Lyrizačné tendencie
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 988
Uložení: 98
Lyrizačné tendencie
- v medzivojnovom období – prúd lyrizovanej prózy
- lyrizovaná próza – próza, ktorá uplatňuje prvky lyriky (básnické prostriedky, epiteton, personifikácia, metafora, metonymia, prirovnanie)
- lyrizácia prózy má 3 vývojové stupne
- ornamentálna próza- vychádza z expresionizmu, autori pracujú najmä so slovom
- lyricky tvarovaná próza- nadväzuje na realizmus- sociálne témy týkajúce sa dediny a rozpory v nej. Uprednostňujú sa psychologické témy a harmonické riešenia
- próza naturizmu- prevláda v nej rozprávkovo-baladický príbeh
Próza naturizmu – hl. znaky
- dej diel sa odohráva na dedine a v horách (najdramatickejšie scény sú práve v horách)
- hrdina nie je sociálne zaradený (výnimka je M. Figuli v Troch gaštanových koňoch). Často nepoznáme jeho meno, pôvod, miesto, odkiaľ prišiel (Drak, Zima)
- autori vytvárajú často zjednodušený, rozprávkoví až baladický príbeh (odmietajú zobrazovať sociálne javy)
- významnú rolu zohráva prostredie deja – dediny, vrchy (odľahlé valoše, hole)
- príbeh rozpráva jedna z postáv (Ja rozprávanie)
- dejová línia je slabá – zúženie deja
- funkcia prírody v dielach – dôležitá (stáva sa priamym tvorcom príbehu)
- v dielach sa uplatňujú prvky ľudovej slovesnosti (črty rozprávky, prvky ľudovej balady, využívajú symboliku čísla 3, postavy majú nadprirodzené schopnosti – Drak, Zima, Tajomnosť, tajuplnosť deja)
- základné útvary: novela, poviedka, (zriedka) román
- rozpor medzi snom a skutočnosťou
- odklon od mesta k prírode a dedine
- metaforický a lyrický jazyk
- tajomnosť, záhadnosť a fantázia
- záporné postavy sú aktívnejšie
Hrdina spätý s prírodou
- autori hrdinu vyberajú z historického času a posúvajú ho až do roviny fantazijnej (mystickej- napr. Zima)
- postavy prísne rozdelené na kladné a záporné (záporná postava je aktívnejšia) – často sa zjaví v diele nečakane
- kladná postava často pasívna (Magdaléna, Peter)
- postavy žijú intenzívnym citovým životom (Magdaléna, Peter)
Predstavitelia: Margita Figuri, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov
- vznik PN – 30. roky 20. storočia – po nástupe fašizmu
- zánik PN – po 2. svetovej vojne (1945)
Drak sa vracia- novela
- „stredná epika“ dlhšia novela alebo kratší román s jednou dejovou líniou – kompozične dej nie je veľmi jednoduchý – autor v ňom použil retrospektívu.
- má podtitul „rozprávka“ – o čom sa v závere diela dozvedáme (epilógy)
- v starobe si Eva pred svojim vnukom spomína na svoju lásku Draka (vnukovi rozpráva svoj vlastný príbeh)
- téma diela: vzťah medzi jednotlivcami a dedinským kolektívom
- prostredie deja : dedina – hory
- konflikt:
- etický: Drak – dedina (dedina spája s Drakom všetko nešťastie, ktoré sa v dedine udeje)
- ľúbostný: Drak – Šimon Jariabek (Evin muž)
- obe postavy, uvádza autor do veľmi dramatických situácií (pri záchrane dobytka z horiaceho lesa)
- prvý konflikt autor rieši tým, že Drak vykoná prospešný čin pre celú dedinu (záchrana dobytka) a tak sa Drak včleňuje do dedinského kolektívu = autor to naznačuje tým, že ho prvýkrát nazýva jeho pravým menom – Martin Lepiš Madlušovie
- osamelý Drak našiel cez utrpenie cestu k ľuďom
- autor vyslovil spoločenský zákon: „Človek nemôže žiť sám“
- hlavná idea- hľadanie stratenej cti a dôvery
- ľúbostný konflikt rieši autor nečakane = Drak prichádza do dediny so svojou ženou Zoškou
Charakteristika postáv:
- Drak- samotár, uzavretý (býva ďaleko za dedinou), nevie sa nič o jeho pôvode, nezvyčajný zjav (jedno oko prelepené páskou)
- dedinčania veria v jeho nadprirodzenú schopnosť – ide o mysterióznu postavu (zahalenú tajomstvom)
- Drak nie je typická záporná postava (takým je len v očiach dedinčanov)
- Šimon Jarjabek- Evin muž, nenávidí Draka
- Eva- zohráva dôležitú úlohu len pri pochopení Šimonovej nenávisti voči Drakovi
- Eva vystupuje iba v prvých kapitolách a v epilógu – rámcuje novelu– figurálne rámcovanie novely
Kompozícia- dodržiava sa časová následnosť ako v rozprávke
- dielo má jednotlivé kapitoly
Zvláštnosť deja- dielo pomenované po hlavnom hrdinovi, ale čitateľ sa o ňom dozvedá najmenej
Črty rozprávky
- Drak- expresívna rozprávková postava
- Cítiť boj dobra so zlom – víťazstvo dobra
- Tajuplnosť deja a postáv
- Hlavný hrdina Drak musí prekonať prekážky
- novela vychádza z presvedčenia, že krivda sa dá prekonať iba láskou a dobrými činmi – v tom je humanistické posolstvo diela v čase fašizmu
František Švantner
- novela Malka
- príroda v diele sa stáva súčasťou deja
- dejová línia – slabá (dej je prerušovaný lyrickými obrazmi prírody a opisom duševného zlomu valacha)
- dej novely – má baladický charakter (v závere zomiera nevinná Malka)
- dej sa odohráva v dedine a v horách (najdramatickejšia časť deja)
- postavy rozdelené: a) dobré (valach)
- b) zlé (Šajban) – nositeľ zla a konfliktov v diele
- rozprávač príbehu: Valach (v 1. osobe sg.)
Charakteristika postáv:
- Valach – nepoznáme jeho meno, žije uprostred prírody (pracuje na salaši), zaľúbení do Malky. Na chvíľu u neho zvíťazí žiarlivosť nad láskou – udá Šajbana, že zavraždil vnuča, lebo si myslí, že Šjban je Malkin milý. Keď sa dozvedá od Malky, že je to jej brat, chce Šajbana varovať a dúfa, že mu Malka odpustí (prichádza však neskoro a nachádza Malku mŕtvu)
- Malka – pasívna postav, výrazne sa neprejaví žiadna jej vlastnosť. Je to žena bez vlastného názoru (keď ju valach požiada o ruku, chce sa poradiť s brato). V novele hovorí veľmi málo (povie iba 4 vety). V novele sa obetuje za brata, lebo pri prestrelke so žandármi ona zomiera
- Šajban – Malkin brat, typická záporná postav prózy naturizmus, nepoznáme jeho meno, iba prezývku. Objaví sa nečakane, nikto ho nepozná, má hrozivý výzor (zbojnícky pohľad)
Znaky PN:
- dej – dedina, hory
- dejová línia je slabá
- postavy nie sú sociálne zoradené
- postavy sú rozdelené na dobré a zlé (Šajban – aktívna postava, Malka – pasívna)
- príroda je súčasťou deja /najdramatickejšie situácie)
- príbeh rozpráva jedna z postáva – valach (ja rozprávanie)
- postavy sú zahalené tajomstvom
- román Nevesta hôľ
Margita Figurli:
- novela Tri gaštanové kone
- téma ľúbostná dráma so sociálnym pozadím (Figuli na rozdiel od ostatných autorov sociálne zaraďuje postavy)
- idea: láska prekoná všetko zlo, za dobro sa oplatí bojovať
- konflikt: sa javí ako spor dobra a zla – dobro v záver víťazí
- prostredie deja: umiestnený na Oravu
Charakteristika postáv
- Peter – priekupník koní, jemný, citlivý muž, je stelesnením dobra. Autorka sústredila všetky kladné vlastnosti do Petra a záporné do Jana.
- Magdaléne Maliasiková – vnútorne čistá, citovo bohatá žena, avšak musí bojovať so sebectvom svojej matky, ktorá ju núti vydať sa za Jána Zápotočného
- Jano Zápotočný – bezohľadný, sebec, násilník, krutý, k zvieratám i k ľuďom
- vzťah Petra a Magdalény je krásny (obaja však o svoju lásku nebojujú, iba sa na ňu spoliehajú- veria, že sa všetko vyrieši v ich prospech
- postavy – jemné, kladné: Peter, Magdaléna
- drsné až surové – Ján Zápotočný
- rozprávač príbehu – Peter (Ja – rozprávanie)
- funkcia prírody: tvorí iba zámer deja – opis prírody je na začiatku každej kapitoly
- príroda nezasahuje do deja
- do deja ale zasahujú zvieratá – kone (rozprávková črta)
Symbolika koní má v diele 2 funkcie:
- Petrov kôň – je mu nápomocný, symbolizuje v diele život, perspektívu
- Janov kôň – vykoná akt spravodlivosti, zabije Jana – symbolizuje smrť, pomstu
- 3 gaštanové kone – rámcujú novelu (tvoria vstup a záver novely)
Črty rozprávky:
- boj dobra so zlom – víťazí dobro (Peter a Magdaléna) po smrti Jana začínajú spoločný život
- rozprávkové číslo 3 (Ján 3x ubližuje koňom a Magdaléna a Peter 3x zachraňuje Magdalénu)
- zvieratá v deji
- harmonický záver novely
- novela vyznieva ako oslava krásnych čistých ľudských vzťahov
Ľudo Ondrejov
- dielo – vrchárska trilógia – Slnko vystúpilo nad hory
- časť Zbojnícka mladosť – hl. postava Jerguš Lapin – žije s matkou a súrodencami uprostred krásnej prírody. Má blízky vzťah k prírode (zvieratká). Neustále hľadá pozitívne hodnoty života: priateľstvo, láska, krása
- časť Jerguš Lapin – zachytáva svojho hrdinu počas 1. svetovej vojny
- 3. časť Na zemi sú tvoje hviezdy – hl. hrdina: Ondrej Šimčivka - zobrazuje ho od detstva až po smrť.
Ondrejov uplatňuje v tvorbe prvky folklóru (zbojnícka tematika) – nazývame ho folklórny autor.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
|
Lyrizačné tendencie | Referát | 1 741 slov |
|
Lyrizačné tendencie v slovenskej próze v medzivojnovom období | Ostatné | 1 801 slov |
|
Lyrizačné tendencie v próze medzi dvoma svetovými vojnami | Maturita | 2 864 slov |
|
Tendencie slovenskej drámy po roku 1945 | Ostatné | 612 slov |
|
Vývinové tendencie slovenskej medzivojnovej prózy | Ostatné | 3 096 slov |