Ľudová slovesnosť je súčasť folklóru, ktorá vzniká bez písomnej fixácie
medzi vidieckymi a sčasti aj mestskými vrstvami obyvateľstva a traduje sa ústnym podaním.
Ústna ľudová
slovesnosť sa vytvárala už pred vznikom písanej literatúry. O jej začiatkoch máme skromné vedomosti, lebo sa v dávnej minulosti
nezapisovala.
Ústna slovesnosť v ranofeudálnom období vznikala v súvislosti s pracovným procesom a s magickými úkonmi a obradmi, ktoré
mali pomáhať človeku v boji proti prírode.
V tom období sa zrodili základy kalendárneho a rodinného obradového folklóru
(piesne, tance a svadobné piesne, pohrebné vykladania) a iného folklóru (hádanky, porekadlá, pranostiky, báje a čarovné rozprávky). No z
tejto slovesnosti sa zachovalo veľmi málo (piesne Morena, Morena za kohos' umrela ...)
Ústna ľudová slovesnosť ostávala
literatúrou poddaného ľudu. Vládnuce vrstvy začali uprednostňovať písanú literatúru. Začiatky písanej literatúry súvisia s rozvojom
kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši.
V období stredovekej literatúry (800-1500) už odumierali magické a obradové prvky,
dôraznejšie sa uplatňovala spoločenská , rodinná a historická tematika, začalo sa udomácňovať kresťanské myslenie. Nastal ideový a
umelecký rozmach a formovali sa slovesné žánre.
Jadro ústnej ľudovej slovesnosti tvorila kalendárna obradová poézia (napr.
obradné, ľúbostné piesne, žartovné piesne, zariekania, zaklínania,
hádanky, porekadlá a príslovia, pranostiky).
Významnú rolu zohrávala rodinná obradová poézia (svadobné piesne a pohrebné vykladania)
Z prozaických žánrov sa
rozvíjala najmä ľudová rozprávka: báje (o vzniku sveta, o vílach, vodných mužoch ...), zvieracie rozprávky a bájky (o prefíkaných
líškach a hlúpych vlkoch), miestne povesti (o tatárskom vpáde, hradoch, pokladoch...) a čarovné rozprávky (boj hrdinu s drakom a inými
príšerami).
Od druhej polovice 15. storočia prešla slovesnosť veľkými zmenami. Závažnú úlohu zohrali nové slovesné
žánre, ktoré sa viažu na významné historické udalosti (napr. vláda Mateja Korvína).
V 15 storočí vznikali historické piesne a povesti o "dobrom a spravodlivom" kráľovi Matejovi.
V 16. a 17. storočí sa rodili historické povesti a najmä
veršované epické básne a balady, ktoré stvárňovali trpký osud ľudu a osobné tragédie na pozadí proti tureckých bojov (napr. povesť o
Vavrovi Brezuľovi, pieseň Belehrad, turecké pomezí, balada Rabovali Turci až do Bielej Hory)
Koncom 16.storočí a najmä v 17.
storočí sa formovali regrútske a vojenské piesne. Zobrazujú útrapy zverbovaných, vojnové útrapy, žiaľ lapených alebo dobrovoľne
zverbovaných za milou, domovom. (Utekajte chlapci hore dolinami, U richtára sedia...)
Z prozaických žánrov sa i naďalej
rozvíjali zvieracie rozprávky, legendové rozprávky (O putovaní Krista s Petrom), miestne povesti a čarovné rozprávky.
V druhej polovici 17. storočia a najmä v 18. storočí sa začala prudko rozvíjať piesňová lyrika (napr.
ľúbostné, vojenské, pastierske a žartovné piesne), dotvárali sa základné črty balady a formoval sa
detský folklór (vyčítanky, rečňovanky a zábavné hry).
Balady mali rozmanitý obsah, ale hlavnou témou sa stala vražda (Pásol Janko dva volky).
Aj sociálne napätie sa ozýva v slovesnosti, v sociálnej tematike, najmä v sociálnych piesňach. Špecifickým druhom tejto tematiky bola zbojnícka tematika. (Juro Jánošík)
Lyrické zbojnícke piesne
vyjadrujú protipanský sociálny protest a sympatie k zbojníkom. Epické zbojnícke piesne mávajú baladický ráz a sústreďujú sa na odchod na
zboj a zbojníkovo lapanie a smrť. Zbojnícke rozprávky sa usilujú zobraziť čo najširší výsek zo zbojníkovho života, najmä hrdinské činy
a boj proti pánom.
Z prozaických žánrov sa pestovali čarovné, realistické, dobrodružné, novelistické, humoristické a
satirické rozprávky. čarovné rozprávky dotvorili svoju podobu so špecifickými črtami, ako bola látka o boji hrdinu s drakom (Lomidrevo a
Valibuk), sociálne zamerané témy (Popoluška, O dvanástich mesiačikoch), splynutie reálneho a zázračného sveta, živej a neživej prírody
(Zakliata hora, Radúz a Ľudmila...), pomoc rozprávkových postáv hrdinovi (O veternom kráľovi, Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas)
a víťazstvo pravdy nad zlom (Soľ nad zlato)
Podobne sa vytvorili realistické, dobrodružné a novelistické rozprávky z každodenného života s hrdinom jednoduchým človekom.
Humoristická a satirická rozprávka sa naplno rozvinula až v ďalšom období.
Z ostatných žánrov sa vykryštalizovala ľudová dráma, pranostiky (Katarína na ľade, Vianoce na blate), príslovia a porekadlá (Kobyla má štyri nohy a predsa sa potkne, Babka k babce, budú kapce).