Americká literatúra po roku 1945 + autori

Americká literatúra po roku 1945

Spoločenské pomery - koniec 2. sv. vojny, nové usporiadanie sveta (aj Európy – východný a západný blok)

Kritický realizmus

• dravosť, sila, dynamika; kritika spoločnosti, krajina len pre dravých, ostatní nemajú šancu
• krajina neobmedzených možností, krajina sa derie dopredu ale jednotlivec je často bezmocný a nemôže ovplyvniť chod udalostí, zostáva mu iba pocit vzbury, skepsy, beznádeje;
• na jednej strane je pozlátko, hra na niečo, na druhej strane krutá skutočnosť

DRÁMA - Arthur Miller

• psychoanalytické drámy

Smrť obchodného cestujúceho

• vykresľuje človeka, ktorý sa celý život venoval práci, v danej spoločnosti je len priemerný, zbytočný, nemá šancu, chýbala mu dravosť, nevenoval čas ani rodine;
• na sklonku pracovnej kariéry si to uvedomil, chcel vyťažiť aspoň so svojej smrti (samovraždy),
• uzavrel vysokú životnú poistku, nafingoval autonehodu a zabil sa aby zabezpečil aspoň rodinu;
• chýba pocit naplnenia; má dvoch synov, jeden z nich odmieta peniaze, ide si svojou vlastnou cestou; obchodný cestujúci – LEN priemerný Američan

Po páde

– autobiografia, osobný problém po rozvode s Marilyn Monroe, úspešný dramatik, ale neúspešný partner, prehodnocuje svoj život; cíti sa zbytočný a zneužitý

Tennesse Williams

- jediný spôsob ako prežiť je vyniknúť nad ostatnými – jeho postavám sa to však nedarí

Električka zvaná túžba

• spoločensko kritický realizmus, hl. postava Blanche túži po láske, romantike;
• žije v New Orleans (v meste protikladov), kde chodia 2 električky: TÚŽBA a CINTORÍN – obe idú po rovnakej trase,
• Blanche verí, že sa odvezie Túžbou, ale nakoniec ide Cintorínom kde sa dostáva na psychiatriu, lebo jej nikto neverí, že ju znásilnil jej švagor, končí tam kde všetci podpriemerní a slabí, spoločnosť verila JEMU, nie jej;
• túžba po obyčajnom živote, realita je však iná

Mačka na horúcej plechovej streche

• skutočný námet; bohatý muž chorý na rakovinu rieši dilemu jeho rodiny, ktorá bojuje o dedičstvo a jeho majetok,
• Meggie – manželka najmladšieho syna, ktorá pochádza z chudobnej rodiny je najsilnejšia, najsebavedomejšia, najbojovnejšia, najviac sa škriabe za majetkom (mačka); pretvárka, intrigy,

John Steinbeck

- pochádza z Californie, bojoval vo Vietname, zastával oficiálne americké stanovisko (súhlasil s inváziou)

- dostal Pulitzerovu aj Nobelovu cenu

O myšiach a ľudoch (román)

– túžba jednoduchých ľudí vlastniť farmu a hospodáriť na nej; to že niečo vlastním znamená, že niečo znamenám,

• túto túžbu mali aj George a Lenny, chodia po rančoch a odkladajú si peniaze, šancu však nedostávajú,
• Lenny bol slabomyseľný, dobrotivý, prítulný, fyzicky silný – túžba hladkať mäkké veci, zvieratká, zbožňoval hladkať myši, zajace, ale v jeho dlaniach zvieratá vždy našli smrť, nerobil to zámerne, nedokázal postrehnúť ten hraničný moment medzi životom a smrťou; žena majiteľovho syna našla taktiež smrť v jeho rukách (provokovala, aby ju objal)
• Lenny jej nechtiac zlomí väz; George aby zabránil pred ďalšími vraždami, tak Lennyho sám zastrelí (krutá realita)

Ovocie hnevu

• jeho najslávnejší román, sociálna próza, román o novodobom otroctve; túžba a tvrdá realita, vykorisťovanie;
• rodina Joudoucou prichádza do Californie s ideálmi, už cestou strácajú starých rodičov, ktorí umierajú a keď dorazili do CA, ocitajú sa v utečeneckom tábore, nenachádzajú prácu, lebo pracovníci s bavlnou štrajkujú proti novodobým vykorisťovateľom (hŕstka tých najsilnejších robotníkov sa búri);
• keď šerifovia prídu zatknúť vodcov štrajkujúcich, syn Tom jedného z nich zabije a hneď na to je zastrelený aj on sám;
• rodina sa rozpadá, strácajú starých rodičov aj syna, aj dcéra Rose potratí; všetky nádeje čo mali boli zmarené;
• ovocie hnevu – robotníci, ktorí si vykorisťovanie uvedomili a búria sa, štrajkujú;
• Rose svojim materským mliekom zachráni život cudziemu dieťaťu, symbolizuje, že to ľudské v nich ešte ZOSTALO;

Jerome David Salinger

- narodil sa v New Yorku, zomrel tento rok; písal väčšinou poviedky ale aj román

Kto chytá v žite

• román vyjadrujúci nedôveru k hodnotám americkej spoločnosti;
• rozprávačom je 16-17 ročný Holden Caufield, svoj príbeh rozpráva lekárovi počas liečenia v sanatóriu;
• dielo je popretkávané prvkami čierneho a absurdného humoru, sarkazmus, útočný humor;
• je to chlapec, ktorý sa svojho sna vzdáva (sen bojovať so spoločnosťou), pochopil, že on sám ako jednotlivec nie je schopný protestovať a revoltovať proti svetu dospelých a spoločnosti;
• uvedomuje si, že ak chce prežiť, musí sa vedieť vysmiať svetu, samému sebe, musí si vytvoriť určitý nadhľad;
• Holden pochádza z dobrej rodiny, neskôr však pochopí, že v jeho okolí aj blízky sú neúprimní, ľahostajní a skazení, predstavujú svet dospelých; pocit osamelosti sa umocňuje, prichádza o brata Allieho;
• reč mladého človeka, ktorý veci vníma inak ako dospelí, búri sa voči rodine, škole,… ;
• bol inteligentný, ale v škole prepadal, nudil sa, vedel angličtinu, kašlal na všetko a odišiel odtiaľ preč, nesúhlasil so systémom a zabehnutými problémami, škola ho ubíjala;
• odchádza do New Yorku, mesto, ktoré mu poskytne voľnosť a slobodu, túži po láske, sexe, je však nezrelý, dostáva sa len do bludného kruhu, z ktorého nevie nájsť východisko; bol nezrelý, narážal na problémy;
• prichádza za ním jeho mladšia sestra Phoebe (predstavuje svet detí, čistoty, nevinnej lásky), ktorá ho donútila, aby sa vrátil na Vianoce domov, symbolika Vianoc, kedy sa rodina dáva dokopy,
• Holden si uvedomí, že sa musí vrátiť aj pre to, aby ju uchránil pred všetkým tým, čím prechádzal aj on sám, chcel zachrániť naivný a čistý svet detí pred morálnym úpadkom; žitné pole predstavuje detstvo, nádeje, túžby, ale aj svet minulosti a spomienok, pred priepasťou (spoločnosťou) stojí Holden a chytá deti, aby tam nepadali; revoltu predstavujú aj vulgarizmy a slang

William Styron

- pochádza z Virginie, zúčastnil sa 2. sv. Vojny aj Kórejskej vojny; je nositeľom Pulitzerovej ceny

Sophina voľba (román)

• je tu silná ženská postava - antihrdina, téma konca 2. sv. vojny, židovský problém;
• Styron sa snažil Američanom ukázať zverstvo fašizmu v Európe, hrôzu koncentračných táborov a hlavne to, že nepriateľmi nie sú len Japonci ale aj Nemci; zameriava sa na Osvienčim, retrospektívny pohľad;
• hlavnou postavou je Sophia (antihrdinka) – Poľka, dcéra univerzitného profesora antisemitu (bol proti Židom), on napomáhal fašistickému Nemecku; dostala sa do koncentračného tábora, kde dostala 3 voľby:
• 1) pracovať v protifašistickom odboji, no ona to odmietla pretože mala 2 malé deti a bála sa o ne a aj o svoj život,
• 2) lekár v koncentračnom tábore jej dal vybrať dieťa, ktoré zachráni a ktoré zabijú, pôjde do plynu, najťažšia voľba!
• vybrala si syna, ale ten neskôr zomrel tiež, keď stratila obe deti, tak sa snažila robiť všetko preto aby prežila, tajne skrývala aj list svojho otca, ktorý dokazoval, že sú antisemiti, ponúkala sa jednému vodcovi, dozorcovi, snažila sa podlizovať a navonok s nimi sympatizovať, potom emigrovala do USA
• 3) zobrať si život alebo žiť ďalej s výčitkami svedomia; nakoniec spáchala samovraždu, užila lieky, zomiera v náručí Nathana (milenca, Američan židovského pôvodu);
• on sa nevedel vyrovnať s tým, že Američania problém židovstva ani len nevnímajú; on tiež droguje; pozorovateľom skutočného príbehu je sám autor Stingo (22-ročný spisovateľ), ktorý vnáša do diela aj erotickú tému, Sophie sa mu páčila, chcel s ňou zažiť erotickú skúsenosť, odkrýva aj tému sexu, erotikz,...

Joseph Heller

-narodil sa v Brooklyne, pôsobil ako poručík v americkom letectve

Hlava XXII.

• písal 9 rokov, má pokračovanie Záverečná, ktoré napísal tesne pred smrťou;
• prináša nový pohľad na 2. sv. vojnu – očami amerického vojaka bojujúceho v Európe,
• každá kapitola je pomenovaná menom jednej postavy, na ktorú autor upriamuje pozornosť – 1. dejová línia spojená s hlavnou postavou Jossarianom;
• dej sa odohráva na malom ostrove v stredozemnom mori, kde je umiestnená základňa amerického letectva (koniec 2. sv. vojny), letci podnikajú nálety na nemecké ciele v severnom Taliansku,
• po 30-tich náletoch majú byť preradení k pozemnej službe, plukovník to stále zvyšuje až na 80 – bolo to neúnosné!
• autor tým odkrýva tzv. vojnu proti vojne, boj vojaka proti nadriadeným a ich rozkazom (často boli nezmyselné);
• najväčším nepriateľom vojaka je zákon Hlava XXII., ktorý určuje povinnosti vojaka, nikdy nejde v jeho prospech, súhrn nezmyselných predpisov, kt. podporujú chaos a absurdnosť prejavy zdravého rozumu sa považujú za nemorálne;
• Jossarian – je antihrdinom, búri sa proti vojne a systému, pociťuje strach zo smrti, robí všetko preto aby prežil,
• nasadzuje si masku klauna, na absurdnosti reaguje absurdnosťami, kľučkuje, vyhýba sa úderom a nakoniec vidí jediné východisko v úteku z armády, netúži položiť život za nikoho, ani len za vlasť;
• poburuje ho to, že nemôže sám o sebe rozhodovať, nechce slobodu ako dar a preto dezertuje;
• jeden vojak znásilnil ženu a zavraždil ju, Jossarian bol zato obvinený a keďže vedel, že ho odsúdia, dezertoval;
• nezvládal toľko náletov a preto predstieral rôzne choroby: bláznovstvo, bolesť pečene;
• Hlava XXII myslela na všetko, tvrdila, že každý, kto si vymyslí bláznovstvo MÁ rozum;
• čierny humor, absurdita – jeden vojak zomrel, tak ho Jossarian suploval, prišli aj vojakovi rodičia a Jossarian prišiel nahý; množstvo naturalistických, krutých obrazov

POÉZIABeat generation

• vzniká v San Franciscu, protipóly lesk a bieda skutočnej Ameriky, boli ovplyvnení budhizmom, dali základy hnutiu Hippies (deti kvetov, voľnomyšlienkárim drogy,...);
• poézia určená hlavne mladým ľuďom a písali ju hlavne pre seba samých, poézia revolty, až filozofia a životný štýl,
• protest proti americkému systému, hodnotám, komercií, reklame, proti všetkému čo zviditeľňovalo Ameriku,
• nepáčila sa im celospoločenská pretvárka, konzumná spoločnosť, kritizovali politiku, vojnu vo Vietname, atómové zbrane, vládnu politiku, boli proti rasovej diskriminácii, boli za anarchiu, proti spoločenskému systému/poriadku, boli proti viere, proti Bohu, lebo tvrdia, že človek má ísť svojou vlastnou cestou bez pomoci niekoho,
• odmietali budúcnosť, žili pre aktuálny okamih, odmietali plánovanie, manželstvo, sú za voľnú lásku, podporujú homosexuálov aj bisexuálov, sú za prirodzenosť, odkrývajú nahotu – vidia v nej pravdu,
• oni svoje básne aj recitovávali, usporiadavali sessions (stretnutia), koncerty, aj sa tam povyzliekali, spievali, drogovali, ani sa netajili, že berú drogy a že tvorili pod ich vplyvom; nepropagovali drogu ako takú, ale bola súčasťou ich životov

Znaky tvorby:

• poézia určená na vlastné recitovanie, často tvorili v momentálnom okamžiku na danom vystúpení (niekto to zapísal)
• písali na toaletný papier, poézia bola prchavá, bol to zámer, nechceli vytvoriť nič tradičné, neopakovateľnosť zážitku;
• ich poézia má rytmus (jazzový), je experimentálna, spontánna a improvizačná, napísali báseň aj za minútu,
• automatické texty bez interpunkcie, grafické usporiadanie veršov, jazyk ulice plný vulgarizmov, slangu, často verš končí na netradičných miestach

Allen Giensberg

• vodca Beat generation, žil ako rebel, bojoval proti všetkému, bol gay, bol na psychiatrii;
• píše o tom, že svet a spoločnosť nás všetkých dovedie na psychiatriu; bol kritizovaný spoločnosťou,
• jeho matka bola židovka z Ruska, otec básnik, bol vylúčený zo školy v NYC – obscénne nápisy,
• tu sa spoznal s ostatnými členmi; našli mu básne, zhabali mu ich, na základe nich ho vyhlásili za nespôsobilého;
• v 70-tych rokoch bol ocenený

Vytie

• zbierka básní, automatické texty, myšlienky na seba nenadväzujú, sú spontánne;
• kvôli tejto zbierke bol väznený, vyjadruje postoj k Amerike, k životu, nemá rád, že spoločnosť ľudí škatuľkuje

Kadiš

– opisuje svoju vlastnú matku, vzdáva jej aj hold, opisuje jej nahotu; židovská modlitba, židovstvo vníma ako problém

Lawrence Ferlingethi

- študoval v Paríži, ako prvý zaviedol antikvariát, predával lacné knihy

Obrazy zašlého sveta, Lunapark mysle, Smutná nahá jazdkyňa

Gregory Corso

-vzrastal v polepšovniach, matka bola na psychiatrii, považuje sa za najväčšieho intelektuála

Šťastné narodeniny smrti - Manželstvo - rodina milej sa ho pýta čo robí a nie kým skutočne JE!

PRAVOPIS

- Pravopis alebo ortografia je súbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykových prejavov písmenami (malými a veľkými) a interpunkčnými (rozdeľovacími) znamienkami.

·PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO

l1. Mená a priezviská

(Jožko Mrkvička, Dunčo, Rysuľa)

l2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných mien

(Štúrov pravopis, Lenkina kamarátka, Američanova mentalita, Dunčova búda)

l3. Pomenovania príslušníkov národov

(Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák)

l4. Pomenovania obyvateľov

(Slovák, Stredoeurópan, Záhorák, Šarišan, Bratislavčan, Nitrianka, Piešťanec)

l5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty

(Peter Veľký, Ivan Hrozný, Konštantín Filozof, Panna Orleánska, Duch Svätý, Svätý Otec)

l6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atď.

(Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv, Mariánska priekopa, Krabia hmlovina, Základná škola s materskou školou v Belej, Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc...)

l7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a iných písomných prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby)

(blahoželám Ti... prajeme Vám...)

·PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ MALÉ PÍSMENO

l1. Pomenovania členov politických, náboženských, športových, kultúrnych a iných skupín

(ľavičiar, komunista, demokrat, katolík, moslim, františkán, jehovista, slovanista, štúrovci, marxista, bernolákovci)

l2. Pomenovania jazykov

(slovenčina, angličtina)

l3. Názvy vied a vyučovacích predmetov

(slovenský jazyk, chémia, botanika, telesná výchova)

l4. Mená náboženstiev

(kresťanstvo, islam, budhizmus)

l5. Rodové a druhové mená rastlín a živočíchov

(sokol sťahovavý, smrek obyčajný)

l5. Vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od vlastných mien

(slovenský, štúrovský, vianočný, veľkonočný, grécky, bernolákovský, kresťanský)

l6. Latinské označenia pádov

(nominatív, genitív, datív)

l7. Všeobecné pomenovania inštitúcií bez uvedenia sídla alebo prívlastku osobnosti

(základná škola - Základná škola v Radošine)
(gymnázium - Gymnázium A. Sládkoviča)
(mestský úrad - Mestský úrad v Nitre)

·TRI PRAVIDLÁ PRE VIACSLOVNÉ VLASTNÉ MENÁ

l1. Prvé slovo sa začína veľkým písmenom a ostatné malým

(Ulica mieru, Mierová ulica, Most slobody, Štrbské pleso, Čierne more, Slovenské národné povstanie, Nový rok, Medzinárodný deň detí)

l2. V názvoch miest a obcí sa začínajú všetky plnovýznamové slová veľkým písmenom a ostatné (najčastejšie predložky) malým

(Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda, Kláštor pod Znievom)

l3. Ak je vo vlastnom mene vložené iné vlastné meno, aj to sa začína veľkým písmenom

(Národná rada Slovenskej republiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Námestie svätej Alžbety, Južná Amerika, Malá Ázia, Ulica Ľudovíta Štúra)