Vývoj slovenského románu, typy románov

Vývoj slovenského románu

Román

zložitý epický útvar väčšieho rozsahu, založený na rozprávaní
vystupuje tu veľa postáv, ktoré sa v priebehu deja vyvíjajú, delia sa na hlavné a vedľajšie, a preto sa okolo nich rozvíja hlavná a vedľajšia dejová línia

Typy románov:

Podľa tematického hľadiska: spoločenský (protivojnový, protifašistický, sociálny, dedinský), ľúbostný, generačný, historický, cestopisný, dobrodružný, psychologický, epikurejský (humorný), autobiografický (osobný)
Podľa zväzkov: dilógia, trilógia, tetralógia (epopeja), 5, 6 – zväzkový román

Dej románu:

postupný (chronologický)
pásmovitý (v dvoch pásmach, každá postava má svoj príbeh, až potom sa stretnú)
retrospektívny (pohľad do minulosti)

Členenie textu v románe:

horizontálne (kapitoly, odseky)
vertikálne (pásmo reči postáv a rozprávača)
- pásmo reči postáv – dialógy, monológy, replika (prehovor jednej postavy, jedna priama reč)
- pásmo reči autorskej – rozprávanie, opis, charakteristika, úvaha

OSVIETENSTVO - Jozef Ignác Bajza

Osvietenec, ktorý neuznával bernolákovčinu, vytvoril si vlastný jazyk, ktorý nebol uzákonený

Napísal PRVÝ SLOVENSKÝ ROMÁN (Cestopisno-dobrodružný, spoločenský román)

René mláďenca, príhodi a skúsenosťi

prvý slovenský román v dobe osvietenstva (nedokonalý román, komplikovaný a nesúvislý dej, veľa postáv, banálne príhody, ktoré nie sú možné – rozprávkové, veľa nedostatkov)
časť cestopisno-dobrodružná
René hľadá svoju unesenú sestru Fatimu, putuje po Turecku, Egypte, Taliansku
Spoznáva krajiny, ľudí, náboženský život, kritizuje Islam, prežíva rôzne dobrodružstvá, Nájde aj svoju matku Salome
časť – hodnotnejšia, filozofická
Autor – sprievodca prináša postavám rôzne príhody, v ktorých sa odhaľujú nedostatky všetkých spoločenských vrstiev aj cirkevnej vrchnosti, ktorá nakoniec dielo zakázala
Kritizuje spoločenské pomery v Uhorsku, kritizuje vykorisťovanie ľudí, uprednostňuje jednoduchého roľníka a nabáda, aby sa uľahčilo jeho postavenie, Kveštári – žobraví mnísi, žili z milodarov, chodili od domu k domu

SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS – Ján Kalinčiak (+znaky)

- Najvýznamnejší a najkritickejší prozaik

Narodil sa pri Martine v rodine evanjelického farára, bol členom Spoločnosti Česko-Slovanskej

Reštaurácia

Námetom diela sú stoličné voľby z 30tych rokov 19. storočia, obraz kortešačiek (prípravy na voľby) pred voľbami župných úradníkov (vicišpánov), Kandidáti si získavajú hlasy peniazmi, hostinami, obe strany majú prívržencov i odporcov, zápletka a konflikt sa vytvára medzi 3 zemianskymi rodinami – Bešeňovských, Levických a Potockých
Adam Bešeňovksý urazí pred voľbami rodinu Levických, tým že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému
Bešeňovský chcel vydať dcéru sa grófa, aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi, ak sa stane druhý vicišpán
Pomôže mu Števkov strýko, ktorý získava hlasy podvodmi, zariadil, aby sa Bešeňovského voliči nedostavili na voľby, opili ich, zviazali, tak prvé miesto získal Potocký, druhé Štefan Levický
Adam Bešwňovský musel dodržať svoj sľub a dať mu svoju dcéru, príbeh končí šťastne
Matiáš Bešeňovský – hlavný korteš, ktorý podpláca a zrádza obe strany podľa toho ako mu to pasuje
Ján Kalinčiak predvádza celý rad takýchto „pánov bratov“, ktorí chudobneli a strácali majetok, lebo sa „odučili orať a priučili sa poháriky hore a dole dvíhať“,boli záhaľčiví, malicherní, urážliví, nafúkaní, tvárili sa dôležito, hoci nemali nič
Autor používa porekadlá, frazeologizmy, príslovia

SLOVENSKÝ REALIZMUS - Martin Kukučín (+znaky)

skutočné meno Matej Bencúr
obdobie písania: učil c Jasenovej, písal o dedinách, o živote
obdobie: študoval v Prahe, stal sa členom literárno-politického celku, ktorý združoval Slovákov žijúcich v Poľsku
obdobie: odišiel na Brač za prácou, usadil sa, oženil sa
obdobie: pôsobil aj v Chille, pracoval tam v nemocnici, vrátil sa aj na Slovensko, ale zomrel na Brači
Hlavné postavy boli dedinské postavy vo vývoji, kritizuje ich nedostatky (alkoholizmus, zaostalosť, negramotnosť,...)
Postava si chyby uvedomuje, snaží sa zmeniť, Píše s láskavým dobromyseľným humorom

Dom v strání:

Dej sa odohráva na ostrove Brač, tento román opisuje dve rodiny
Román pukazuje na problém lásky na podklade majetkových rozdielností
Jednu sedliacku, ktorej hlavou je Mate, poctivý a svedomitý težak (sedliak)
V druhej statkárskej rodine riadi všetko šora Anzula, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť
Stará vrstva si vážila sedliakov, mladšej išlo len o bohatstvo, Mate má syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu
Katica, naivná težačka, ktorá je zasnúbená s težakom Paškom, sa chce dostať do lepšej spoločnosti, ide jej len o peniaze
Na hostine jej vyzná lásku Niko Dubčic, rozmarný zeman, ktorý rád striedal dievčatá
Povedal o tom aj šore Anzule, ktorá bola múdra zemanka, vážila si svojich težakov, nebola spokojná koho si vybral, ale nebránila tomu vzťahu, vedela, že si sami uvedomia svoje chyby
Na porovnanie však postrčila Nikovu Doricu, ktorá bola od mala vychovávaná pre Nika
Uvedomuje si, rozdiely medzi nimi (v správaní, morálke), Niko zostáva so seberovnou Doricou
Keď Mate ochorie, Katica mu sľúbi, že sa vydá za Paška (seberovného sedliaka)
Koniec je harmonický, každý si ide svojou cestou (aj težaci, aj zemania)
Obom spoločenským vrstvám dáva autor šancu zmeniť sa a uvedomiť si nedostatky
Zandome – predstaviteľ buržoázie, ktorému šlo len o bohatsvo, závidel Nikovi, ale na konci si s ním založí podnik

H. Vajanský – Suchá ratolesť
M. Šoltésová – Moje deti

Terézia Vansová – Sirota Podhradských

Božena Slančíková – Timrava - Hrdinovia

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA - Janko Jesenský

- Moderna – súhrn umeleckých smerov, ktoré prinášajú nové videnie a riešenie spoločenských problémov

Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Uhorska, zhoršili sa životné podmienky roľníkov
Zrýchľoval sa kapitalistický vývoj, obyvatelia hospodársky a sociálne upadali
Prevláda odnárodňovanie, vysťahovalectvo, nejednotnosť, obavy o uchovanie národa spomaľovali vývin sl. Spoločnosti
Štatút slovenského spisovateľa sa zmenil na tvorivú osobnosť, individualitu
Časopisy – Literárne listy, Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Spolok – Živena
Myslenie o literatúre – protichodné názory, kríza hodnôt umenia v národnej kultúre
Znaky - Zmena funkcie a zámeru umenia, modernosť je podstatou literatúry => nový vzťah k tradícii národnej literatúry
Sociálno-mravný kriticizmus, odlišnosť intímneho a životného postoja, pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou, rozpor medzi túžbou a všednosťou

Próza

- začína skôr ako väčšina autorov moderny, vytvoril netradičného hrdinu, ktorý je vo vnútornom napätí so spoločnosťou

Demokrati

Jesenského vrcholným dielom, román sa skladá z dvoch častí (v Starom meste a v Bratislave)
Zachytil v ňom spoločensko-politické pomery, reálne zobrazuje a kritizuje demokraciu a vládny systém, ktorý sleduje cez životný štýl značného množstva rôznych postáv, patriacich prevažne k najvyššej spoločenskej vrstve
Používa humor, satiru (aj názov diela je ironický), ide o nápravu demokratických noriem
Hlavná postava doktor Landík sa usiluje vniesť ideu demokratizmu do života. Vlastnými omylmi dozrieva k tomu, že odmieta karierizmus a radšej žije skromne sa svojou manželkou (slúžkou)
Iný charakter má postava doktora Petroviča, ktorý miluje peniaze a politickú moc a demokraciu podporuje
Aj vlastnú dcéru Želku predáva za bohatého a politicky vplyvného zhýralca => autor útočí na tuposť slov. meštiaka, odkrýva slabé miesta v morálke, ideáloch, v zmysle života , zobrazuje problém falošnej morálky, pretvárku
Landík spolu s Tolkošom (bohatým a veľa váženým mäsiarom) založili spolok
Tolkošovi sa páčila slúžka, ale nemohol s ňou nič mať, pretože mala nízke postavanie, preto sa Landík rozhodol, že si ju získa on a dokáže, že postavenie nie je dôležité
Kvôli Hanke ho vyhodili z mesta, zistil, že malomesto mu vyhovuje viacej, oženil sa s ňou

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA

- priaznivý kultúrno-spoločenský rozmach Slovenska, rozvoj školstva, vznik vedeckých a osvetových inštitúcií

- Vedomie národnej slobody a demokratické politické ovzdušie

- slovenská literatúra sa vyvíjala v susedstve s českou, podnety čerpala zo svetovej a z moderných smerov

- využívala vojnové zážitky, spomienky na mladosť, spoločenské kultúrne a politické problémy

- slovenská próza sa chcela otvoriť Európe

vlna literárneho realizmu

- zmes jednotlivých rýchlo sa striedajúcich tendencií, nadväzuje na druhú vlnu

Ladislav Nádaši – Jégé

Vlastným menom Ján Grob. Pochádzal z rodiny advokáta. Študoval v Prahe (inšpirácia), Bol členom spolku Detvan, politik, redaktor, takmer celý život prežil na Orave, predstavuje kriticko-historický realizmus

Adam Šangala

historický román zo 17. storočia (náboženské boje, protireformácia v Uhorsku, povery a stredoveký spôsob života).
Dej sa odohráva na Orave, odkrýva sa sociálny problém, problém vzťahov v spoločenských vrstvách
Adamov otec bol popravený, pretože pytliačil (s cieľom pomôcť rodine ho zabili – sociálny problém, nevážili si človeka, nemali k ľuďom úctu, život chudobného nemal žiadnu hodnotu)
Adam bol proti nim, rebeloval, púšťa sa na dobrodružnú cestu protestu, kde videl aké zverstvá páchajú
Videl grófa, ako bičoval svojho poddaného, Adam sa ho zastal, všetci sa pobili, ale poddaný to zo strachu k pánovi nechcel dopustiť, Adam ho nekompromisne zabil a začali ho prenasledovať
Aby ho neudali, vstúpil do vojska, kde poukazuje na praktiky, akým spôsobom ich do vojska brali
Dostáva sa slúžiť na hrad, kde sa spoznáva s kňazom Konôpkom (predstavuje náboženské nepokoje, budovanie evanjelickej viery, nepokoje s katolíkmi)
Adam sa s Konôpkom dostal do väzenia, utekajú do Trnavy (náboženské mesto), kde sa chcel usadiť a založiť rodinu
Nechcel byť osamotený, chcel, aby naňho zabudli, usadil sa s Betkou, s ktorou mal aj syna, žil s ňou 5 rokov, dokým sa jeho pôvod neprezradil (udal ho jej otec)
Odsúdili ho na popravu, v danej dobe nemal šancu, pretože bol sám (paradox, keď sa usadil, zistili jeho pôvod)

Milo Urban

Narodil sa v Rabčiciach v rodine hájnika, po otcovej tragickej smrti nedokončil štúdiá,
Bol pomocným redaktorom v denníku Slovák, neskôr úradníkom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, pracoval aj v časopise Slovenský národ, pôsobil ako šéfredaktor denníka Gardista.

Živý bič

Zámerom diela bolo vystihnúť vnútorný svet postáv vo vojne, opisuje osudy harmonickej dediny Ráztoky a národa vo vojne, dedinčania sú ako 1 celok, podáva svedectvo o neľudskosti vojny (najvýznamnejšie sl. dielo o 1. sv. vojne)
Je to unanimistický román (una anima = 1 duša), V závere ľud reaguje na konflikty ako na 1 celok, 1 duša = 1 pomstiaci sa živý bič.
časť – Stratené ruky (symbol bezmocnosti žien, muži odchádzajú na vojnu o oni zostávajú samé aj na chlapskú robotu)
Dedinčania pochopili o čom je vojna, až keď prišiel Ondrej Koreň z vojny domov bez ruky a nemý
Uvidí ho Ilčička (zlá žena, bláznivá chudera) a začne bedákať, že čo sa mu to porobilo
Na vojnu povolali aj jej syna Štefana Ilčíka, Ilčíčka sa s tým nevie zmieriť, pretože má iba jeho, na vojne udrie lopatou svojho nadriadeného, začo ho popravia, ale matka sa o tom nedozvedela
V Rástokách sa začalo klebetiť o 2. stave Evy Hlavajovej (čestná, pracovitá, vytrvalá). Nikomu to nešlo do hlavy, lebo vedeli, že má rada Adama Hlavaja, dedina ju odvrhne, lebo čaká nemanželské dieťa
Len Kúrňava vedel kto je otcom (bol prisluhovač, prospechár)
Keď sa notár Okolický dozvie, že otcom je on, za mlčanie jej sľúbil, že jej dostane Adama z vojny, pretože si myslela, že jej to odpustí, potrebovala mať muža doma, všetci ju odvrhli, tak sa utopí v rieke
časť – Adam Hlavaj (symbol živelného odporu ľudí proti vojne a sociálnemu útlaku – čestný chlap, spravodlivý)
Adam ušiel z frontu, ale keď sa dozvie, čo sa stalo, chce sa pomstiť, darilo sa mu skrývať, aj keď Okolický naňho vydal zatykač, pretože sa bál
Keď ho prichytil Kúrňava, šiel ho udať, začo dostal peniaze, ale neskôr pochopil ,že je lepšie mať priazeň dedinčanov
Prezradí mu meno otca, Adam Okolického pred ľuďmi obvinil, že je zloduch, ktorý zneucťuje dedinské ženy
Okolický stráca autoritu, ľudia protestujú, sú vedení Adamom (symbol ŽIVÝ BIČ – ľud ožil a vzbúril sa proti vrchnosti)
Notár chcel ujsť, ale ľud ho prichytil a utopil v rieke presne ako skončila Eva Hlavajová, ľud sa pomstil aj krčmárovi, ktorí ich celý čas okrádal, zarábal na ich biede, pretože všetko muselo isť vojakom => ľud vyhráva, vojna sa končí

Jozef Cíger – Hronský

- rodák zo Zvolena, vyštudoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom na talianskom fronte

- tajomník a správca Matice slovenskej, viedol časopis Slniečko, založil noviny Slovenská republika

- emigroval do Rakúska, Talianska, Argentíny, zapájal sa do činnosti zahr. Slovákov, založil Zahraničnú Maticu slovenskú

Jozef Mak

- Je to sociálno-psychologický román s prvkami expresionizmu a fatalizmu (osudovosť, ako keby mal Jozef istý predurčený osud, ktorý nemôže zmeniť), Mak – symbol niečoho nepotrebného, bezvýznamného, neznamená nič, ľudia vedia, že existuje, ale pre niekoho nie je dôležitý, je aj 1000 ľudí takých istých bezvýznamných ako Jozef Mak)

- Jozef sa narodil ako nemanželské dieťa, trpel vo svojej osudovosti, v živote neurobil nič, len ho pretrpel vo svojom vnútri,

- bol pasívny, jeho starší brat ho často bíjaval, bol sebecký, šlo mu len o majetok, ale on ho mal aj tak rád

- Jozef chcel niečo dokázať, chcel postaviť dom, našiel si lásku Marušu Melušavie, dom ale postavil na bratovom pozemku

- keď sa mu začínalo dariť, povolali ho na vojnu, ktorá zničila všetky jeho ideály

- keď sa vrátil, zistil, že mu zomrela matka, jeho láska sa pod nátlakom vydala za Jana a ešte k tomu žili v jeho dome

- postavy nevedeli hovoriť, autor zachytáva ich vnútorné pocity, ,

Jozef sa oženil s Julou Petriskovou, aj keď ju nemal rád, bola mrzáčka, myslela si, že si ju vzal len s ľútosti, ale keď zomrela, zistil, že ju mal skutočne rád, ale nevedel jej vyjadriť city, preto si to myslela

„Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko,

keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ,

ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak“

Zones.sk – Najväčší študentský portál

Vývoj slovenského románu, typy románov