Romantizmus v Európe (koniec 18. a polovica 19. st.)

Romantizmus v Európe (koniec 18. a polovica 19. st.)

Romantizmus:

- snový, zidealizovaný

Spoločenské pomery:

• kríza feudalizmu a postupný rozpad s nástupom nových vzťahov založených na moci, peniazoch, spol. postavení
• vedú sa buržoázno-demokratické revolúcie v duchu „bohatstvo, rovnosť, sloboda“ ale realita bola iná
• nastáva vykorisťovanie človeka človekom
• jednotlivec stráca svoju šancu byť rovný a slobodný, pretože o všetkom rozhodujú tí, čo majú peniaze
• túžia, veria, snívajú, ale sú otláčaní
• Heslo: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo dávalo človeku pocit voľnosti.

Znaky:

• Romantizmus – rozpor medzi snom a skutočnosťou
• Idealizmus – prvotnosť myšlienky ducha pred realitou, ľudia verili v Boha, tvrdia, že Boh všetko vymyslel
• Iracionalizmus – uprednostňuje sa viera a inštinkt pred rozumom
• Sentimentalizmus – opiera sa o city a citové zážitky, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťami a starosťami
• Subjektivizmus – autor vyjadruje svoje vlastné názory, nálady,...
• Pesimizmus – postava po niečom túži, čo nemôže byť naplnené
• Individualizmus – hlavná postava je silný jedinec – individualista, typ nového hrdinu
• Autoštylizovaný lyrický hrdina – sklamaný, osamotený, túžiaci po voľnosti, slobode, jeho túžby sú nenaplnené, buď zomiera, alebo uteká od spoločnosti (do prírody, na vidiek,..)
• Fantastično – tajomnosť, inotaj
• Konflikty – sna a skutočnosti, realita je iná
• Sinkretizmus – harmónia kontrastov, protiklady, prelínanie sa žánrov (napr. epika sa silne lyrizuje)
• Historizmus – návrat do slávnej minulosti
• Literárne žánre – lyrika, poézia, balady
• Príklon k ľudovej slovesnosti – tradície, folklór, prvky hovorovej reči

Francúzska literatúra – Victor Hugo

• zakladateľ francúzskeho romantizmu
• básnik, dramatik, románopisec, esejista.
• Žil vo Francúzsku, mal ťažké detstvo, jeho otec bol generálom Napoleonových vojsk
• Matka si našla milenca, odišla, vychovával ho otec
• Keď sa oženil ,venoval sa literatúre a deťom, keď mu dcéra zomrela, začal sa venovať politike, stal sa odporcom Napoleona, Bol prívržencom ľavicovej politiky, dostal sa do exilu
• Pochovaný je v Pantheone medzi najslávnejším mužmi Francúzska.

Tvorba:

1. Poézia - ódy

Kontemplácie (na jednej z barikád) – chlapec, ktorý bol ochotný zomrieť, výnimočný silný hrdina, kontrasty

Legenda vekov – báseň kráľom, kritika najvyššej moci, kontrasty medzi panovníkmi a chudobou, králi sú zmije, nenažranci, tyrani, chudobní sú ovce, plazy, za toto sa dostal do exilu

1. Dramatická tvorba

Cromwell-manifest romantizmu, Hugo v ňom žiada slobodu umenia oproti zásadám klasicizmu

Hernani – hl. postava je mladý muž, ktorý sa obetuje pre česť, lásku a život, typický romantický konflikt – túžba po slobode a spravodlivosti a odboj proti násiliu šľachty

Ruy Blas – veršovaná dráma o láske kráľovnej a sluhu; Don Salust, ktorého kráľovná odmietla, jej dal z pomsty jeho sluhu, do ktorého sa zaľúbi; keď ho chce Don Salust ponížiť, zabije ho a otrávi sa => zomiera šťastný, pretože ho kráľovná prvýkrát oslovila menom

1. Próza – romány:

Chrám Matky Božej v Paríži

• dej sa odohráva v Paríži, kde oslavovali Troch kráľov a slávnosť bláznov => kráľom bláznov sa stal Quasimodo (obrovská tvár, ryšavé vlasy, veľký hrb, pokrútené nohy, široké chodidlá, obludné ruky, veľký noc, veľká bradavica)
• Gringorii (básnik), sa túla mestom a natrafí na Esmeraldu (krásnu milú cigánsku tanečnicu, ktorá mala kozu Ďžali)
• Esmeralda sa zaľúbila do Phoeba (kapitána lukostrelcov, sukničkára, ktorý si so ženami užíval)
• Esmeralda sa zľutovala nad Gringorom, ktorému hrozila šibenica => zobrala si ho za muža
• Zľutuje sa aj nad Quasimodom, ktorému donesie vodu na pranier, vtedy sa do nej zaľúbil
• Phoebus si na rande s cigánkou zavolá aj Frolla (žiarlivý pokrytec a sebec), keď nevydržal počúvať ich vyznania lásky, bodol Phoeba dýkou => Esmeralda omdlela, obvinili ju z vraždy, ale nepriznala pravdu
• Vo väzení ju navštívi Frollo, vyznáva jej lásku, no ona radšej umrie => zachráni ju Quasimodo a azil nájde v chráme
• Quasimodo ju ochraňuje, stali sa z nich kamaráti, strážila ju aj Gudula, ktorá je predtým prekliala, no neskôr zisťuje, že je to jej dcéra (podľa topánočky), nechce sa jej vzdať, no pri páde z rebríka zomiera
• Quasimodo ju chce zachrániť, ale už je neskoro; o dva roky našli 2 objímajúce sa kostry (Quasimodo+Esmeralda)

Bedári

• Príbeh sa začína prepustením trestanca Jeana Valjeana z väzenia. Bol uväznený za krádež chleba pre hladné deti.
• Jean odišiel do Dionu a chcel tam prenocovať. V dedine vedeli, že bol trestaný, ubytoval ho len biskup – dobrodej
• Jean sa mu odvďačil tým, že mu ukradol strieborné príbory, mal ísť do väzenia, ale biskup mu dal 2. šancu
• Jean sa stal starostom, opatroval Cosette, odišiel s ňou do Paríža, pracoval ako záhradník a ona sa vzdelávala v kláštore
• Do Cosetty sa zaľúbi Marius, Jean začína na ňu žiarliť
• Maius odchádza bojovať na barikády, poslal jej len list, že zomiera => list sa dostal Jeanovi, ktorý ho šiel zachrániť
• Záver končí harmonicky, Marius sa zmieri s Jeanom, Cosette a Marius sa zoberú, Javert, udavač, ktorý chcel zabiť Jeana za kradnutie chleba, nakoniec zabije sám seba, pretože nemohol zabiť niekoho, kto mu predtým zachránil život, ale na druhej strane si chcel splniť povinnosť

Nemecká literatúra – Johann Wolfgang Goethe

• básnik, prozaik, filozof a prírodovedec
• bol členom literárneho hnutia Sturm und Drang (búrka a vzdor): mladí spisovatelia ostro útočili na feudálny režim, v literatúre chceli slobodne vyjadrovať svoje názory a pocity a bránili sa klasicistickej poetike presných pravidiel

Utrpenie mladého Wertera:

• sentimentálny román písaný formou listov (typický romantický znak) => vychádza z vlastnej skúsenosti
• Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom na napísanie románu
• Mladý Werther prichádza na vidiek, kde sa zoznámi s Lottou, do ktorej sa zaľúbi (je zasnúbená s Werterovým priateľom)
• Werter trpí, nevie sa vyrovnať s pravdou, s realitou, nie je pripravený na falošnú morálku sveta
• Útechu hľadá v prírode dúfajúc, že zabudne na neľťastnú lásku, ale cíti sa osamotený
• Jeho samovražda vyznieva ako protest proti spoločnosti ,v ktorej žil

Faust :

• veršovaná dráma, tragédia
• Túži po mladosti a pravom poznaní, pretože bol starý vedec a učenec, v úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom Mefistofelom
• V prvej časti je vykreslený ako vzdelaný muž, ktorý túži po sláve, po moci => po smrti mal odovzdať dušu diablovi
• Faust ako storočný starec pochopí, že zmysel človeka je v práci pre blaho ostatných
• Tým, že pochopil, vyhral stávku a získal svoju dušu, mohol v pokoji zomrieť => slobodu si zaslúži len ten, kto o ňu bojuje aj pre druhých

Friedrich Schiller

• básnik a dramatik, ktorého nadchýnali slobody v zakázaných knihách fr. Osvietencov, preto začal tvoriť
• písal najmä drámu!

Zbojníci:

• hrdina, ktorého otec vydedí a príde o lásku, z túžby po pomste sa pridá k zbojníkom
• typ rebela, ktorý nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a spoločenskými podmienkami
• umiera pre túžbu po slobode a spravodlivosti

Úklady a láska:

• meštianska tragédia o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta
• dielo je vzburou proti despotizmu šľachty, voči feudálnemu systému a jeho zasahovania do osobného života jedincov

Anglická literatúra - George Gordon Byron

- pochádzal z aristokratickej rodiny, bol znechutený prázdnym životom, nemusel robiť nič, žil na kráľovských dvoroch

- priamo sa zapájal do národno-oslobodzovacích bojov v Európe, v jednom z nich aj umiera 

Childe Haroldova púť:

• básnická skladba, vytvoril nový typ hrdinu - tulák, väzeň), silná osobnosť (titan), ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, lebo je osamelý

Chillonský väzeň:

• štylizuje sa do väzňa vo Švajčiarsku, zaznievajú túžby po slobode

Ruská literatúra – Alexander Sergejovič Puškin

- pochádza z bohatej šlachtickej rodiny, vychovávala ho stará mama, ktorá v ňom prebudila záujem o ľudovú slovesnosť

- zúčastnil sa zakázaného hnutia dekabristov za zrušenie cárizmu

- zomiera mladý v boji o svoju manželku, nemal šancu, lebo bol vojak, bol rebel a otvorene vyjadroval svoje myšlienky

Tvorba:

1. poézia – poémy:

Kaukazský zajatec, Poltava, Bratia zbojníci, Medený jazdec, Cigáni – hrdina je sám, bojuje za slobodu, vychádza z ľudovej slovesnosti, typické romantické diela

1. romány:

Eugen Onegin:

• veršovaná epika písaná formou listu ( podobné ako utrpenie mladého Wertera)
• zobrazuje „zbytočného človeka“, je síce mladý, pekný, vzdelaný, ale zbytočný a unudený
• Onegin odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel svojho života. Na dedine sa nudí.
• Spoznáva nových priateľov, aj keď Tatiana nie je taká pekná ako Oľga, vyzná mu lásku, no on ju odmieta
• Svojím konaním zničil lásku aj priateľstvo, odchádza, ale nenachádza zmysel života, tak sa vracia späť
• Stretne sa s Tatianou, ktorej vyzná lásku, no ona ho odmieta, hoci ho ľúbi, ale už je vydatá a ostáva verná

Kapitánova dcéra:

• dielo písané formou denníka o živote Petra Griňova počas Hugačovho povstania
• Hugačov bol vodca, ktorý bojoval proti cárovi, autor ho vykresľuje ako spravodlivého, talentovaného, dobrého hrdinu, hoci ho verejne popravia, autor je na jeho strane
• Ľúbostný konflikt Petra a Máši, ktorým sa stavajú do cesty rôzne prekážky, no nakoniec sa zoberú
• Autor týmto dielom vyjadril odpor proti cárskemu despotizmu

Poľská literatúra - Adam Mickiewicz

• bol revolucionár, člen tajného spolku, odsúdili ho do vyhnanstva, kde zomiera

Óda na mladosť

- báseň založená na kontrastoch starého a mladého nového sveta, prezentuje svoje myšlienky a názory

Maďarská literatúra - Sándor Petofi

- pochádzal z chudobnej rodiny a jeho matka bola Slovenka, otec Maďar

- bol revolucionár, typický romantický spisovateľ, zomiera v poľskom povstaní

Obeste kráľov!

- epická revolučná odvážna skladba, vyzýva na zvrhnutie kráľov, vlády, vzbudzuje nenávisť k vláde

Česká literatúra

Spoločenská situácia – 30. roky tvoria medzerník nielen vo vývine českej literatúry, ale najmä v rozvoji národnej spoločnosti. Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Požiadavky slobody národa. Revolučné udalosti v Európe (francúzska revolúcia v roku 1830 a poľské povstanie v rokoch 1830 – 1831). Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.

Jozef Kajetán Tyl – orientoval svoju tvorbu na problémy súčasnosti. Populárny sa stal divadelnou hrou Fidlovačka, v ktorej 1. krát zaznela pieseň Kde domov múj, ktorá sa neskôr stala národnou hymnou. Na rozprávkovom základe je postavená hra Strakonický dudák, v ktorej odcudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty.

Karel Jaromír Erben – bol romantikom zmierenia

Zbierka Kytice

V baladách, napr. Polednice, Svatební košile, Vodník zobrazuje zložitosti života, ľudskej duše, ľudského osudu. Balady vynikajú dramatickosťou, hudobnosťou verša a krásnym jazykom.

Božena Němcová – narodila sa vo Viedni, ale mladosť prežila v Ratibořiciach, kde sa o jej výchovu starala babička, prostá vidiecka žena. Spoznala Slovensko, zbierala tu ľudové rozprávky (Slovenské pohádky a pověsti) a stretávala sa so štúrovcami (S. Chalupka, J. Botto). Babička s podtitulom „Obrazy venkovského života“ – osudy ľudí, príbehy a udalosti sú voľne spojené s postavou babičky, ktorá stelesňuje životodarnú silu ľudu, harmonickú osobnosť, večný ideál ľudstva. Je optimistickou vierou v človeka a jeho budúcnosť. 

Rečnícky štýl

Rétorika – náuka o umení hovoriť s cieľom zaujať, presvedčiť,...

Dejiny rétoriky:

ANTICKÉ GRÉCKO

- rétorika bola základný predmet na školách, vznikla 2000 rokov p.n.l.

- tento predmet zavádzajú Sofisti (Gorgias) => „Nie je dôležité, či hovorím pravdu, ale dôležité je, či ostatní tomu uveria“

- Sokrates a jeho žiak Platón zaviedol dialóg

- tvrdí, že dialógom chce uniesť publikum k tomu, aby samy dospeli k nejakému názoru (Sokratovský dialóg)

- Aristoteles – napísal prvé odborné knihy Rétorika, Poetika

RÍM

• Cicero – vynikal súdnymi aj politickými rečami

STREDOVEK

• náboženská rétorika, vyznačovala sa pátosom, neprirodzenosťou, spevavosťou, tzv. oslavná rétorika

BURŽOÁZNA SPOLOČNOSŤ

• politická + proletárska rétorika
• boli to nevzdelaní rečníci, ale boli zapálení pre vec, nebol dôležitý spôsob reči, ale napr. gestikulácia
• Lenin – malý človiečik zmenil svet

1. STOROČIE

- hlavne politické reči ovplyvnili svet (Stalin, Hitler)

Slovenské dejiny:

ĽUDOVÍT ŠTÚR

• poslanec v Uhorskom sneme, vystúpil tam ako jediný Slovák

ALEXANDER DUBČEK

Súčasní politici:

• Obama, Slota, Fico, Kaliňák, Mečiar

Žánre rečníckeho štýlu:

1. agitačné: politická reč, súdna reč => cieľom je zmobilizovať ľud a presvedčiť ich o naliehavosti riešenia problému
2. náučné: prednáška, referát, koreferát => cieľom je naučiť alebo poučiť
3. príležitostné: spoločenský prívet, smútočný prejav, slávnostný prejav

Fázy tvorenia prejavu:

1. Zhromažďovanie faktov
2. Kompozícia – úvod, jadro, záver
3. Štylizácia
4. Spôsob nacvičenia prednesu
5. Prednesenie

Vlastnosti rečníka:

1. musí byť presvedčivý, musí vyjadrovať svoje myšlienky a postoje, musí veriť tomu, čo hovorí a rozumieť téme
2. mal by byť úprimný, nepretvarovať sa a nehrať divadlo
3. veci musí hovoriť prirodzene a pútavo

Kompozičný postup:

1. ujasnenie cieľov – poučiť, vysvetliť, objasniť, presvedčiť, zapôsobiť, zaktivizovať k činnosti, citovo zapôsobiť
2. úvod – upúta najviac pozornosť diváka, treba ho vedieť naspamäť, je najdôležitejší
   1. oslovenie
   2. výrok, citát => výrok môžeme aj okomentovať
   3. paralela => zaujatie, prirovnanie z minulosti
   4. definícia => poučka (nie dobrý úvod)
   5. otázka => na zaujatie a zaktivizovanie
   6. konkrétny príbeh, príklad => konkrétny príklad k téme
   7. stupňovanie, gradácia
3. jadro – môžeme používať text a niektoré veci čítať
   1. oslovenia používame viackrát, používame aktivizačné otázky, zvolacie vety
   2. vytýčený vetný člen, dvojitý zápor, opakovanie slov na zapamätanie
   3. stupňovanie významu synonymami, prirovnania, názornosť, obraznosť štylizácie
   4. opakovanie myšlienok tými istými slovami
4. záver – treba zanechať dojem, je dôležitý
   1. zhrnutie myšlienok
   2. výzva k činnosti => apelácia
   3. citovanie
   4. vystupňovanie myšlienky

Spôsob nácviku a prednes prejavu:

1. Prednes spamäti – ak má prejav skutočne zapôsobiť, prednáša sa spamäti. Rečník má tak lepší kontakt s poslucháčmi
2. Vzdialenosť – proxemika, aspoň 3-4 metre
3. Mimojazykové prostriedky – Mimika (úsmev, práca s očami), gestikulácia, posterika (postoj a pohyb tela, uvoľnený, vzpriamený), rekvizity, kostým (vhodné oblečenie k danej téme)
4. Správna artikulácia a ortoepia reči – artikulácia je článkovanie reči a ortoepia je znelosť asimilácie (spodobovania) spisovnej výslovnosti; správne, zreteľne a čisto vyslovovať myšlienky, jazykolamy na precvičenie

Prozodické vlastnosti prejavu:

1. Dôraz
   1. Slovný – dôraz v slove dávame na prvú slabiku; s predložkou dáme prízvuk na predložku
   2. Vetný – dôraz vo vete dávame na dôležité slovo vo vete
2. pauza
   1. funkčná – slúži na nádych medzi slovami, nie v strede vety
   2. významová – pauza sa dáva pred slová, ktoré chceme zvýrazniť
3. tempo - prirodzené
4. intenzita – ani ticho, ani hlasno
5. melódia