Pásmo a automatický text, Analýza textov z tvorby avangardných básnikov

Pásmo a automatický text. Analýza textov z tvorby avangardných básnikov 

Pásmo je prvým známym žánrom modernej poézie vyznačujúcim sa väčším rozsahom a polytematickosťou. Pod pojmom polytematickosti treba chápať voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma. Pásmo je verným obrazom myšlienkového pochodu človeka, lebo je založené na stálych prechodoch z jednej tematickej oblasti do druhej. Výsledkom tejto tvorby je prelínanie štylistických rovín, spájanie časovo

a priestorovo nesúvisiacich motívov a reálií, prelínanie lyrických a epických prvkov v texte.

GUILLAUME APOLLINAIRE (1880 - 1918)

• francúzsky predstaviteľ avantgardného smeru

- Pásmo je názov básne z jeho zbierky Alkoholy, zahsňajúcej jeho tvorbu z rokov 1898 – 1913. Simultánne v nej plynú pocity, dojmy, spomienky a úvahy lyrického subjektu, ktorý sa nechá unášať súčasným svetom, a až rozmarne, hoci s nostalgiou, sa lúči so starým svetom. Hľadá nový prvok, ktorý by po zašlej antike a kresťanstve zjednotil svet súčasníka. Ako vo filmovom strihu sa na ploche básne prelínajú skutočnosť a sen, nostalgia s iróniou. Lyrický subjekt je nomádom v čase i priestore, blúdi vo svojom detstve a minulosti, aby znovu prebudil svoju vášeň pre budúcnosť, pre exotizmus, a historickú i geografickú zvedavosť. Pásmo je súčasne názov lyrického žánru  ide o rozsaihlu polytematickú báseň, v

ktorej asociatívne prúdia len pomerne voľne späté tematické sekvencie

 Rozbor básne „Pásmo“

• v obsahu básne chváli techniku a rýchlosť, porovnáva svet starý, ktorý reprezentuje Ikaros, a svet nový, ktorý reprezentuje let lietadlom
• píše poéziu obyčajného dňa, prelína obrazy starého a nového sveta (antika, Ikaros/autá, Eifelka, reklamy, plagáty, cenníky)
• používa polytematickosť básne: typ básne s mnohými témami,
• forma: nepoužíva interpunkciu (nenarúša slovosled kvôli rýmu), voľný verš, ktorý začína veľkým písmenom, nepravidelné strofy (aj 1 verš - strofa)
• striedanie slohových postupov (opis ulice, úvaha o ženách v putike, o sebe a svojom živote, charakteristika stor.). prelínanie lyrických častí s obrazmi z reality (napr. ulica), strieda prostredie, krajiny

• jazyk: prirodzený, aj nepoetické slová, slová z rôznych štýlov (krám, putika, šesták/fetiš, modla, božstvo)

 Automatický text- (gr. automatos = z popudu, prirodzený) je text, ktorý vzniká podvedome, bez akejkoľvek racionálnej (rozumovej) kontroly a predstavuje voľný tok predstáv, dojmov, nálad, spontánnych procesov básnikovho podvedomia. Otcom tejto myšlienky v poézii bol ANDRÉ BRETON, ktorý sa v čase svojho dadaistického obdobia zoznámil s dielami zakladateľa psychoanalýzy S. Freuda. To nakoniec viedlo k vzniku nového literárneho smeru-

SURREALIZMU. Umenie sa otváralo podvedomiu a snom, aby sa vymanilo spod „diktátu rozumu“ a „oslobodilo život“ poznaním seba samého. Termín surrealizmus prvýkrát použil Apollinaire, ktorý nazval svoju drámu Ňadrá Tirésiove surrealistickou drámou.

DADAIZMUS je umelecký smer, ktorý zdôrazňoval náhodu, nelogickosť súvislostí, odmietal rozumovú kontrolu a nonsens (nezmysel) vyhlásil za princíp, ktorý hýbe svetom. K predstaviteľom patrí aj TRISTAN TZARA.

Avantgardaje kultúrne a umelecké hnutie 20. storočia. Ide o etapu vo vývoji moderného umenia. Predchádzajúcou etapou bola moderna, s ktorou je avantgarda spojená spoločným antitradicionalizmom a spoločenskou revoltou.

Nasledujúcou etapou vo vývoji moderného umenia je postmoderna.

Hlavnými znakmi avantgardy sú:

• odmietanie sociálnej nespravodlivosti (ľavicová orientácia)
• kolektivizmus (združovanie sa do skupín, spolkov, zväzov a klubov)
• programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy)
• experimentovanie s tvarom a obsahom umenia, j. hľadanie nových obsahov a foriem

Avantgarda vznikla pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kedy došlo ku krachu humanistických ideálov. V tomto období prebieha aj rozvoj vedy a techniky. Avantgarda verí v zázračnú moc techniky a zrodu nového človeka. Predstavitelia sú presvedčení, že nové vynálezy a spoločenské vzťahy od základu zmenia podstatu človeka.

Avantgardné umenie sa inšpirovalo novými vedeckými objavmi, technickými vynálezmi, životným rytmom a novými formami veľkomestského života (film, šport, moderné dopravné prostriedky), ale aj exotikou ďalekých krajín. V období

1. svetovej vojny vzniklo množstvo avantgardných smerov, prúdov a hnutí. Medzi najznámejšie avantgardné prúdy patrí:

Expresionizmus zachytáva vnútorný subjektívny svet človeka a vníma ju ako jedinú realitu. Kladie dôraz na neskreslené zobrazenie pocitu, strachu a prežitkov. Hlavný je dojem, neviaže sa k realistickému zachyteniu skutočnosti.

Predstaviteľom expresionizmu je napríklad Franz Kafka a iní.

Futurizmus prichádza s oslavou modernej civilizácie, techniky, zrýchlenému tempu života a odmieta estetické tradície. Predstavitelia považujú vojnu za riešenie problémov. V poézii využívajú zvuk slova a verša – onomatopoje (citoslovce) a kakofóniu (neľubozvučné zoskupenie hlások).

Konštruktivizmus je spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním. Dôraz kladie na subjekt, konštrukciu (formu) literárneho diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Najznámejším predstaviteľom konštruktivizmu je Vladimír Majakovskij.

Dadaizmus vznikol vo Švajčiarsku ako reakcia na nezmyselnú vojnu. Založil ho Tristan Tzara. Dadaisti sa búrili proti dobe i vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad k utrpeniu ľudstva v 1. svetovej vojne. Autori sa chceli priblížiť k detskej reči: vypúšťali hlásky, komolili slová. Nezmyselná poézia mala poukázať na nezmyselnú vojnu.

Surrealizmus vznikol vo Francúzsku ako reakcia na vojnu. Autori odmietali opisovať skľučujúcu skutočnosť a inšpiráciu hľadali vo svojom podvedomí, predstavách a ilúziách. Zveršovali momentálne nápady. Z európskej literatúry je známy

predstaviteľ tohto prúdu Andre Breton. Francúzskym surrealizmom sa inšpiroval slovenský nadrealizmus (Rudolf Fábry), ktorý na rozdiel od francúzskeho náprotivku vychádzal z literárnej tradície (napríklad Janko Kráľ) a predstavitelia vystupovali proti fašizmu.

Poetizmus vznikol v Čechách. Oproti negativite vojnovej skúsenosti staval skutočnosť v jej pozitívnej podobe – záujem o človeka, opojenie a radosť zo života, vnímanie sveta ako hry farieb, svetiel a pohybu. Ovplyvnil tvorbu Laca Novomeského.

Vitalizmus je smer, ktorého predstavitelia v sebe neprechovávajú tragický životný pocit. Naopak, tešia sa zo života – láska, krása, žena, príroda, aktívny život.

V slovenskej medzivojnovej poézii nájdeme vitalistický prístup k životu v tvorbe Jána Smreka. Vitalistické básne obsahuje jeho básnická zbierka Cválajúce dni, v ktorej chápe lásku ako prirodzený, bezproblémový vzťah a ženu zobrazuje ako ideálne krásnu. V básni Cválajúce dni oslavuje mladosť, civilizáciu, pokrok, opojenie životom.

Najaktívnejších príslušníkov svojej generácie označuje symbolomstepili cowboyi. Mŕtvolami nazýva ľudí so starým myslením, ktorí nedržia krok s dobou. Rýchlosť napredovania mladej generácie vyjadril slovami: „Hurrá, hurrá! / Z cesty nám!! / Pádime! / Nevidíte?“