Reflexívna lyrika, Epiteton, Analýza diel z tvorby J. Smreka a M. Rúfusa

Reflexívna lyrika. Epiteton. Analýza diel z tvorby J. Smreka a M. Rúfusa.

Reflexívna lyrika - úvahová lyrika; patria sem básne, v ktorých básnici uvažujú, zamýšľajú sa nad problémami v osobnom citovom živote, nad rým čo ich trápi, čo sa ich bezprostredne dotýka - ,citové problémy,spoločenské problémy,.,).

Epiteton

Tróp, básnický prívlastok, umelecký jazykový prostriedok, obrazné pomenovanie, ktoré obsahuje citový (emocionálny) význam, vyjadruje príznak podstatného mena,

Príklad: okrídlené električky, pusté nádvorie, jednostajné slzy. Poznáme dva druhy:

1. ) epiteton ornans - ozdobný prívlastok, prívlastok podstatných mien oživujúci a konkretizujúci

1. ) epiteton constans - stály prívlastok. Tvorí s podstatným menom stabilné spojenie, najmä v ľudovej

Ján Smrek (povojnová literatúra, vitalizmus)

Ján Smrek, bo! slovenský básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života.

Narodil sa v Zemianskom Lieskovskom pri Trenčíne. Po otcovej smrti ho vychovávali v evanjelickom sirotinci v Modre. Počas prvej svetovej vojny narukoval do armády, dostal sa do Istanbulu i Palestíny, kde ochorel na maláriu.

Pracoval ako redaktor, založil Edíciu mladých slovenských autorov. Nakladateľstvo bolo v Prahe, preto sa tam

presťahovaľ, neskôr aj oženíľ. Vydával časopis Elán. Po rozpade ČSSR sa vrátil do Bratislavy. Potom ako básnik upadol sa venoval prekladom Je pochovaný v Martine.

Zbierky:

• Odsúdený k večitej žízni - symbolistická zbierka, názov hovorí o jeho odsúdení a túžbe po sympatii a

prítulnosti, nežnosti a priateľstve, zaznieva smútok z ťažkého detsva, z čias vojny, dominujú pocity nepochopenia a samoty, výnimkou je báseň Dnes milujem svoj deň, v ktorej vidíme už náznak vitalizmu

• Cválajúce dni - polytematická zbierka, v ktorej dominuje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť. Po prvý krát použil spôsob písania typický pre všetky vitalistické básne: spontánnu lyrickú

improvizáciu, ktorá spôsobila nepravideľnosť formy, neusporiadanosť; princíp hry a hravosti poukazoval na znalosti z poetizmu

• Básnika žena - básnická skladba ,veršovaná poviedka), napísaná v podobe dialógu, dominuje v nej obdivný vzťah k žene vo všetkých ročných Autor vyjadruje galantný postoj k žene ako

k bytosti, ktorá v sebe skrýva mnohé tajomstvá a dokáže pôsobiť najmä na básnika tak, že sa mu život vidí ako zázrak či sen

• Maľovaná abeceda, Machule - tvorba pre deti

Milan Rúfus

Milan Rúfus bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista.

Pochádza z remeselnícke+ rodiny. Študoval slovenčinu a dejepis na FF UK v Bratislave, kde zostal pracovať ako vysokoškolský učiteľ až do svojho dôchodku.

Láska bola pre Rúfusa od počiatku vecou najposvätnejšou, osudovou, lebo v ňom prebudila básnika. Ako maximalista chcel milovať len opravdivo a zodpovedne. Skúsenosť ho však presviedčala o nestálosti citov. Prchavosť citov ovplyvnila jeho prístup k ľúbostnej tematike. Jeho básne často hovoria o tom, čo pretrváva vo vedomí muža po odchode ženy.

Zbierku

• Až dozrieme - zbierka zapôsobila ako skutočné estetické nóvum; popri veršoch venovaných otcovi, mame a domovu sú v nej básne s motívmi druhej svetovej vojny, básne reagujúce na aktuálne politické problémy V protivojnových veršoch odsúva do úzadia patetickú heroizáciu činov

a dôraz kladie na vnútorné prežívanie utrpenia.

Básnik už v tejto zbierke využil prvky kresťanského pôvodu, čo sa neskôr stáva typickým pre celé jeho dielo; opisuje sklamanie v láske, pocity samoty, napr.: v básni Nemusíš.

• Zvony - zbierka básní; zobrazuje prostého človeka zápasiaceho a hľadajúceho dôstojnú alternatívu svojho jestvovania. Z veršov vidno, že je skôr básnikom ľudskej bolesti než optimizmu, ale napriek tomu stále hľadá pozitívne východiská pre komplikovanú ľudskú

Básnik vníma detsvo ako určujúci faktor v ľudskom živote ako v básni Zvony detsva.

• Stôl chudobních - zbierka básní; momentka z dediny, dominujú témy chodoby, polí a rustikálne motívy, archetyp pôvodného človeka, tvrdosť jeho životnej skúsenosti.

Lexikológia - obohacovanie slovnej zásoby (tvorenie slov, preberanie slov, internacionalizácia). Lexikológia je náuka o slovnej zásobe.

Slovná zásoba je množina všetkých slov v jazyku. Rozširuje sa preberaním slov z cudzích jazykov a tvorením nových slov. TVPV slovnej zásoby:

1. individuálna - je slovná zásoba jedného konkrétneho človeka. Závisí od veku, vzdelania, prostredia v ktorom sa človek Obohacujeme ju čítaním, sledovaním televízie, rozhovormi, štúdiom.
2. aktívna slovná zásoba - slová, ktoré často (aktívne) používame

c- pasívna slovná zásoba - málo používané slová. Ich význam poznáme,, nepoužívame ich však často, d) základná slovná zásoba - jadro slovnej zásoby každého jazyka, základné pojmy, najpoužívanejšie slová. Základnú slovnú zásobu

slovenčiny tvorí okolo 7000 slov. Pri štúdiu cudzieho jazyka sa najskôr učíme pojmy základnej slovnej zásoby. Tvorenie slov:

Tvorenie slov je jedným z prostriedkov obohacovanie slovnej zásoby, Rozlišujeme tri základné spôsoby tvorenia nových slov:

1, ) odvodzovanie

Najčastejší spôsob tvorenia slov, Odovodené siová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová. K základovému slovu pridávame: ^

• predponu - prefix (zaspievať, predpísať, prales)®

• príponu - sufix (učiteľ, murár, žabka)

• predponu+príponu (náhrdelník, podhradie) 2, ) skladanie

Nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených spájacou morfémou -o-, zriedka -e (novovek, krasokorčuliar, jazykovedec, spevohra, dejepis, zemeguľa,,.,)

Nepravé zložené slová, tzv. zrazeniny nemajú spájaciu morfému, ale zachováva sa v nich gramatická morféma - nie je základ slova, ale jeho určitý tvar: vlastizrada (vlasť-vlasti), kníhtlačiareň (kniha-kníh), V hybridných zloženinách je jedna časť domáceho a jedna časť cudzieho pôvodu (vodoinštalácia, elektrospotrebič,...)

Za zložené slová sa pokladajú aj také príd. mená, ktoré sa píšu so spojovníkom -

technicko-ekonomický úsek (každá časť zloženého slova si ponecháva svoju pôvodnú kvalitu) 3, ) skracovanie

Nie je v pravom zmysle slova slovotvorný postuf "~efä' o úsporné vyjadrovanie. Používajú sa v písomnom aj ústnom prejave.

Skratky, píšeme za nimi bodku:

• skratky, ktoré sa používajú len v písanom texte, atď., tzv., a pod.

• skratky, ktoré sa pri výslovnosti čítajú ako celé slová. fng., doe., ul., nám.

• skratky, ktoré sa používajú v písomnom aj v ústnom prejave - slová sú utvorené zo začiatočných písmen

združeného pomenovania (SR, EÚ, USA), alebo zo začiatočných slabík združeného pomenovania (TANAP) => značkové slová

Niektoré sa skloňujú: napr. zo SĽUK-u.

Značky -1 - liter, 02 - kyslík, sin - sínus; nepíše sa za nimi bodka,

Preberanie slov

Preberanie slov z cudzích jazykov

Preberanie slov z cudzích jazykov obohacuje našu slovnú zásobu o mnohé slová. Na slova prebrané z cudzích jazykov slovenčina vyvíja tlak, aby sa prispôsobili našej výslovností a nášmu pravopisu. Slová, ktoré úplne prevzali slovenský

pravopis voláme udomácnené. Pôvodný pravopis si zachovávajú vlastné mená a zemepisné názvy, napr. New York, Bill Clinton a pod.

Najviac slov v súčasnosti preberáme z angličtiny. Ide najmä o pojmy technického a ekonomického charakteru. V minulosti sme najviac slov preberali z češtiny. Slová českého pôvodu voláme bohemízmv.

Niektoré slová prebraté z cudzích jazykov zámerne neprekladáme a zachovávame ich v pôvodnej podobe. Sú to tzv. internacionalizmy - medzinárodne zaužívané slová. Napr. softvér.

Internacionalizácia

• preberanie slov

• internacionalizačné procesy v súčasnosti silnejú v dôsledku zintenzívňovania spoločenských, politických, ekonomických kontaktov v celosvetovom meradle
• internacionalizmy = slová, ktoré boli prevzaté od viacerých príbuzných aj nepríbuzných jazykov

• najviac internacionalizmov v slovenčine nájdeme v odbornom štýle, ale aj v publicistickom a sčasti aj v