Vývoj slovenského románu, typy románov

Vývoj slovenského románu

Román

• zložitý epický útvar väčšieho rozsahu, založený na rozprávaní
• vystupuje tu veľa postáv, ktoré sa v priebehu deja vyvíjajú, delia sa na hlavné a vedľajšie, a preto sa okolo nich rozvíja hlavná a vedľajšia dejová línia

Typy románov:

1. Podľa tematického hľadiska: spoločenský (protivojnový, protifašistický, sociálny, dedinský), ľúbostný, generačný, historický, cestopisný, dobrodružný, psychologický, epikurejský (humorný), autobiografický (osobný)
2. Podľa zväzkov: dilógia, trilógia, tetralógia (epopeja), 5, 6 – zväzkový román

Dej románu:

• postupný (chronologický)
• pásmovitý (v dvoch pásmach, každá postava má svoj príbeh, až potom sa stretnú)
• retrospektívny (pohľad do minulosti)

Členenie textu v románe:

• horizontálne (kapitoly, odseky)
• vertikálne (pásmo reči postáv a rozprávača)
  • pásmo reči postáv – dialógy, monológy, replika (prehovor jednej postavy, jedna priama reč)
  • pásmo reči autorskej – rozprávanie, opis, charakteristika, úvaha

OSVIETENSTVO - Jozef Ignác Bajza

Osvietenec, ktorý neuznával bernolákovčinu, vytvoril si vlastný jazyk, ktorý nebol uzákonený

Napísal PRVÝ SLOVENSKÝ ROMÁN (Cestopisno-dobrodružný, spoločenský román)

René mláďenca, príhodi a skúsenosťi

• prvý slovenský román v dobe osvietenstva (nedokonalý román, komplikovaný a nesúvislý dej, veľa postáv, banálne príhody, ktoré nie sú možné – rozprávkové, veľa nedostatkov)
• časť cestopisno-dobrodružná
• René hľadá svoju unesenú sestru Fatimu, putuje po Turecku, Egypte, Taliansku
• Spoznáva krajiny, ľudí, náboženský život, kritizuje Islam, prežíva rôzne dobrodružstvá, Nájde aj svoju matku Salome
• časť – hodnotnejšia, filozofická
• Autor – sprievodca prináša postavám rôzne príhody, v ktorých sa odhaľujú nedostatky všetkých spoločenských vrstiev aj cirkevnej vrchnosti, ktorá nakoniec dielo zakázala
• Kritizuje spoločenské pomery v Uhorsku, kritizuje vykorisťovanie ľudí, uprednostňuje jednoduchého roľníka a nabáda, aby sa uľahčilo jeho postavenie, Kveštári – žobraví mnísi, žili z milodarov, chodili od domu k domu

SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS – Ján Kalinčiak (+znaky)

- Najvýznamnejší a najkritickejší prozaik

• Narodil sa pri Martine v rodine evanjelického farára, bol členom Spoločnosti Česko-Slovanskej

Reštaurácia

• Námetom diela sú stoličné voľby z 30tych rokov 19. storočia, obraz kortešačiek (prípravy na voľby) pred voľbami župných úradníkov (vicišpánov), Kandidáti si získavajú hlasy peniazmi, hostinami, obe strany majú prívržencov i odporcov, zápletka a konflikt sa vytvára medzi 3 zemianskymi rodinami – Bešeňovských, Levických a Potockých
• Adam Bešeňovksý urazí pred voľbami rodinu Levických, tým že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému
• Bešeňovský chcel vydať dcéru sa grófa, aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi, ak sa stane druhý vicišpán
• Pomôže mu Števkov strýko, ktorý získava hlasy podvodmi, zariadil, aby sa Bešeňovského voliči nedostavili na voľby, opili ich, zviazali, tak prvé miesto získal Potocký, druhé Štefan Levický
• Adam Bešwňovský musel dodržať svoj sľub a dať mu svoju dcéru, príbeh končí šťastne
• Matiáš Bešeňovský – hlavný korteš, ktorý podpláca a zrádza obe strany podľa toho ako mu to pasuje
• Ján Kalinčiak predvádza celý rad takýchto „pánov bratov“, ktorí chudobneli a strácali majetok, lebo sa „odučili orať a priučili sa poháriky hore a dole dvíhať“,boli záhaľčiví, malicherní, urážliví, nafúkaní, tvárili sa dôležito, hoci nemali nič
• Autor používa porekadlá, frazeologizmy, príslovia

SLOVENSKÝ REALIZMUS - Martin Kukučín (+znaky)

• skutočné meno Matej Bencúr
• obdobie písania: učil c Jasenovej, písal o dedinách, o živote
• obdobie: študoval v Prahe, stal sa členom literárno-politického celku, ktorý združoval Slovákov žijúcich v Poľsku
• obdobie: odišiel na Brač za prácou, usadil sa, oženil sa
• obdobie: pôsobil aj v Chille, pracoval tam v nemocnici, vrátil sa aj na Slovensko, ale zomrel na Brači
• Hlavné postavy boli dedinské postavy vo vývoji, kritizuje ich nedostatky (alkoholizmus, zaostalosť, negramotnosť,...)
• Postava si chyby uvedomuje, snaží sa zmeniť, Píše s láskavým dobromyseľným humorom

Dom v strání:

• Dej sa odohráva na ostrove Brač, tento román opisuje dve rodiny
• Román pukazuje na problém lásky na podklade majetkových rozdielností
• Jednu sedliacku, ktorej hlavou je Mate, poctivý a svedomitý težak (sedliak)
• V druhej statkárskej rodine riadi všetko šora Anzula, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť
• Stará vrstva si vážila sedliakov, mladšej išlo len o bohatstvo, Mate má syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu
• Katica, naivná težačka, ktorá je zasnúbená s težakom Paškom, sa chce dostať do lepšej spoločnosti, ide jej len o peniaze
• Na hostine jej vyzná lásku Niko Dubčic, rozmarný zeman, ktorý rád striedal dievčatá
• Povedal o tom aj šore Anzule, ktorá bola múdra zemanka, vážila si svojich težakov, nebola spokojná koho si vybral, ale nebránila tomu vzťahu, vedela, že si sami uvedomia svoje chyby
• Na porovnanie však postrčila Nikovu Doricu, ktorá bola od mala vychovávaná pre Nika
• Uvedomuje si, rozdiely medzi nimi (v správaní, morálke), Niko zostáva so seberovnou Doricou
• Keď Mate ochorie, Katica mu sľúbi, že sa vydá za Paška (seberovného sedliaka)
• Koniec je harmonický, každý si ide svojou cestou (aj težaci, aj zemania)
• Obom spoločenským vrstvám dáva autor šancu zmeniť sa a uvedomiť si nedostatky
• Zandome – predstaviteľ buržoázie, ktorému šlo len o bohatsvo, závidel Nikovi, ale na konci si s ním založí podnik

1. H. Vajanský – Suchá ratolesť
2. M. Šoltésová – Moje deti

Terézia Vansová – Sirota Podhradských

Božena Slančíková – Timrava - Hrdinovia

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA - Janko Jesenský

- Moderna – súhrn umeleckých smerov, ktoré prinášajú nové videnie a riešenie spoločenských problémov

• Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Uhorska, zhoršili sa životné podmienky roľníkov
• Zrýchľoval sa kapitalistický vývoj, obyvatelia hospodársky a sociálne upadali
• Prevláda odnárodňovanie, vysťahovalectvo, nejednotnosť, obavy o uchovanie národa spomaľovali vývin sl. Spoločnosti
• Štatút slovenského spisovateľa sa zmenil na tvorivú osobnosť, individualitu
• Časopisy – Literárne listy, Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Spolok – Živena
• Myslenie o literatúre – protichodné názory, kríza hodnôt umenia v národnej kultúre
• Znaky - Zmena funkcie a zámeru umenia, modernosť je podstatou literatúry => nový vzťah k tradícii národnej literatúry
• Sociálno-mravný kriticizmus, odlišnosť intímneho a životného postoja, pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou, rozpor medzi túžbou a všednosťou

Próza

 - začína skôr ako väčšina autorov moderny, vytvoril netradičného hrdinu, ktorý je vo vnútornom napätí so spoločnosťou

Demokrati

• Jesenského vrcholným dielom, román sa skladá z dvoch častí (v Starom meste a v Bratislave)
• Zachytil v ňom spoločensko-politické pomery, reálne zobrazuje a kritizuje demokraciu a vládny systém, ktorý sleduje cez životný štýl značného množstva rôznych postáv, patriacich prevažne k najvyššej spoločenskej vrstve
• Používa humor, satiru (aj názov diela je ironický), ide o nápravu demokratických noriem
• Hlavná postava doktor Landík sa usiluje vniesť ideu demokratizmu do života. Vlastnými omylmi dozrieva k tomu, že odmieta karierizmus a radšej žije skromne sa svojou manželkou (slúžkou)
• Iný charakter má postava doktora Petroviča, ktorý miluje peniaze a politickú moc a demokraciu podporuje
• Aj vlastnú dcéru Želku predáva za bohatého a politicky vplyvného zhýralca => autor útočí na tuposť slov. meštiaka, odkrýva slabé miesta v morálke, ideáloch, v zmysle života , zobrazuje problém falošnej morálky, pretvárku
• Landík spolu s Tolkošom (bohatým a veľa váženým mäsiarom) založili spolok
• Tolkošovi sa páčila slúžka, ale nemohol s ňou nič mať, pretože mala nízke postavanie, preto sa Landík rozhodol, že si ju získa on a dokáže, že postavenie nie je dôležité
• Kvôli Hanke ho vyhodili z mesta, zistil, že malomesto mu vyhovuje viacej, oženil sa s ňou

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA

- priaznivý kultúrno-spoločenský rozmach Slovenska, rozvoj školstva, vznik vedeckých a osvetových inštitúcií

- Vedomie národnej slobody a demokratické politické ovzdušie

- slovenská literatúra sa vyvíjala v susedstve s českou, podnety čerpala zo svetovej a z moderných smerov

- využívala vojnové zážitky, spomienky na mladosť, spoločenské kultúrne a politické problémy

- slovenská próza sa chcela otvoriť Európe

1. vlna literárneho realizmu

- zmes jednotlivých rýchlo sa striedajúcich tendencií, nadväzuje na druhú vlnu

Ladislav Nádaši – Jégé

• Vlastným menom Ján Grob. Pochádzal z rodiny advokáta. Študoval v Prahe (inšpirácia), Bol členom spolku Detvan, politik, redaktor, takmer celý život prežil na Orave, predstavuje kriticko-historický realizmus

Adam Šangala

• historický román zo 17. storočia (náboženské boje, protireformácia v Uhorsku, povery a stredoveký spôsob života).
• Dej sa odohráva na Orave, odkrýva sa sociálny problém, problém vzťahov v spoločenských vrstvách
• Adamov otec bol popravený, pretože pytliačil (s cieľom pomôcť rodine ho zabili – sociálny problém, nevážili si človeka, nemali k ľuďom úctu, život chudobného nemal žiadnu hodnotu)
• Adam bol proti nim, rebeloval, púšťa sa na dobrodružnú cestu protestu, kde videl aké zverstvá páchajú
• Videl grófa, ako bičoval svojho poddaného, Adam sa ho zastal, všetci sa pobili, ale poddaný to zo strachu k pánovi nechcel dopustiť, Adam ho nekompromisne zabil a začali ho prenasledovať
• Aby ho neudali, vstúpil do vojska, kde poukazuje na praktiky, akým spôsobom ich do vojska brali
• Dostáva sa slúžiť na hrad, kde sa spoznáva s kňazom Konôpkom (predstavuje náboženské nepokoje, budovanie evanjelickej viery, nepokoje s katolíkmi)
• Adam sa s Konôpkom dostal do väzenia, utekajú do Trnavy (náboženské mesto), kde sa chcel usadiť a založiť rodinu
• Nechcel byť osamotený, chcel, aby naňho zabudli, usadil sa s Betkou, s ktorou mal aj syna, žil s ňou 5 rokov, dokým sa jeho pôvod neprezradil (udal ho jej otec)
• Odsúdili ho na popravu, v danej dobe nemal šancu, pretože bol sám (paradox, keď sa usadil, zistili jeho pôvod)

Milo Urban

• Narodil sa v Rabčiciach v rodine hájnika, po otcovej tragickej smrti nedokončil štúdiá,
• Bol pomocným redaktorom v denníku Slovák, neskôr úradníkom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, pracoval aj v časopise Slovenský národ, pôsobil ako šéfredaktor denníka Gardista.

Živý bič

• Zámerom diela bolo vystihnúť vnútorný svet postáv vo vojne, opisuje osudy harmonickej dediny Ráztoky a národa vo vojne, dedinčania sú ako 1 celok, podáva svedectvo o neľudskosti vojny (najvýznamnejšie sl. dielo o 1. sv. vojne)
• Je to unanimistický román (una anima = 1 duša), V závere ľud reaguje na konflikty ako na 1 celok, 1 duša = 1 pomstiaci sa živý bič.
• časť – Stratené ruky (symbol bezmocnosti žien, muži odchádzajú na vojnu o oni zostávajú samé aj na chlapskú robotu)
• Dedinčania pochopili o čom je vojna, až keď prišiel Ondrej Koreň z vojny domov bez ruky a nemý
• Uvidí ho Ilčička (zlá žena, bláznivá chudera) a začne bedákať, že čo sa mu to porobilo
• Na vojnu povolali aj jej syna Štefana Ilčíka, Ilčíčka sa s tým nevie zmieriť, pretože má iba jeho, na vojne udrie lopatou svojho nadriadeného, začo ho popravia, ale matka sa o tom nedozvedela
• V Rástokách sa začalo klebetiť o 2. stave Evy Hlavajovej (čestná, pracovitá, vytrvalá). Nikomu to nešlo do hlavy, lebo vedeli, že má rada Adama Hlavaja, dedina ju odvrhne, lebo čaká nemanželské dieťa
• Len Kúrňava vedel kto je otcom (bol prisluhovač, prospechár)
• Keď sa notár Okolický dozvie, že otcom je on, za mlčanie jej sľúbil, že jej dostane Adama z vojny, pretože si myslela, že jej to odpustí, potrebovala mať muža doma, všetci ju odvrhli, tak sa utopí v rieke
• časť – Adam Hlavaj (symbol živelného odporu ľudí proti vojne a sociálnemu útlaku – čestný chlap, spravodlivý)
• Adam ušiel z frontu, ale keď sa dozvie, čo sa stalo, chce sa pomstiť, darilo sa mu skrývať, aj keď Okolický naňho vydal zatykač, pretože sa bál
• Keď ho prichytil Kúrňava, šiel ho udať, začo dostal peniaze, ale neskôr pochopil ,že je lepšie mať priazeň dedinčanov
• Prezradí mu meno otca, Adam Okolického pred ľuďmi obvinil, že je zloduch, ktorý zneucťuje dedinské ženy
• Okolický stráca autoritu, ľudia protestujú, sú vedení Adamom (symbol ŽIVÝ BIČ – ľud ožil a vzbúril sa proti vrchnosti)
• Notár chcel ujsť, ale ľud ho prichytil a utopil v rieke presne ako skončila Eva Hlavajová, ľud sa pomstil aj krčmárovi, ktorí ich celý čas okrádal, zarábal na ich biede, pretože všetko muselo isť vojakom => ľud vyhráva, vojna sa končí

Jozef Cíger – Hronský

- rodák zo Zvolena, vyštudoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom na talianskom fronte

- tajomník a správca Matice slovenskej, viedol časopis Slniečko, založil noviny Slovenská republika

- emigroval do Rakúska, Talianska, Argentíny, zapájal sa do činnosti zahr. Slovákov, založil Zahraničnú Maticu slovenskú

Jozef Mak

- Je to sociálno-psychologický román s prvkami expresionizmu a fatalizmu (osudovosť, ako keby mal Jozef istý predurčený osud, ktorý nemôže zmeniť), Mak – symbol niečoho nepotrebného, bezvýznamného, neznamená nič, ľudia vedia, že existuje, ale pre niekoho nie je dôležitý, je aj 1000 ľudí takých istých bezvýznamných ako Jozef Mak)

- Jozef sa narodil ako nemanželské dieťa, trpel vo svojej osudovosti, v živote neurobil nič, len ho pretrpel vo svojom vnútri,

- bol pasívny, jeho starší brat ho často bíjaval, bol sebecký, šlo mu len o majetok, ale on ho mal aj tak rád

- Jozef chcel niečo dokázať, chcel postaviť dom, našiel si lásku Marušu Melušavie, dom ale postavil na bratovom pozemku

- keď sa mu začínalo dariť, povolali ho na vojnu, ktorá zničila všetky jeho ideály

- keď sa vrátil, zistil, že mu zomrela matka, jeho láska sa pod nátlakom vydala za Jana a ešte k tomu žili v jeho dome

- postavy nevedeli hovoriť, autor zachytáva ich vnútorné pocity, ,

 Jozef sa oženil s Julou Petriskovou, aj keď ju nemal rád, bola mrzáčka, myslela si, že si ju vzal len s ľútosti, ale keď zomrela, zistil, že ju mal skutočne rád, ale nevedel jej vyjadriť city, preto si to myslela

„Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko,

 keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ,

ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak“