na Luckym. Prebieha rozhovor, či aj Godot príde. V závere chlapec povie, že Godot nepríde, ale príde zajtra.

- záverečná scéna: Vladimír a Estragón sa chcú obesiť na povraze z nohavíc. Povraz zavesia na strom. Povraz sa roztrhne.

- koniec hry je na divákovi

- nik nevie kto je Godot (got =boh), Godot =šťastie, slangový výraz z francúzštiny = topánky

- hra je nadčasová- má všeobecnú platnosť

- akt čakania je základnou charakteristikou ľudskej situácie na zemi => človek vždy na niečo čaká,
vždy po niečom túži

- postavy: Vladimír - Slovan, Lucky - Angličan, Pozzo - Talian, Estragón - Francúz

- mená sú volené tak, aby zdôraznili rôznorodý, kozmopolitný charakter hry

- dialóg sa môže odohrávať kdekoľvek - ľudia nenachádzajú východisko z problémov

- nemá dej, hra je monotónna

- tragická bezvýchodiskovosť protagonistov hry je umocnená aj grotesknými scénami (situáciami)
pádov, obúvaním a zobúvaním topánok

Eugéne Ionesco 

- francúzsky dramatik rumunského pôvodu

 Plešivá speváčka

- hra, prvotina, ktorou si hneď získal svetovú slávu

- absurdná dráma, jedno dejstvo

- inšpirovala ho konverzačná príručka angličtiny

- témou je tragédia reči

- pocit absurdnosti sa prejavuje v neschopnosti jednotlivých postáv medzi sebou komunikovať,
pretože každá obhajuje svoju pravdu

Friedrich Dürrenmatt

- švajčiarsky dramatik, prozaik, esejista, ktorý v 50-tych rokoch inklinoval k absurdnej dráme

- podľa neho je svet nezmeniteľný, lebo sa nachádza vo veľmi katastrofickom stave, v súčasnej dobe je nemožné písať skutočné tragédie, svet je na to príliš krutý a groteskný

Fyzici

- divadelná hra v 2 dejstvách s detektívnou zápletkou

- téma: je to výpoveď o morálnej zodpovednosti vedca i človeka voči spoločnosti (za zneužitie moderných výdobytkov vedy)

- dej : Odohráva sa na psychiatrickej klinike, ktorej majiteľkou je stará slobodná šéflekárka Mathilda von Zahndová. Stretávajú sa tu traja významní fyzici, z ktorých jeden – Ernest – sa predstavuje ako Einstein, druhý – Herbert – ako Newton a tretí Johan Möbius. Prví dvaja sú agenti a sú poverení získať pre svoje krajiny Möbiove záznamy o výskumoch, s pomocou ktorých by bolo možné ovládnuť svet. Zavraždia svoje opatrovateľky, aby ich považovali za šialencov. Möbius nechce, aby jeho práce boli zneužité a presvedčí oboch fyzikov, aby si zvolili doživotný pobyt na psychiatrii. Ich obeť je zbytočná, pretože šéflekárka Mathilda, riaditeľka sanatória, ukradla Möbiove záznamy a pomocou nich chce ovládnuť svet.

- autor poukazuje na nebezpečenstvá zneužitia výdobytkov vedy a techniky

- využíva vtipnosť, pútavosť

Václav Havel

- český dramatik, esejista, publicista
-v rokoch tzv. normalizácie nesmel publikovať a hoci skončil VŠ mohol pracovať len ako pomocník v pivovare
- bol signatárom Charty 77, ktorá poukazovala na porušovanie ľudských práv v komunistickom režime (bol za to aj väznený)

- bol vedúcou osobnosťou československého disentu (odpor voči režimu)
- po zamatovej revolúcii (1989) sa stal prezidentom ČSFR, 1993 - ČR
- bol uznávaný dramatik vo svete (príklad rebelantského umenia v štátoch východného bloku)

- jeho hry sa šírili ilegálne, v rukopisných odpisoch, kópiách ako samizdaty

Audiencia

- absurdná hra o morálke
- jednoaktovka (iba jedno dejstvo), ktorá sa odohráva v pivovare
- vystupujú len 2 postavy, ktoré vedú medzi sebou dialóg: spisovateľ Vaněk - je prenasledovaný totalitným režimom (sám Havel), pivovarnícky vedúci - Sládek. Vaněk je neustále prenasledovaný ŠTB, jedného dňa ho vedúci zavolá na “audienciu“. Neustále ho ponúka pivom, ale pije ho len sám, chce si ho nakloniť, dokonca sa mu zdôveruje s informáciou o čiernom predaji piva a chce, aby sám Vaněk o sebe písal správy ŠTB. Vaněk to odmietne, Sládek sa najskôr rozžiali, neskôr rozčúli, až napokon zaspí opitý na stole.
- postavu Vaňka, ktorý je spisovateľ na vysokej intelektuálnej úrovni, no pracuje iba ako gúľač sudov v pivovare (rovnako ako sám Havel), využil autor v niekoľkých hrách

- ďalšie hry – Záhradná slávnosť, Vernisáž, Protest –kritika a paródia totalitného systému, ktorý riadi spoločnosť a je nebezpečný v tom, že sa snaží, a veľakrát s úspechom, rozbiť ľudskú identitu

Slovenská literatúra:

Peter Karvaš

- v čase normalizácie sa stal pre vydavateľstvá i divadlá nežiaducou osobou
- absurdná hra: Absolútny zákaz
- základným motívom hry je absurdné úradné nariadenie, ktorým si totalitná moc utvrdzovala svoj vplyv na obyvateľov nájomného domu, zákaz pozerať sa z okna
- rodina žije svojimi starosťami. Matka s otcom sa starajú o dcéru Annu, ktorá oslepla pri havárii autobusu. V domácnosti s nimi býva švagor Adam, bývalý advokát. Anna má dobrého priateľa maliara Andreja, ktorý ju občas chodí navštíviť. V dome, kde žijú, sa objaví vyhláška, že obyvatelia nesmú pozerať z okien. Adam sa nezmyselnému nariadeniu rýchlo prispôsobí, usilovne zdôvodňuje sám pre seba aj ostatných jeho zmysel. Anna a Andrej príkaz odmietnu. Kontrolóri a vykonávatelia represií odvedú Annu, hoci je slepá, aj Andreja, ktorý potrebuje svetlo a dobrý výhľad pre svoju profesiu. Po určitom čase však prichádza nové nariadenie: obyvatelia môžu znova odkryť okná a pozerať sa von. Adam zmení názor a začne upozorňovať na chyby minulosti a aktívne presadzovať nové zmeny. Lenže keď obyvatelia domu opäť otvoria okná, zistia, že medzitým im pred nimi vyrástol múr. Anna s Andrejom sa síce po dlhšom čase stretajú, ale už nevedia byť šťastí ako kedysi. Zdá sa, že všetci zúčastnení medzitým akoby „oslepli“, stratili životnú silu.
- Prvky absurdnej drámy pri umeleckom modelovaní podôb a fungovania totalitného režimu, hlboké autorské poznanie a presvedčivé vyjadrenie robia z Karvašovho Absolútneho zákazu jednu z jeho najaktuálnejších a pritom významovo najtrvácnejších hier.
- Je to psychologická sonda do duší obetí represií a analýza fungovania násilného režimu a jeho odrazu v konaní ľudí.

Milan Lasica +Július Satinský

- autorské divadlo znamená, že sa kumuluje úloha autora, herca, režiséra v jednej osobe

- Lasica a Satinský patria k skupine intelektuálnych humoristov, sú zakladateľmi moderného kabaretu, konfrontujúci Slováka s inými národmi, s politikou, s náboženstvami, so sexom, závisťou, s národnou mentalitou

- Ich tvorba bola novátorská a odvážna

- Vďaka tomu, že boli dvojica vytvárali atmosféru stálych paradoxov

- Ich texty boli dotvárané priamo na scéne

- Satinský často predstavoval prostejšieho, poddajnejšieho

- Lasica bol protipólom – sofistikovaný, ironický vzdelanec, čo vytváralo hlavnú líniu konfliktu
v dialógoch

- Dialógy boli plné paródie, irónie a končia nečakanými pointami

- Využívajú slovné hračky, texty obohacujú o výrazy z cudzích jazykov

- Živý kontakt s publikom

SOIRÉE

• Autori v textoch analyzujú ľudské vnútro, vzťahy, kt. človek vytvára a zároveň je ich obeťou
• Zosmiešňujú politické javy socialistického systému
• Humor je založený na parodovaní známych literárnych textov a improvizácií
• Obsahuje paródiu na tragédiu Hamlet

Nečakanie na Godota

• Je paródiu na Becketovu hru
• ironicky zobrazujú socialistickú spoločnosť
• Dialógy s ironickým podtónom
• Hlavný motívom je čakanie na Godota (je personifikáciou totality, socialistických nariadení)
• Postavy sa oslovujú kolega – jeden je intelektuál, druhý je naivný
• Všetko sa odohráva v slovnej rovine
• Výstavbovým prvkom dialógov je asociatívny princíp (slovná hračka + irónia)

Náš priateľ René – narážka na prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti

Nikto nie je za dverami – kabarety, kt. ich preslávili v TV

Radošinské naivné divadlo

- vzniklo roku 1963 ako Ochotnícke divadlo pod vedením Stanislava Štepku

- dôraz kladie na vtipné komentáre, využívajú sa pesničky, improvizáciu, pozornosť sa venuje súhre
s obecenstvom, dejová zložka sa potláča

- Využíva nárečie a hovorový štýl, no napriek tomu inteligentný humor

- Ironické citácie klasických diel literatúry, narážky na historické javy a udalosti

- Scenáre, texty píše Stanislav Štepka

- Žánrovo sa Štepka drží hudobno-kabaratnej hry

Jááánošííík

- Satira spoločenských pomerov pod rúškom ľudovostí

- V hre sa Štepka vysmieva z politického, ekonomického života z rôznych deformácií spoločnosti

- Hra nie je členená na dejstvá, ale kapitoly, kt. majú názvy podľa ľudových piesní a Bottovej skladby
Smrť Jánošíková

- Hra je montážou rôznych scénok pozostávajúcich z vtipných replík a slovných hračiek

- Texty sú popretkávané citátmi z diel slovenskej literatúry (Marína), ľudovými prísloviami
a pranostikami, piesňami, populárnymi piesňami 70-tych rokov a politickými heslami

- výsmech socialistického spôsobu života, socialistickej pracovnej morálky (Robíme celých 18hodín?
Nedalo by sa viac?)

- Rodina Jánošíkovcov prežíva bežné starostí života. Jurkovi sa nechce zbíjať, prehovárajú ho a tak
frflúc predsa ide

- V závere hry vyplynie, že je to podobenstvo o súčasných ľuďoch a z Jánošíkovcov sa vykľujú
chovanci psychiatrického ústavu

- Ďalšie hry: napr.: Človečina

Zo slovníka literárnych pojmov:

Gag – improvizácia, žartovná vložka ako prostriedok situačnej komiky, je založený na neočakávanom zvrate
vyplývajúcom zo situácie

nonsens - odborný názov pre nezmysel v literatúre

pointa - je výrazné až prekvapivé vyvrcholenie textu
- podmienkou komickosti, vtipnosti literárneho textu je autorská originalita, nečakané zvraty v rozprávaní či dialógoch, ktoré sú tým smiešnejšie, čím sú u príjemcu menej očakávané

humor – realizuje sa formou slovnej a situačnej komiky

komika - situačná hovoríme o nej, ak sa vo vážnom rozprávaní vyskytnú humorné situácie

komika - slovná smiešnosť a žartovnosť pri nej spočíva vo vhodnom výbere a použití slov

satira - ostrý uštipačný výsmech, ktorým autor vyjadruje svoju nespokojnosť so
spoločnosťou a jej nedostatkami.

irónia - druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny,
pejoratívny význam.

sarkazmus - uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom.
Predstavuje najvyšší stupeň irónie.

Samuel Beckett – Čakanie na Godota

Vladimír: Zajtra sa musíme vrátiť.

Estragon: Načo?

Vladimír: Čakať na Godota.

Estragon: To je pravda. Neprišiel?

Vladimír: Nie.

Estragon: A teraz je už veľmi neskoro.

Vladimír: Áno, je noc.

Estragon: A čo keby sme sa na to vykašľali?

Vladimír: Potrestal by nás.

Estragon: Človek sa zbytočne pechorí.

Vladimír: Zostáva tým, čím je.

Estragon: Nadarmo sa trepe.

Vladimír: V podstate sa nemení.

Estragon: Tak ideme?

Vladimír: Poďme.

(nepohnú sa)

Vladimír: (Pozrie na strom.) Len ten strom žije.

Estragon: (Pozrie na strom.) Čo je to?

Vladimír: To je strom.

Estragon: Čo keby sme sa obesili?

Vladimír: Na čom?

Estragon: Nemáš kúsok povrazu?

Vladimír: Nie.

Estragon: Tak sa nemôžeme.

Vladimír: Poďme preč.

Estragon: Počkaj, mám opasok.

Vladimír: Je príliš krátky. Skúsme to. (Estragon odviaže špagát, ktorý mu drží nohavice. 

Nohavice sú mu príliš široké a skĺznu až na členky. Pozerajú na špagát.)

Milan Lasica, Július Satinský – Hamlet

L: Celú noc som oka nezažmúril. Myslel som na tp včerajšiu divadelnú hru. Už okolo polnoci
by soma j bol zaspal, keď tu zrazu niekto vošiel do mojej spálne, sklonil sa nad mojou
posteľou a objal ma.

S: Objal vás. To je záhada!

L: Objal ma a povedal:”To nie si ty, Gertrúda?”A ja som povedal:”Nie, to som ja,
Guildenstern, Moyzesova 29.”

S: S kým si vás len mohol pomýliť?

L: Nemám potuchy.

S: Ako vás oslovil?

L: Gertrúda.

S: Tak si vás pomýlil s Gertrúdou.

L: Kto je Gertrúda?

S: Gertrúda je predsa naša kráľovná!

L: Naša kráľovná sa volá Gertrúda? Veď jej manžel sa volá Claudius?

S: Ona si nechala dievčenské meno. Tak vás si pomýlili s kráľovnou!To je zlé!

L: To je veľmi zlé!

S: Mali ste ísť za tým človekom a poriadne mu vynadať!

L: Polónius bol za záclonou. Ako som už povedal, bolo nám tam tesno. Vravím mu:
“Počúvajte, Polónius, nemohli ste ostať v sklade? Veď aj tam je všetko počuť!” A on mi
vraví:” Do skladu choďte vy! Idiot!”

S: Takto vám povedal? Zabime ho!

L: Ja som mu povedal svoje, nebojte sa! Vravím:”Čo sa nadrapujete? Vy ropucha.” Začal do
mňa strkať, ja do neho, potom som mu vrazil jednu do brucha-a predstavte si, porezal som
sa. Pozriem lepšie, a tomu prefíkancovi trčala z brucha moja dýka.

S: Polónius nosil v bruchu vašu dýku? Čo si už tí ľudia nedovolia!

L: Moju dýku! Vzápätí sa zvalil na zem. Niekto ho cez tú záclonu prebodol.

S: A kto to mohol byť?

Václav Havel – Audience

Sládek: Že já nevím, co jim mám každej tejden říkat – vždyť já o tobě dohromady nic nevím
– do styku s tebou vlastně skoro nepřijdu – a těch pár blbostí, co zachytím – že se
chodíš zašivat do laboratoře – že tě viděli párkrát ve městě s Maruškou z flaškovny –
že ti kluci z údržby dělali doma něco na topení – co s tím? No řekni – co jim mám
furt říkat? Co?

Vaněk: Nezlobte se, ale v tom já vám můžu těžko pomoct.

Sládek: Ale můžeš! Jen kdybys chtěl.

Vaněk: Já? Jak to?

Sládek: Jsi přece inteligent, ne? Máš přece politickej přehled, ne? Píšeš, ne? Kdo jinej má
vědět, co vlastně chtějí vědět, než ty?

Vaněk: Promiňte, ale to snad…

Sládek: Koukej, v tom skladě bys měl fůru času – co by ti to udělalo, kdybys

mi to jednou tejdně hodil na papír? Za to ti snad stojím, ne? Budu nad tebou držet
ochrannou ruku! Budeš se tam mít jak prase v žitě! I pivo si tam budeš moct nosit –
kolik budeš chtít! Pro tebe to přece musí bejt hračka! Jsi přece, sakra, spisovatel!