Slovenská dráma po roku 1945
Typ práce: Maturita
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 719
Uložení: 101
Slovenská dráma po roku 1945
- dráma bola ovplyvnená slovenskou medzivojnovou drámou (Stodola, Barč – Ivan, Zvon), ale súčasne pohotovo reagovala na nedávnu spoločenskú skúsenosť (protifašistický odboj, SNP, vojna)
- spočiatku išlo o dokumentárne zobrazenie skúsenosti, neskôr o mravné reflexie o človeku v hraničnej situácii – sledujú ohrozenú existenciu a katastrofu človečenstva (v 60. rokoch) – sústreďujú sa na rozhodovanie medzi povinnosťou a túžbou, násilím a humanizmom, dobrom a zlom
- na javiská sa dostávali aj hry, ktoré sa zaoberali aj sociálno – spoločenskou minulosťou a prítomnosťou
- hry sa tvorili aj na spoločenskú objednávku
- roky – obdobie socialistického realizmu – prevláda schematizmus
- komédie, veselohry – mnohé bezkonfliktové, bez umeleckej hodnoty, schematické - roky – snaha o uvoľnenie a experiment (Lasica, Satinský)
- vznikajú individuálne prístupy niektorých autorov, ktoré metaforicky pristupovali proti systému - roky – návrat k schematizmu a socialistickému realizmu
- Lasica, Satinský boli umlčani, ak sa objavuje experiment, nie je užitočný
- vzniká naivný sarkazmus - roky – divadelná scéna začala hrávať aj zakázaných autorov
- vznik divadiel a malých javiskových foriem – Modré divadlo, Divadlo u Rolanda, GunaGu,
Radošínske naivné divadlo, Študentské divadielko,...
- Súčasnosť – veľmi pestrá divadelná scéna (SND, Astorka, L+S, Nová scéna, Radošínske naivné divadlo,
Divadlo A. Bagara v NR, Martinské národné divadlo, Košické štátne divadlo, Divadlo J. G.
Tajovského v ZV
Dej drámy:
- expozícia – úvod
- kolízia – zápletka
- kríza – vyvrcholenie
- peripetia – nečakaný zvrat
- rozuzlenie (v tragédii katastrofa)
Znaky:
- veršovaná, alebo próza, dejovosť, prítomný čas, hovorovosť, dialogickosť, dianie
Dramatické žánre:
- tragédia - najstarší dramatický žáne, kde hl. znakom je boj jedincov s nepriateľmi, ktorí nemajú šancu, odsúdení na zánik, na smrť
- komédia - dramatický žáner, ktorý rieši konflikt medzi postavami humorne, satiricky, má šťastné rozuzlenie, jej cieľom je rozosmiatie divákov, postavy sú zo skromných pomerov, rieši reálne problémy
- Veselohra - novodobá komédia, ktorá sa zakladá na humore, na rozdiel od komédie postavy vedia o svojej smiešnosti
- Fraška - druh komédie, kde prevláda situačná komika a nad sádzka, slovné hračky, vtipy, nadávky
- Groteska – preexponovanosť na základe značne zveličených kontrastov
- gag – založený na nečakanom zvrate vyplývajúcom zo situácie
- kabaret – zábavné humoristicko-satirické divadlo zložené z malých foriem
- bábková hra – namiesto živých postáv bábky (maňuška-na ruke,marioneta-na nitkách,javajka-na paličke)
Hudobné žánre:
- opera, opereta, muzikál, pantomíma
MEDZIVOJNOVÁ DRÁMA
Historické udalosti – 1918 – vzostup dramatickej tvorby
1919 – v BA vznik SND
1924 – Východoslovenské divadlo v KE
1941 – Slovenské ľudové divadlo v NR, neskôr v ZV
- v LM je stáala ochotnícka scéna
Ivan Stodola
- obdobie slovenskej medzivojnovej drámy, Je popredný dramatik slovenskej poprevratovej literatúry
- Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, kde neskôr pôsobil ako lekár. Medicínu vyštudoval v Budapešti a Berlíne. Dostal titul Národný umelec. Posledné roky svojho života žil v Piešťanoch, kde aj zomrel, ale pochovaný je v Bratislave
- Písal satirické diela na spoločenský systém, politiku, spoločenské vrstvy
Náš pán minister – snaha preniknúť do vyšších vrstiev
Mravce a svrčkovia – výsmech spoločnosti, mravce (pracovité), svrčkovia (leniví)
Bačova žena
- Eva a Ondrej boli manželia. Ondrej Muranica pracoval v Amerike ako baník. Stalo sa tam nešťastie a baníkov zasypalo.
- Eva dostala oznam o nešťastí a myslí si, že Ondrej je mŕtvy, a tak sa po rokoch vydala za baču Miša.
- Ondrejova matka jej to nemohla odpustiť, tvrdila, že stále žije, Ondrej ale nezomrel, domov sa vracia ako boháč. Ondrej ho chce podplatiť Miša, chce mu dať 15 000 dolárov a prácu v Amerike. Mišo nesúhlasí a keďže sa Eva k nemu odmieta vrátiť, Ondrej jej chce vziať syna.
- Eva sa musela rozhodnúť, ľúbila oboch, nechcela prísť o syna, nechcela len peniaze, obetovala sa kvôli deťom, zabila sa => spor medzi dvoma mužmi rieši samovraždou kvôli materinskej láske
Jožko Púčik a jeho kariéra
- Dej sa odohráva v spolku Humanitas. Hlavnou postavou je Jožko Púčik, ktorý tu pracuje ako úradník.
- Jožko mal ťažký život. Z malého platu spláca dlžobu svojho švagra a stará sa o 2 sestrine deti
- Kanceláriu spolku vedie Rohatý. Rohatý vyhodil z domu ženu i deti preto, že sa nedočkal majetku, ktorý mala žena priviesť venom. Vedel, že sa Jožkovi páči slečna Vierka. Chcel aby mu pomohol. V spolku sa peniaze ukladajú do pokladnice. Rohatý z nich vyplatil 3000,-Sk žene a deťom. Chcel, aby Jožko zobral všetko na seba.
- Do kancelárie prišla predsedníčka. Dala Jožkovi 40 000,-Sk aby ich uschoval, dal ich strážiť Rohatému
- Predsedníčka sa pýtala na 3000,-Sk. Rohatý to zvalil na Jožka. Potom si pýtala 40 000,-Sk. Boli odrazu preč.
- Všetky dôkazy boli proti Jožkovi, a tak ho zatkli. Do väzenia ho prišla pozrieť sestra. Jožko videl, že jeho sestre sa dobre darí, a tak vinu a krádež zobral na seba. Zatiaľ Vierka a sluha uvažovali, kto mohol tú krádež spáchať.
- Podozrievali Rohatého. Keď Rohatý zistil, že by sa mu mohla vina dokázať, podstrčil peniaze do izby predsedníčky. Polícia ich u nej našla. Rohatý jej navrhol, aby to vyhlásila za omyl.
- Jožka prepustili z väzenia. V spolku Humanitas už nemali o neho záujem, a tak Jožko aj s Vierkou prijali prácu v inom spolku. Spolok sídlil v kaštieli. Vierke a Jožkovi sa tak splnil sen. Bola to jedinečná príležitosť urobiť kariéru.
Július Barč – Ivan
- Tohto autora zaraďujem do slovenskej medzivojnovej drámy.
- Znalosť maďarčiny, francúzštiny a nemčiny mu pomohla rozšíriť si literárny obzor.
- Po štúdiách na teologickej fakulte v BA pôsobil ako kňaz na východnom Slovensku.
- Od roku 1942 až do konca smrti žil v Turčianskom svätom Martine.
Matka
- Hlavnou postavou je matka a jej 2 znepriatelení synovia Jano a Paľo.
- Dej sa odohráva v baníckom prostredí v období, keď sa Paľo po 4 rokoch vracia z Ameriky domov
- Matka ho doma prijala, ale Jano nie. Bol veľký sebec a egoista – ako jeho otec, ktorého medzitým, kým bol v Amerike, zasypalo v bani. Paľo vždy trpel, lebo bol ústupčivejší.
- Keď rozprával o práci v Amerike, Jano sa mu len posmieval. Rozčuľoval sa, či bude robiť na všetkých len sám.
- Paľo chce odísť, ale matka hovorí, že nik nie je v dome pánom a ak odíde Paľo, pôjde aj Jano. Jano sa hnevá na brata pre Katu Tomkovie, ktorú mal Paľo rád.
- Vracia sa k nej, pracuje u Tomkov ako paholok a plánujú sa s Katou vziať. Príde matku pozvať na svadbu.
- Tu dochádza ku konfliktu. Pohádajú sa a Jano chce zabiť Paľa. Matka aby zabránila scéne, zhasne svetlo a namiesto Paľa zabíja Jano ju. Paľo chce vinu vziať na seba, ale Jano odmieta.
- Tragédia vrcholí, keď sa Jano ide priznať žandárom. Matka riskovala život, aby našli bratia k sebe cestu. Stratili to najdrahšie, čo mali – ju.
SLOVENSKÁ DRÁMA PO 1945
Štefan Králik
POSLEDNÁ PREKÁŽKA
- divadelná hra o lekárskej etike, ktorá vyhráva nad životným zámerom
- lekár Lorenz má dilemu, či operovať a zachrániť svojho soka v láske, alebo zvýšiť riziko jeho smrti a uistiť si vzťah s Helenou (ona však jeho nechcela)
- analyzuje všetky + a -, nakoniec vyhráva lekárska etika a zachráni mu život
Svätá BARBORA
- hovorí o tragických udalostiach baníkov v Handlovej, analyzuje ich problémy, nešťastia zapríčinené majiteľmi baní
Peter Karvaš
- všestranný literárny talent, bol žid => ovplyvnená jeho tvorba počas vojny bol v koncentračnom tábore, zakázaný autor
POLNOČNÁ OMŠA
- téma protifašistická, protivojnová, hl. postavy sú rodina Kubišovcov a jej správanie počas vojny
- syn Marián – príslušník Gestapa, žije doma, je zástanca čistej rasy, priatelí sa s nemeckým dôstojníkom Brecherom, ktorý u Kubišovcov býva, sympatizuje s ním
- syn Juraj – partizán, ale rodičia predstierajú že je na vojne, bojuje za práva ľudu, má rozdielny postoj ako Marián
- rodičia oboch milujú , nevedia, ktorého si vybrať => dilema rodiny, keby vyhrali nemci, mohli sa očistiť vďaka Mariánovi, ak bude fašizmus potlačený, mohol by im pomôcť Jurko
- Polnočná omša – symbol zrady a smrti, kedy sa mal Jurko stretnúť v kostole s priateľmi, ale práve tam ho chytili
- Dcéra Angela prijíma Brechera, ktorému podlahla, pomocou nej získava informácie o Jurkovi, ktorý sa u nich skrýva
- Angela si myslela, že je šťastne zaľúbená, prezradila úkryt, hra končí popravou Jurka
- Rodičia sa od neho dištancujú, aby neboli popravení aj oni => poukazuje na vzťahy a správanie sa v rodinách
- Mesto je oslobodené od Rusov, Nemci odchádzajú, takže im nevyšla ani druhá možnosť
VEĽKÁ PAROCHŇA
- naznačuje problém združovania ľudí, rasizmu, nerovnosti medzi ľuďmi
- holohlaví sa diferencujú od ostatných, vládu vlasatých vymieňa vláda holohlavých, nastolujú si moc, aj keď by mali byť všetci rovní
ABSOLÚTNY ZÁKAZ
- problém zákazu proletariátu, zákazu vychádzať von po 7mej => vyjadruje nezmyselnosť zákazov
- autor zakázal pozerať sa von z okna, ktorým poukazuje na všetky zákazy vtedajšej doby
- symbol zákazu vidieť pravdu, strach nás núti nevidieť pravdu
Ivan Bukovčan
- známy filmový scenárista, novinár, publicista
PŠTROSÍ VEČIEROK (1967)
- námet stretnutia absolventov strednej školy po 25 rokoch, je o stratených ideáloch, v centre pozornosti je ich ľahostajnosť k osudu profesora, v 50. rokoch nespravodlivo obvineného => nie sme schopní zodpovedať sa za svoje činy, neriešime to => ako keď pštros vopchá hlavu do piesku, ani po 25 rokoch sa k tej téme nevracajú
KÝM KOHÚT NEZASPIEVA(1969)
- téma 2. sv. vojny, SNP, kde hl. postavy porušili zákaz vychádzania von po 7mej, zato sa dostali do väzenia
- dej sa odohráva v malom mestečku počas 1 novembrovej noci v pivnici jedného domu
- vystupuje tu 10 postáv, ľudí, ktorí sa stali rukojemníkmi fašistov, dôvodom je vražda nemeckého vojaka
- zobrazuje konanie ľudí v krajnej(hraničnej) situácii, pod tlakom, ľudia sa majú rozhodnúť pre jedného, ktorý obetuje svoj život(smrť za smrť), tu sa ukáže pravá tvár ľudí, každý totiž chce zachrániť seba(konajú inštinktívne)
- nech zomrie tulák, človek voľný, nikomu nebude chýbať, nemal domov, ale mal názor, nič o sebe nepovedal
- mladý človek Ondrej, ktorý má celý život pred sebou, ale je znechutený spoločnosťou v ktorej sa nachádza, chce umrieť, pretože nechce vidieť, čo ho v budúcnosti čaká
- učiteľ, ktorý presviedčal, aby šli na popravu všetci, aby sa neponižovali, ale sám by to nedokázal,
- starec, ktorý už má život za sebou, ale má ešte cieľ, ktorý chce splniť, preto zomrieť ešte nemôže, akceptovali to
- holič, charakterovo najslabší, mal najväčší strach, bol sebecký, najviac chcel žiť, nakoniec zabil tuláka, a ráno sa sám obetoval, pretože už nemal chu žiť, pretože vedel, že v tejto komunite prehral
ZAŽEŇ VLKA
- emigrácia rodín kvôli problémom, mnohé rodiny odchádzali nechávali majetky štátu, tak niektorí bohatli
- príbeh dvoch bratov, mladší emigroval, starší ostal s matkou, musel znášať problémy, nemal prácu
- keď sa mladší vrátil domov, spôsobil im problémy, pretože emigranti ktorí sa vrátili, museli ísť do väzenia
- rodina ho nútila priznať sa, ale sa bránil, nakoniec spáchal samovraždu => symbol zažeň vlka
OSVALD ZAHRADNÍK
SÓLO PRE BICIE(HODINY)
- konfrontuje svet penzistov so svetom mladých, penzisti spomínajú na svoju mladosť, zážitky, každá postava má vlastné názory, sú svojskí
- sú obklopení hodinami, žiadne hodiny nemôžu ísť rovnako, preto sa nedá zladiť ani konanie miliónov osôb, nemožno dosiahnuť, aby konali a mysleli rovnako
- končí to odhalením kufra jednej starej pani, ktorá tam nosí svadobné šaty, hoci nikdy nebola vydatá, túži po synovi, ktorého nemá, tragicky umiera, keď s ním „telefonuje“, od dojatia dostane infarkt
SONATÍNA PRE PÁVA
- vytvára obraz medziľudských vzťahov, ktoré sú zložité pod vplyvom ľahostajnosti, nezáujmu
- osamelému dôchodcovi sa podarí prilákať bývalého väzňa, majú dve susedy, ktoré sa autor snaží spojiť dokopy
- dopĺňa ich Milica, ktorá prichádza kvôli vozíku, pretože je ochrnutá, skamaráti sa s nimi, necíti sa pri nich handikapovaná, autor vykresľuje charaktery postáv v konkrétnych situáciách
DIVADLO MALÝCH JAVISKOVÝCH FORIEM
- Satinský, M. Lasica
- predstavitelia absurdnej drámy, zaslúžili sa o vznik slovenského moderného kabaretu = divadla malých javiskových foriem
- majú vlastné divadlo L+S, účinkovali v divadle na Korze, dnešná Astorka
- 1970 – zakázané účinkovanie v SR, neskôr aj v ČR, boli samozdatoví autori
- účinkovali v reláciách Ktosi je za dverami, Niekto je za dverami, Nikto nie je za dverami
- tvorba založená na sarkazme, irónii, absurdite, situačnej komike, nečakaných zvratoch,poukazovali na problémy nepriamo,
Tvorba: Náš priateľ René (paródia René mládenca, príhodi a skúsenosti), Hamlet, Soaré
VETY
- veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá
- Podľa modálnosti
- Oznamovacia
- Opytovacia
- Rozkazovacia
- podľa členitosti
- jednočlenné
- podmetová slovesná (nedá sa určiť podmet)
- prísudková menná (nie je prísudok)
-
- dvojčlenné
- úplná (vyjadrený podmet)
- neúplná (nevyjadrený podmet)
- podľa zloženia
- jednoduchá veta
- holá
- rozvitá
- viacnásobný vetný člen
-
- súvetie
- jednoduché
- priraďovacie (zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie)
- podraďovacie (podmetová, predmetová, prísudková, prívlastková, prísl. určenia)
- zložené
Pri jednoduchých vetách určujeme:
- holá, rozvitá, viacnásobný vetný člen
- koľko má vetných členov (jednočlenná, dvojčlenná)
- menná, slovesná, slovesno-menná
- podľa intonácie hlasu – oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia = modálna stránka vety
Súvetie
Priraďovacie súvetie
Typ súvetia | Spájacie prostriedky |
1. zlučovacie | a, i, ani, aj, a najmä, i – i, aj – aj, najprv – potom, jednak – jednak, vše – vše |
2. stupňovacie | ba, ba aj, nielen – ale i (ale aj), nielen – ba aj, ba dokonca |
3. odporovacie | ale, no, lež, a, avšak, ale predsa, jednako, lenže |
4. vylučovacie | alebo, buď, či, buď – buď, buď – alebo, či – či, alebo – alebo |
Podraďovacie súvetie
Typ vedľajšej vety | Spájacie prostriedky |
1. predmetová veta | že, aby, kto, čo, aký |
2. prívlastková veta | aký, ktorý, čo kde, ako, že, aby, či, keď |
3. príslovková veta a) miesto b) čas c) spôsob d) príčina | kde, kam, kade, odkiaľ, kade – tade, pokiaľ keď, pokým, zatiaľ, len keď, sotva, vždy – keď ako, akoby, ako keby, ako čo, ako že, čím – kým lebo, keď, pretože, preto, preto – lebo, zato – že |
4. prísudková veta | aký, ako, že, aby |
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
|
Slovenská dráma od klasicizmu po realizmus | Učebné poznámky | 1 009 slov |
|
Absurdná dráma | Maturita | 233 slov |
|
Dráma v slovenskej literatúre prehľad | Maturita | 2 152 slov |
|
Dráma | Referát | 823 slov |
|
Dráma ako literárny druh, znaky a žánre | Referát | 1 497 slov |
|
Dráma ako literárny druh | Referát | 1 268 slov |
|
Slovenská medzivojnová dráma (maturitná téma) | Referát | 1 400 slov |
|
Svetová dráma po r. 1945 (maturitná téma) | Referát | 1 039 slov |
|
SLOVENSKÁ DRÁMA 1945 – 90. roky 20. storočia | Ostatné | 3 887 slov |
|
Slovenská dráma | Maturita | 1 966 slov |
|
Slovenská dráma po roku 1945 (Králik, Karvaš, Bukovčan, Záhradník, Solovič) | Ostatné | 2 401 slov |
|
Dráma ako lit. druh, žánre drámy | Učebné poznámky | 1 355 slov |
|
Dráma ako literárny druh | Ostatné | 895 slov |
|
Absurdná dráma a socialistický realizmus | Ostatné | 1 765 slov |
|
Slovenská dráma po roku 1945 | Ostatné | 1 307 slov |