Lyrizačné tendencie

Lyrizačné tendencie

• v medzivojnovom období – prúd lyrizovanej prózy
• lyrizovaná próza – próza, ktorá uplatňuje prvky lyriky (básnické prostriedky, epiteton, personifikácia, metafora, metonymia, prirovnanie)
• lyrizácia prózy má 3 vývojové stupne
• ornamentálna próza- vychádza z expresionizmu, autori pracujú najmä so slovom
• lyricky tvarovaná próza- nadväzuje na realizmus- sociálne témy týkajúce sa dediny a rozpory v nej. Uprednostňujú sa psychologické témy a harmonické riešenia
• próza naturizmu- prevláda v nej rozprávkovo-baladický príbeh

Próza naturizmu – hl. znaky

1. dej diel sa odohráva na dedine a v horách (najdramatickejšie scény sú práve v horách)
2. hrdina nie je sociálne zaradený (výnimka je M. Figuli v Troch gaštanových koňoch). Často nepoznáme jeho meno, pôvod, miesto, odkiaľ prišiel (Drak, Zima)
3. autori vytvárajú často zjednodušený, rozprávkoví až baladický príbeh (odmietajú zobrazovať sociálne javy)
4. významnú rolu zohráva prostredie deja – dediny, vrchy (odľahlé valoše, hole)
5. príbeh rozpráva jedna z postáv (Ja rozprávanie)
6. dejová línia je slabá – zúženie deja
7. funkcia prírody v dielach – dôležitá (stáva sa priamym tvorcom príbehu)
8. v dielach sa uplatňujú prvky ľudovej slovesnosti (črty rozprávky, prvky ľudovej balady, využívajú symboliku čísla 3, postavy majú nadprirodzené schopnosti – Drak, Zima, Tajomnosť, tajuplnosť deja)
9. základné útvary: novela, poviedka, (zriedka) román
10. rozpor medzi snom a skutočnosťou
11. odklon od mesta k prírode a dedine
12. metaforický a lyrický jazyk
13. tajomnosť, záhadnosť a fantázia
14. záporné postavy sú aktívnejšie

Hrdina spätý s prírodou

• autori hrdinu vyberajú z historického času a posúvajú ho až do roviny fantazijnej (mystickej- napr. Zima)
• postavy prísne rozdelené na kladné a záporné (záporná postava je aktívnejšia) – často sa zjaví v diele nečakane
• kladná postava často pasívna (Magdaléna, Peter)
• postavy žijú intenzívnym citovým životom (Magdaléna, Peter)

Predstavitelia: Margita Figuri, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov

• vznik PN – 30. roky 20. storočia – po nástupe fašizmu
• zánik PN – po 2. svetovej vojne (1945)

Drak sa vracia- novela

• „stredná epika“ dlhšia novela alebo kratší román s jednou dejovou líniou – kompozične dej nie je veľmi jednoduchý – autor v ňom použil retrospektívu.
• má podtitul „rozprávka“ – o čom sa v závere diela dozvedáme (epilógy)
• v starobe si Eva pred svojim vnukom spomína na svoju lásku Draka (vnukovi rozpráva svoj vlastný príbeh)
• téma diela: vzťah medzi jednotlivcami a dedinským kolektívom
• prostredie deja : dedina – hory
• konflikt:

1. etický: Drak – dedina (dedina spája s Drakom všetko nešťastie, ktoré sa v dedine udeje)
2. ľúbostný: Drak – Šimon Jariabek (Evin muž)
   • obe postavy, uvádza autor do veľmi dramatických situácií (pri záchrane dobytka z horiaceho lesa)

• prvý konflikt autor rieši tým, že Drak vykoná prospešný čin pre celú dedinu (záchrana dobytka) a tak sa Drak včleňuje do dedinského kolektívu = autor to naznačuje tým, že ho prvýkrát nazýva jeho pravým menom – Martin Lepiš Madlušovie
• osamelý Drak našiel cez utrpenie cestu k ľuďom
• autor vyslovil spoločenský zákon: „Človek nemôže žiť sám“
• hlavná idea- hľadanie stratenej cti a dôvery
• ľúbostný konflikt rieši autor nečakane = Drak prichádza do dediny so svojou ženou Zoškou

Charakteristika postáv:

• Drak- samotár, uzavretý (býva ďaleko za dedinou), nevie sa nič o jeho pôvode, nezvyčajný zjav (jedno oko prelepené páskou)
• dedinčania veria v jeho nadprirodzenú schopnosť – ide o mysterióznu postavu (zahalenú tajomstvom)
• Drak nie je typická záporná postava (takým je len v očiach dedinčanov)
  • Šimon Jarjabek- Evin muž, nenávidí Draka
  • Eva- zohráva dôležitú úlohu len pri pochopení Šimonovej nenávisti voči Drakovi
• Eva vystupuje iba v prvých kapitolách a v epilógu – rámcuje novelu– figurálne rámcovanie novely

Kompozícia- dodržiava sa časová následnosť ako v rozprávke

• dielo má jednotlivé kapitoly

Zvláštnosť deja- dielo pomenované po hlavnom hrdinovi, ale čitateľ sa o ňom dozvedá najmenej

Črty rozprávky

1. Drak- expresívna rozprávková postava
2. Cítiť boj dobra so zlom – víťazstvo dobra
3. Tajuplnosť deja a postáv
4. Hlavný hrdina Drak musí prekonať prekážky

• novela vychádza z presvedčenia, že krivda sa dá prekonať iba láskou a dobrými činmi – v tom je humanistické posolstvo diela v čase fašizmu

František Švantner

• novela Malka
• príroda v diele sa stáva súčasťou deja
• dejová línia – slabá (dej je prerušovaný lyrickými obrazmi prírody a opisom duševného zlomu valacha)
• dej novely – má baladický charakter (v závere zomiera nevinná Malka)
• dej sa odohráva v dedine a v horách (najdramatickejšia časť deja)
• postavy rozdelené: a) dobré (valach)

1. b) zlé (Šajban) – nositeľ zla a konfliktov v diele

• rozprávač príbehu: Valach (v 1. osobe sg.)

Charakteristika postáv:

• Valach – nepoznáme jeho meno, žije uprostred prírody (pracuje na salaši), zaľúbení do Malky. Na chvíľu u neho zvíťazí žiarlivosť nad láskou – udá Šajbana, že zavraždil vnuča, lebo si myslí, že Šjban je Malkin milý. Keď sa dozvedá od Malky, že je to jej brat, chce Šajbana varovať a dúfa, že mu Malka odpustí (prichádza však neskoro a nachádza Malku mŕtvu)
• Malka – pasívna postav, výrazne sa neprejaví žiadna jej vlastnosť. Je to žena bez vlastného názoru (keď ju valach požiada o ruku, chce sa poradiť s brato). V novele hovorí veľmi málo (povie iba 4 vety). V novele sa obetuje za brata, lebo pri prestrelke so žandármi ona zomiera
• Šajban – Malkin brat, typická záporná postav prózy naturizmus, nepoznáme jeho meno, iba prezývku. Objaví sa nečakane, nikto ho nepozná, má hrozivý výzor (zbojnícky pohľad)

Znaky PN:

• dej – dedina, hory
• dejová línia je slabá
• postavy nie sú sociálne zoradené
• postavy sú rozdelené na dobré a zlé (Šajban – aktívna postava, Malka – pasívna)
• príroda je súčasťou deja /najdramatickejšie situácie)
• príbeh rozpráva jedna z postáva – valach (ja rozprávanie)
• postavy sú zahalené tajomstvom

- román Nevesta hôľ

Margita Figurli:

• novela Tri gaštanové kone
• téma ľúbostná dráma so sociálnym pozadím (Figuli na rozdiel od ostatných autorov sociálne zaraďuje postavy)
• idea: láska prekoná všetko zlo, za dobro sa oplatí bojovať
• konflikt: sa javí ako spor dobra a zla – dobro v záver víťazí
• prostredie deja: umiestnený na Oravu

Charakteristika postáv

• Peter – priekupník koní, jemný, citlivý muž, je stelesnením dobra. Autorka sústredila všetky kladné vlastnosti do Petra a záporné do Jana.
• Magdaléne Maliasiková – vnútorne čistá, citovo bohatá žena, avšak musí bojovať so sebectvom svojej matky, ktorá ju núti vydať sa za Jána Zápotočného
• Jano Zápotočný – bezohľadný, sebec, násilník, krutý, k zvieratám i k ľuďom
• vzťah Petra a Magdalény je krásny (obaja však o svoju lásku nebojujú, iba sa na ňu spoliehajú- veria, že sa všetko vyrieši v ich prospech

• postavy – jemné, kladné: Peter, Magdaléna

- drsné až surové – Ján Zápotočný

- rozprávač príbehu – Peter (Ja – rozprávanie)

- funkcia prírody: tvorí iba zámer deja – opis prírody je na začiatku každej kapitoly

- príroda nezasahuje do deja

- do deja ale zasahujú zvieratá – kone (rozprávková črta)

Symbolika koní má v diele 2 funkcie:

• Petrov kôň – je mu nápomocný, symbolizuje v diele život, perspektívu
• Janov kôň – vykoná akt spravodlivosti, zabije Jana – symbolizuje smrť, pomstu
• 3 gaštanové kone – rámcujú novelu (tvoria vstup a záver novely)

Črty rozprávky:

• boj dobra so zlom – víťazí dobro (Peter a Magdaléna) po smrti Jana začínajú spoločný život
• rozprávkové číslo 3 (Ján 3x ubližuje koňom a Magdaléna a Peter 3x zachraňuje Magdalénu)
• zvieratá v deji
• harmonický záver novely

- novela vyznieva ako oslava krásnych čistých ľudských vzťahov

Ľudo Ondrejov

• dielo – vrchárska trilógia – Slnko vystúpilo nad hory
• časť Zbojnícka mladosť – hl. postava Jerguš Lapin – žije s matkou a súrodencami uprostred krásnej prírody. Má blízky vzťah k prírode (zvieratká). Neustále hľadá pozitívne hodnoty života: priateľstvo, láska, krása
• časť Jerguš Lapin – zachytáva svojho hrdinu počas 1. svetovej vojny
• 3. časť Na zemi sú tvoje hviezdy – hl. hrdina: Ondrej Šimčivka - zobrazuje ho od detstva až po smrť.

Ondrejov uplatňuje v tvorbe prvky folklóru (zbojnícka tematika) – nazývame ho folklórny autor.