Próza naturizmu – znaky

Próza naturizmu – znaky 

► Próza naturizmu – znaky: Naturizmus – najvyššie štádium lyrizačných tendencií – zobrazuje človeka spojeného s prírodou. Autori – naturisti – uplatnili lyrizmus v celej jeho šírke, tzn. vo všetkých zložkách epickej prozaickej štruktúry ( dej, opisy, rozprávač atď. ). Pre diela je typické rozprávanie v 1. osobe.

Znaky naturizmu: krátke epické útvary: poviedky, novely. Ťažiskom nie je udalosť, ale jej prežívanie. Témy: priateľstvo, láska, detstvo, domov, česť. Lyrizácia textu – slabá dejová línia. Lyrizácia jazyka – prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania. Lyrizácia postáv – dôraz na ich psychiku, stávajú sa mýtmi, majú slabé sociálne väzby, ale sú priestorovo zakotvené v prostredí, striktne sa delia na kladné a záporné.

Dej sa väčšinou odohráva v prírode v horách. Autor dáva do ostrého kontrastu dedinu a mesto. Lyrizácia = zužovanie deja – prevládajú opisy prírody, alebo vnútra postáv, v dielach je málo deja, čísel, zvieratá vystupujú ako symbol dobra, konajú sa hrdinské činy...

Autori zobrazujú priateľstvo a lásku ako najvyššie hodnoty. Znaky naturistického diela: hrdina – silne individualizovaný, často je aj rozprávačom, vtedy podáva dej subjektívne, často vyčlenených z dedinského kolektívu. Neprítomnosť historického času: čas v dielach sa meria len v biologickom čase – vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období. Rozdelenie sveta: TAM HORE ( príroda, hory, neskazení ľudia, láska, pokoj), TAM DOLE ( dediny, mestá, neprajnosť, závisť). Rozprávkovosť – dobro víťazí nad zlom, občas sa tam nachádza aj nadprirodzená sila ( zvieratá, kt. riešia situáciu), magické číslo tri.

► 4 Predstavitelia naturizmu:

►Margita Figuli: Narodila sa v roľníckej rodine. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1924 – 1928). Chcela pokračovať v štúdiu, no jej pokus o štúdium maliarstva v Prahe jej nevyšiel. Pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v Bratislave (do roku 1941), neskôr sa venovala len literárnej činnosti. Popri zamestnaní študovala na konzervatóriu hru na klavíri.

Margita Figuli je výraznou predstaviteľkou slovenského naturizmu v novelistickej a románovej tvorbe. Publikovať začala už v roku 1930 v časopise Slovenská nedeľa či v kalendároch Tatra banky, neskôr tiež v časopisoch Elán, Slovenské pohľady, Živena a iné. V jej raných prácach dominujú témy z prostredia sociálnej, zemepisnej či spoločenskej periférie, neskôr tiež láska, sociálny súcit a súčasné spoločenské problémy. V tematickej rovine využivala legendické, mýtické a rozprávkové prvky. Okrem vlastnej tvorby sporadicky prekladala z češtiny (Karel Čapek, Karel Jaromír Erben a i.).

► Ľudo Ondrejov: Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje (dnes časť obce Donji Martijanec, Varaždínska župa), väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice). Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom.

V tomto období avizoval antikvariát patriaci židovskej rodine (viac nižšie). V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave. Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu.

Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.

► Dobroslav Chrobák: Narodil sa ako druhé zo štyroch detí v rodine krajčíra a osvetového pracovníka. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Liptovskom Mikuláši, neskôr na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1934 na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po návrate do Bratislavy pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Neskôr pracoval ako redaktor rádiožurnálu v Československom rozhlase v Bratislave, posledných päť rokov ako oblastný riaditeľ pre Slovensko.

Zomrel v Bratislave na rakovinový nádor, pochovaný je v Hybiach. Už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Ako 17-ročný debutoval v Študentskom časopise svojou prvou poviedkou. Ďalšie prózy venoval tematike dediny a prírody. Usiloval sa o prekonanie postupov opisného realizmu a zameral sa na fantastiku až mýtickosť prírody. Knižne debutoval knihou poviedok a noviel Kamarát Jašek. Rozvinul základné myšlienky naturizmu.

Vedel využiť i cudzie podnety na vlastnú inšpiráciu. Vidieť to hlavne v románovej novele Drak sa vracia, ktorá patrí k základným dielam slovenského naturizmu. Je tiež autorom recenzií a kritík, najmä medzivojnovej prózy, úvah o umení, referátov o výtvarníkoch. Spolu so Štefanom Letzom zostavil Slovenský literárny almanach a vydal Rukoväť dejín slovenskej literatúry, ktorá plnila funkciu malého slovníka slovenských spisovateľov. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali viacerí autori európskej prózy, ako napr. Hermann Hesse, Henri Pourrat či Knut Hamsun. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom, napr. z ruštiny.

► František Švantner: Narodil sa v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929-1933), 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom (1933-1940), Podbrezová (1940-1945). V 1944 účastník SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. september 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici.

Pracoval tiež v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu a tiež osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe. Písať začal ešte na učiteľskom ústave, kedy publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád.

Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no tiež senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje tiež psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.