Slovesnký realizmus a jeho znaky

Slovesnký realizmus a jeho znaky

► Slovesnký realizmus a jeho znaky: ťazké podmienky vývoja, rakúsko – uhorské vyrovnanie, silná maďarizácia. 1874 – zrušené všetky 3 slovenské gymnázia. Do 1918 nebola ani jedna stredná škola, zrušená aj Matica slovenská. Narastá sociálna bieda ľudu. Schválený čeľadnícky zákon – umožnil aj telesné tresty. Hromadné vysťahovanie do Ameriky kvôli biede. Hlavná politická sila SNS, v opozícii s uhorskou vládou, ktorá nerešpektuje svojbytnosť slovenského národa. Mladšie generácie kritizujú orientáciu na Rusko a presadzovanie politickej pasivity. 1882– slovenskí študenti založili v Prahe spolok Detvan ( organizoval kultúrne a vzdelávacie podujatia, oboznamoval čechov so slovenskou kultúrou). Hlavné stredisko slovenskej inteligencie bol Martin (kníhtlačiareň, ženský spolok –Živena). 1872– stála ochotnícka scéna Slovenský spevokol. 1895 – Muzeálna slovenská spoločnosť, prvý predseda Andrej Kmeť – suplovala Maticu slovenskú. Významní dejatelia – Karol Kuzmány, Viliam Paulíny Tóth, Svetozár Hurban Vajanský, Škultéty. Koncom 19. st. – Ľudové noviny – Bielek, Hlinka, spolupracovali s hlasistami a reprezentovali formujúci sa slovenský katolícky prúd. Nová skupina ľudí - hlasisti - podľa časopisu Hlas (1898 – 1904), Vavro Šrobár, Pavol Blaho. Realistická literatúra: Literárny almanach mladých Napred, ktorý v roku 1871 zostavil P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell, pobúril „otcov národa“ a vyvolal ich kritiku a zamietnutie. Staršia generácia na čele s J. M. Hurbanom odmietla slobodu prejavu, túžbu tematickej šírke, štylistickej veršovanej novosti. Za nástup realizmu môžeme považovať vydanie zbierky básní S. H. Vajanského Tatry a more. Realizmus rozdeľujeme na dve obdobia: 1. vlna (1880-1900), ktorú nazývame aj opisný realizmus. 2. Vlna (1900-1918), ktorú nazývame kritický realizmus. Prvá vlna realizmu: príklon k súčasným témam, opisujú materiálne bohatsvo, podnikateľskú činnosť, vypočítavosť, manželstvo, alkoholizmus, zobrazujú dedinskú tematiku, ale ešte nesiahali na tabuizované témy, videli len čistotu, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slovenský národ. Zobrazuje zemianstvo a jeho úlohy v spoločnosti. Druhá vlna realizmu: spisovatelia namiesto vyzdvihovania národného života pri zobrazovaní sociálnej problematiky musia rozlišovať aj medzi jednotlivými príslušníkmi národa. Diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev. Autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Svetozár Hurban Vajanský (slo): Tatry a more, spod jarma, Verše, Obrázky z ľudu, Letiace tiene, suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín
• Pavol Országh Hviezdoslav (slo): Sonety, Letorosty, Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety, Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Herodes a Herodias
• Terézia Vansová (slo): Sirota Podhradských, Kliatba
• Elena Marótky-Šoltésová (slo): Moje deti- dva životy od kolísky po hrob
• Martin Kukučín (slo): Rysavá jalovica, Neprebudený, Mladé letá, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blahosej Krasoň, Komasácia
• Božena Slančíková Timrava (slo): Na jednom dvore, Mocnár, Ťapákovci, Za koho ísť, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Pozde, Hrdinovia, Skon Paľa Ročku, Skúsenosť, Všetko za národ, Chudobná rodina, Páva
• Jozef Gregor Tajovský (slo): Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Rozprávky, Besednice, Rozprávky pre ľud, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky, Maco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková, Matka, Tma, Hriech, V službe, Ženský zákon, Statky- zmätky, Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina
• Ľudmila Podjavorinská (slo): Zajko Bojko, Medový hrniec, Čin-Čin, Baránok boží, Po bále, Na bále, Prelud, Ondráš, V otroctve, Žena
• Ján Čajak (slo): Tri rozprávky, Pred oltárom, Suchoty, Rodina Rovesných

►► Poznámky:

• Tvorba Janka Jesenského a Ivana Kraska patrí tiež do 2. Vlny realizmu.
• Realizmus v slovenskej literatúre má aj 3. vlnu- v medzivojnovej proze a dráme

►►► Rozbor významných diel:

Hájnikova žena: Spoznávame hájnika Čajku, ktorý mal 80 rokov, bol smelý, usilovný, mal rád prírodu a v jej objatí zomrel. Keď starý Čajka zomrel, jeho syn Mišo sa rozhodne, že bude hájnikom a bude po otcovi. Išiel preto za polesným. Ten mu dal list a poslal ho do kaštieľa za starým pánom Villánym. Miško vstúpil do kaštieľa a bol očarený. Začal si uvedomovať svoj nízky pôvod a skromne predstupuje pred pána. Ten sa správa povýšenecky, no spomenul si, ako mu v hore zachránili život a dal mu povolenie. Mišo sa rozhodol, že sa ožení. Vzal si za ženu svoju milú, Hanku. Mladí manželia šťastne žili v malej hájovni uprostred lesa. Raz, keď Hanka prala na potoku a Mišo bol v lese na pochôdzke, prišli k horárni dvaja jazdci. Jedným z nich bol mladý Artuš Villáni. Keď zbadal Hanku, veľmi sa mu zapáčila. Začal sa od nej vyvedať, či je už vydatá a či má muža rada. Hanke sa takéto reči nepáčili a najradšej by sa mladého Artuša zbavila. Keď odchádzal, dal jej do krčiažka zlatý peniaz. Keď ich Hanka našla, vysypala ich do kotliny. V druhej časti diela autor opisuje obdobie zbierania malín. Počas jedného z tých dní príde k hájovni Artuš. Hanka sa pred ním zavrela dnu, lebo sa ho bála. Veľmi bola nahnevaná a rozmýšľala o tom, čo povie Miškovi. Nepovedala mu to. Neprešla dlhá doba a pán Artuš sa rozhodol, že usporiada poľovačku v lese, kde hájničil Miško. Artuš poslal Miška zastreliť desatoráka a sám sa ponáhľal k hájnikovej chalúpke. Keď vstúpil do dverí, Hanka skamenela. Vrhol sa na ňu. Hanka kričala a keď si už nevedela rady, tak ho zabila. O chvíľu prišiel Miško. Keď Artuš Villáni zmizol, hneď cítil niečo zlé. Na zemi videl mladého pána mŕtveho a na prahu svoju ženu. Miško pochopil, že Hanka je verná a iného radšej zahubí, akoby mala pošliapať svoju česť. 

Ežo Vlkolinský: Po smrti starého Beňa Vlkolinského ostal jeho syn Ežo s matkou Esterou hospodáriť na otcovom majetku. Dobre sa im viedlo, pokiaľ matka Estera nezačala zapárať do Eža, že chodí so Žofkou Beckovie, sedliackym dievčaťom. Darmo mu matka dohovárala, aby ju nechal a našiel si inú, zo zemianskej rodiny. No on počúvol hlas svojho srdca. Hádka medzi Ežom a matkou vyvrcholila. Keď sa Ezech nechcel Žofky vzdať a tak ho matka vyhnala z domu! Cestou sa zastavil u strýka Eliáša, kde ostal bývať, lebo tam mu nik nebránil, aby po práci zašiel k Žofke. Strýko mu vystrojil svadbu. Mladí odchádzajú bývať k Beckovým. Po rokoch. Estera sa vracia z poľa domov a pred dedinou sedia chlapci na brvnách. Tu sa jeden vyrúti z klbka a beží jej oproti. Pevne ju chytil za kolená a opýtal si odnej jabĺčko. Vkradol sa za ňou do izby, lebo všetko chcel vedieť. Za chlapcom prišli čoskoro aj jeho rodičia, Ežo a Žofka. Estera prijala nevestu so slzami v očiach a zasypala ju bozkami. A veru nebanovala, Žofka bola dobrou gazdinou a jej syn bol tak isto dobrým mužom a hospodárom. 

Rysavá jalovica: Niekoľko dní pred Vianocami sa Adam krt chystal na jarmok, aby predal ušité kapce. Za utŕžené peniaze mu žena prikázala nakúpiť nejaké veci do domácnosti. Adam sa najviac tešil, keď mohol ísť na jarmok sám, bez svojej prísnej ženy. Iba vtedy sa mu podarilo zatajiť pred Evou niekoľko grajciarov, za ktoré si mohol kúpiť pálenku. Tentoraz ho Eva púsťala samého iba veľmi nerada. Adam mal totiž u seba i päťdesiatku, ktorú sa Eve podarilo po grajciaroch našetriť. Adam mal za peniaze kúpiť na jarmoku kravu. Napokon kúpil kravu – rysavú jalovicu od svojho suseda Adama Trnku. Jalovicu uviazali pred krčmou a zašli do hostinca zjednať sa. Kým susedia pili v krčme oldomáš, Trnkova žena, nevediac, že jalovica je už predaná, odviedla uzimené zviera domov. Adam, ktorý si myslel, že jalovica sa stratila, sa ju vybral hľadať. Domov sa vrátil až o polnoci, podpitý a bez jalovice. Keď sa zobudil, žena ho vyhnala hľadať stratenú jalovicu. Smutný Adam odišiel so slovami, že sa viac nevráti. Medzitým sa vysvetlila aj „strata“ jalovice, ktorú Trnkovci ráno priviedli späť. Eva sa začala báť o svojho muža, aby si niečo neurobil a poprosila kmotra Trnku, aby ho podľadal. Trnka ho tri dni márne hľadal, napokon ho našiel na jednej píle, kde vstúpil do služby. Adam zo zarobených peňazí vrátil svojej žene dve zlatky, ktoré pred ňou zatajil a za ktoré sa na mrhanovskom jarmoku opil. Slúbil jej, že odteraz ho už nikto neuvidí piť. Svoj sľub i dodržal, odvtedy sa mu začalo dariť a stal sa z neho bohatý gazda.

Keď báčik z Chochoľova umrie: Hlavnými postavami tejto poviedky sú Ondrej Tráva a Aduš Domanický.Príbeh je veľmi jednoduchý. Ondrej Tráva kúpi od Aduša sto mier jačmeňa. Postupne sa však dozvedá,že Aduš 
nemá nič z obrovského majetku,ktorý mu v opilosti opisoval. Úporne sa snaží získať späť preddavok,ktorý dal Domanickému ako zálohu. „Pán zeman “sa snaží všemožne vyhovoriť, no Ondrej sa nenechá odradiť zemanovou hrou na city.Preddavok sa mu podarí získať späť,až keď si ako náhradu za jačmeň chce vziať štyri jasene,ktoré stoja pri hroboch Adušových predkov. Na tom mieste mu veľmi záleží. Až vtedy si Aduš uvedomuje „neoohraničenosť pustoty svojej duše“. 

Ťapákovci: Nastáva jar, všetko sa budí k životu, ľud sa berie do jarných prác, iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Chlapi len tak postávajú na dvore. Toto je klasický pohľad na dvor Ťapákovcov. Tentokrát iba nevedeli, či môžu ísť orať v stredu, lebo oni vždy začínajú v piatok. U Ťapákovcov je veľa ľudí, keď sa zídu, nestačia lavice. Štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší brat Mišo, ktorý je ešte slobodný a jedna sestra Anča, ktorá už má 30 rokov. Je stále slobodná, lebo keď bola malá postihla ju kalika, nemôže chodiť. Inak je múdra, ako jediná sa postaví proti Ili. Iľa, braná od Jablonkovcov, je ženou Paľa. Myslí si, že je najmúdrejšia, lebo bola na školení pre pôrodné baby. Volajú ju kráľovná, Anču zasa zmija. Ťapákovci nemajú v dome človeka, ktorý by ich viedol. Pokúša sa o to však Iľa. Iľa a Anča sa hádajú, ale všetky ženy stoja za Ančou. Iľa je ale nespokojná s tým, že ich je v dome 16 a začne sa sťažovať Paľovi. Už tam nechce bývať, chce sa osamostatniť, nepáči sa jej rozbitá studňa, ani Anča- zmija, chce nový dom. Paľo ju ignoruje a Iľu to moc hnevá... 

Statky zmätky: Ľavkovci sa snažia oženiť syna Ďura a vyberajú mu nevestu. Chcú mu nájsť nejakú z bohatej rodiny, aby netrel biedu. Preto sa im zapáči návrh Palčíkovcov, aby oženili Ďura so Zuzkou Kamenskou. Tí sa podľa plánov Palčíkovcov mali o nich postarať v starobe a po ich smrti dostanú ich majetok. Slovo dalo slovo a konala sa svadba Ďurka a Zuzky. Presťahovali sa k Palčíkovcom, no po pol roku Ďurko známy svojím temperamentom a záľubou posedieť si v krčme začal zahýbať Zuzke s Betou. S Betou chodil pred svadbou a teraz sa k nej znova vrátil. Keď to Zuzka zistila, chcela od Ďura odísť, no Kata aj Žofa ju prehovárali, aby ostala, že časom sa všetko na dobré obráti. Palčíkovci neboli spokojní s Ďurovou ani Zuzkinou robotou a preto im nechceli nič odkázať. Ďuro neprestal chodiť za Betou, preto ho Zuzka, i keď bola tehotná, opustila a vrátila sa do rodičovského domu. Ďuro sa znovu oženil, tento raz s Betou. Tá prišla do domu Palčíkovcov za vidinou veľkého bohatstva, no tá sa jej rozplynula pred očami, keď im Palčík odmietol odkázať majetok. Preto rozhorčená opustila Ďura a toho zase Palčík vyhodil zo svojho domu. Zuzke sa narodil syn, ktorého nazvala Ondrej. Na Vianoce sa všetci chceli udobriť s Kamenskými a chodili k nim, aby sa ospravedlnili. Ľavkovci sa ospravedlňovali za Ďura, Palčíkovci zase hovorili, že nemohli tušiť ako to skončí a vynahradiť citovú ujmu chceli tým, že jej synovi odkážu po smrti svoj majetok. Nakoniec prišiel Ďuro, aby si pozrel svojho syna. Prosil Zuzku, aby sa k nemu vrátila aspoň kvôli ich dieťaťu, no Zuzka, poučená predchádzajúcimi skúsenosťami, odmietla.