Autori bezsujetovej prózy nepoužívaju princíp rozprávania príbehu a preto ich diela nemajú klasickú 5 fázovú sujetovú
kompozíciu. Rozprávač iba zaznamenáva, podáva správu, robí zápisky. Dej je často len útržkom, ktorému chýba začiatok a koniec. Na vytvorenie umeleckéího dojmu však títo autori používajú iné kompozičné prvky, než 5 gázovú kompozíciu a to:
-opakovanie motívov (napr. v úvode a v závere)
-netradičné formy prózy: list, pamäti, kuchársky recept, aforizmy, správu, denník,
-umelecké prostriedky (anafora)
Je to nový umelecký smer posledn tretiny 20.storotiča. Je nové spojenie elitnej a masovej kultúry. Postmoderná
literatúra spája najrozličnejšie motívy a postoje rozprávača a nie je len intelektuálna a elitárska, ale súčasne romantická, sentimentálna a populárna.
Postmoderný spisovateľ je dvojitým agentom, je doma práve tak vo svete technológie ako aj v ríši zázrakov, je práve tak pripravený na exkurziu do oblasti mýtu, ako aj do dimenzií erotiky. Hlavnou cestou postmodernej literatúry je používanie viacero jazykov. Vyznačuje sa mnohonásobnou, prinajmenšom dvojitou štruktúrou. Táto schopnosť vytvára spojenie skutočnosti a fikcie,práve tak ako elitárneho a populárneho vkusu.
Znaky postmoderny:
-využíva sa aj čierny humor, irónia, erotika alebo absurdita
-do vymysleného diela vkladá autor niečo filozofické – prekračovanie hraníc medzi literárnymi druhmi
-pluralizmus formy- v jednom diele sa môže nachádzať forma viacerých žánrov (umelecká literatúra popri literatúre faktu, textová koláž)
-narúšanie kauzálnosti- aby to nenavodzovalo myšlienku chaosu dnešného sveta, iracionálnosť
-prvky grotesky-zosmiešňovanie
-odcudzenie človeka,utrpenie,skepsa
- (* 4. január 1946, Gbelce) je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež, pedagóg a redaktor.
-Narodil sa v rodine lesného robotníka a vzdelanie získaval v Piešťanoch a Bratislave, kde vyštudoval geológiu a chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.
Pracoval ako redaktor v časopisoch Smena, Tip, Kamarát a Slovenské pohľady. Od roku 1979 sa profesionálne venuje literárnej tvorbe a v súčasnosti vyučuje v Ateliéri scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.
Kufor na sny- je zbierka poviedok, ktoré sú krátke, prirodzené, spontánne a na prvý pohľad jednoduché.
Už z názvu tejto zbierky poviedok vyplýva autorov zámer prilákať čitateľa. Názov je originálny, istým spôsobom tajomný a otvára nám okno do sveta fantázie. Kufor v nás môže evokovať myšlienky na cestovanie, napríklad poviedky z
dovoleniek, ale aj cestovanie v čase. Kufor je miesto, kam si odkladáme svoje sny, spomienky, city a pocity a potom sa všade sťahuje s nami. Dušek nám dáva nazrieť do svojho súkromného priestoru - do svojho vlastného kufra na sny. Vo svojich poviedkach zachytáva to, za čím mu je smutno a s čím mu bolo veselo. Je mu smutno za domovom, za
kamarátmi, za mladosťou a za tým, ako v mladosti vnímal svet.
Aj keď je kniha napísaná v prvej osobe, autor nepíše len o svojich vlastných zážitkoch. Počas čítania sa môžeme stretnúť s istou formou vnútorného monológu - prúdom vedomia.
Dušek sa snaží písať zábavnejšou formou, používať slang a istú formu humoru.
Niektoré poviedky Dušekovho Kufra na sny zaraďujeme k nesujetovej próze. Ide o prózu, ktorá je bez deja,
dramatickej akcie a gradácie. Autor neinterpretuje. Celok je rozložený na epizódy, fragmenty a segmenty. To môže byť príčinou toho, že pri povrchnom čítaní pôsobí táto kniha nezáživne. Hlavnou postavou sa stáva jazyk, ktorý vystupuje do popredia pred dej a postavy.
Dokáže zachytiť každodennosť ako zázračnosť. Vo svojich poviedkach opisuje napríklad obyčajnú osobnú hygienu, dokonca vlastníctvo psa je povýšené na poviedku. V poviedke Rýchlik opisuje starého muža, ktorý pracuje na stanici a stretáva sám seba z detstva a z mladosti.
Jednotlivé poviedky v Kufri sú rozdielne, mnohotvárne, farebné. Majú však aj veľa spoločného. Príbehy sú väčšinou z bežného života, ale Dušek hľadá originalitu práve vo všedných veciach. Sú zdanlivo jednoduché, krátke, znejú
prirodzene a spontánne, pričom dôraz sa kladie na detaily. Niektoré vyjadrujú spomienky, iné sú výtvorom spisovateľovej fantázie.
V niektorých Dušekovych poviedkach sa nachádzajú prvky erotiky. Jej prítomnosť má svoju funkčnosť, pretože je
prirodzenou súčasťou ľudského života a Dušek ju použil s cieľom oživiť - spestriť svoje príbehy. Erotika v poviedkach je prirodzená, úprimná, hravá, súvisí s ľudskou intimitou a spája sa s mladosťou a túžbou
-je to súbor tridsiatich troch poviedok (Pes, Výhoda, Možnosti, Školníčka,Vianove, Zlodeji, Tam a Tam,Vlnenie vody, Nedele,Poklad v nohaviciach....)
-krátke, prirodzené, spontánne a na prvý pohľad jednoduché
-názov zbierky: vyvoláva myšlienky na cestovanie alebo predstavu miesta na odkladanie snov, myšlienok a pocitov
-každodennosť je vykreslená jedinečným spôsobom hlavne vďaka množstvu nápaditých detailov
-stretávame sa s istou formou vnútorného monológu - prúdom vedomia
-autor sa snaží zobraziť myslenie človeka a myšlienky v čase ich zrodu, asociačný princíp (niektoré poviedky tak nemajú v popredí hlavnú postavu či dejovú líniu, ale jazyk a autorskú perspektívu)
-(* 9. december 1946, Moravské Lieskové) je slovenský spisovateľ, scenárista a dramatik.
Narodil sa v robotníckej rodine a vzdelanie získaval v Moravskom Lieskovom a v Novom Meste nad Váhom, kde v roku 1964 zmaturoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole.
Po ukončení vzdelávania pracoval ako robotník, a neskôr pokračoval v roku 1965 v štúdiu na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor novinárstvo, no po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do redakcie časopisu Mladá tvorba.
V rokoch 1967 – 1972 opäť študoval, tentokrát filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU v Bratislave.
V rokoch 1973 – 1974 bol redaktorom časopisu Romboid a od roku 1975 sa profesionálne venuje literárnej tvorbe. Žije v Bratislave.
1970 – Psie dni, zbierka poviedok
-1991 – Krutohory
-1996 – Maranatha
-1973 – Škola lásky, televízny scenár
-1974 – Dynamit, televízny scenár
-1976 – Plukovník Chabert, televízny scenár
-1979 – A pobežím až na kraj sveta, scenár k filmu podľa knižky Márie ĎuríčkovejMajka Tárajka
horúcich letných dní.
Mnohé majú kriminálne pozadie s nevyriešeným tajomstvom. Zobrazujú krajné situácie, afekty (hnus, zhrozenie, šok) – to, čo je v človeku vznešené i zvieracie.
INÉ DIELA (Nepatria do zbierky psie dni):
Novela Patagónia(1972) je príbehom mladého človeka, ktorý sa búri proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá si vlastný životný priestor.
V čitateľsky pútavom spoločensko-psychologickom románe Koniec hry (1984) Mitana na pozadí komorného príbehu o zločine a treste, vine a priznaní zasahuje individuálnu i spoločenskú morálku posledného desaťročia totalitného režimu. Príbeh úspešného režiséra, ktorý v afekte zabije svoju manželku, autor odvážne situuje do konkrétnych reálií a do zákulisia bratislavskej umeleckej society, ktorej nastavuje krivé zrkadlo.
Poviedková zbierka Na prahu(1978) predstavuje charakteristický výber z viacerých knižne i časopisecky publikovaných próz. Literárny kritik Peter Zajac v súvislosti s ňou hovorí o dvoch druhoch mitanovských poviedok: 1.
o „smrtiacich“ poviedkach, v ktorých zlyháva racionálny, kauzálno-logický výklad javov alebo afektívno-citová integrita hrdinu a v ktorých dochádza k impulzívnemu až pudovému hodnoteniu situácií; 2. o „životodarných“ poviedkach,
v ktorých prevláda súlad medzi vnímajúcim rozumom a vnímaným afektom.
Zbierka básní Krutohory (1991) a kniha esejí a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) vychádzajú už
v postkomunistickom období. Tá druhá je autorovou výpoveďou o jeho poetických východiskách a filozofickom chápaní sveta.
Zbierka Slovenský poker(1993) ponúka všehochuť poviedok, ktoré zjednocuje typicky mitanovské racionálno- iracionálne vnímanie skutočnosti, okorenené kvázi-naivnou autenticitou, metafyzikou, paródiou na súčasné spoločenské pomery a erotikou.
Najnovšími knihami sú autorský poviedkový výber Prievan (1996) a básnická zbierka Maranatha (1996), v ktorej nadväzuje na svojráznu konfrontáciu rôznych náboženských predstáv o svete, bytí, dobre a zle, živote a smrti, a rôznych od seba vzdialených kultúr, ktorá dominuje i v jeho posledných prozaických textoch.
Nočné správy - zbierka obsahujúca mysteriózne poviedky (Diablov trilok, Nočné správy), ale aj realistickejšie poviedky s prekvapujúcou pointou (Vôňa húb),