Prostonárodné slov. povesti – klenot našej tradície stala sa hodnotou – folkloristika prichádzala s názorom, že vlastné národy nemajú rozprávky na úrovni Dobšinského. Objavuje sa u neho žánrová triáda – potvrdzuje jazykovo-štylistické až filozofické univerzum(opakovanie do trojice). V každej rozprávke sa vyskytuje opakovanie miesta a času – mení sa kvalita a kvantita. Variantnosť je len v niektorých znakoch, rozprávka = elixír pre slovenčinu. Je žánrovo univerzálnym výtvorom (základ je epické tkanivo, ale obsahuje aj lyrické prvky i dramatickú konfliktnosť). V rozprávke si nájde svoj svet aj dieťa aj dospelí. Základnou podstatou je dejovosť(prerozprávanie) – opiera sa v záživnosť – v centre pozornosti bude konkrétne sloveso(min. č.)
Zlatá podkova, pero a vlas – dôl. otázka – čo robia rozprávkové bytosti? Funkcia postáv v čarodejných rozpráv. je definovaná – podst. meno, kt. vyjadruje dej(odchod, napomáhanie...). Príznaky tvoria komparáciu rozprávky. Dejovosť je opretá o kategóriu pohybu – pohyb rytmický, pohyb v opakovaní. Opakovanie – priestor lyriky – je poznávacím znamienkom, chce ním autor niečo zdôrazniť. Objavuje sa vo výstavbe motivických pásem. V Zlatej podkove sa našlo 6 opakovaní do trojice. Invariantnosť je miesto, postavy, činnosť variantnosť je v jazykových prostriedkoch(u toho istého kráľa). Tretia verzia je naexplicitnejšia, najpestrejšia. Tretí prvok je rozhodujúci, uzatvára sa ním kompozičné ladenie. Triádou sa zrýchľuje tempo, upriamuje sa na hrdinu. Synonymická štylizácia – pomocou osobných zámen.
Čarodejné prostriedky – podkova, pero, vlas. Rytmické striedanie slovesných časov, gradácia čarovných prostriedkov, zmena slovosledu sú typické pre čarovné rozprávky. Kontaktovosť a kontextová vyváženosť sa dá demonštrovať prostr. nadväznosti viet. Na čele viet sú slovesá. Vyrovnanosť – rovnomerné spájanie viet v opakujúcich sa triádach. Sú tu rozdiely v kompozícií – tendencia inovovať vyjadrovanie a štylizáciu rozprávania. Veľká zásada synonymiky – aj pri hrdinoch(Janko, Janík, Ježibaba, striga...). Obraznosť je opretá o prirovnania, vychádza z ľud. predstavivosti. Rozprávka – východisko pre bohatstvo lexiky nár. jazyka. Pomáha metonymickú obraznosť. Hl. symbol rozprávky – písanie, život, pohyb – to symbolizuje Dobšinského hrob. Ikonicky – arbitrárna = rozprávka. Líši sa jaz. prostriedkom, atmosférou, tajomnosťou, tragickosťou. V rozprávke tajomnosť je naznačená nie negatívne, ale podčiarknutím etického(dobro zvíťazí nad zlom). Opakovanie sa rieši symbolikou 3 ako symbol. Číslo, zároveň cez opakovanie cez variáciu invariantného. Invariantom v rozprávke je začiatok a koniec. Záver musí zhodnotiť etickú stránku a byť moralizujúcim. Invariantné = Medená hora, Strieborná hora, Zlatá hora. Variantné - cesta sa opakuje. Rozpr. musí vychádzať z reality, ale aj z invarianty.
Realist. rozpr. – O troch grošoch(Matej Korvín). Postava kráľa sa hyperbolizuje. Čarovnérozpr.(vstup čarovných prostriedkov). Postavy na hranici človeka a vymysleného sveta. Ľudia z real. sveta s negatívnymi vl. s diabolským princípom. Ježibaba je znetvorená. Dochádza k harmónií duchovného a fyzického. Objavuje sa tu túžba po harmónií. Princ ako sedliak – môže byť postava pozitívna, po likvidovaní soc. rozmerov. Do hry vstupuje pokušiteľ, ktorý rozvíja príbeh, vedie diabolský princíp. Často sa postavy v zápase zlyhajú. Tajomné sily, často v rozpr. pôsobia hrôzostrašne. Antropopetalná – naturif. a animalizačná prostr.(vietor rozpráva, má vl. ako človek a preberá aj podoby čl.). Keď sa len raz objaví, nemôže byť komponémou. Nie každý motív je komponémou. Komponémou sa stávajú pokušitelia. Typ postavy, svojim vekom, skúsenosťami usmerňuje a riadi ľudí.
Postmortálnapostava – postava nie je priamo prít. na zač. deja, už je po smrti, ale zasahuje do života živých – je kompozičným lightmotívom. „Raz jeden kráľ“ – sl. „raz“ – je neurčitou číslovkou, „potajomky, nenazdajky“ – enumeruje sa problémove napätie. „Pustil sa“ – nie je neutrálnym slovesom. Vidieť je niečo iné – neznamená len pozerať sa očami, ja vidím, prezívam vnútorne. V rozprávke sa problém vždy stupňuje, narastá k miestu a k situácií. Noc je signifikantným časom, čarovným časom.(zrod nejakého tragického). Číselná symbolika – 3, 10, 12, 13. Piatok 13. – ikonické sa premieňa arbitrárne.
3 – obraz božského, triáda, božská trojica
7 – komb. duchovného a pozemského
12 – kalend. princíp, biblické(12 apoštolov)
Morfologická stavba – typické – predobraz, predstupeň umel. etickosti spojené s prvkami detenzie. Hl. poslaním z rozprávky je pôžitok z rozprávania na zákl. estetických znakov, komb. sémantiky a estetiky(symbióza estetického a etického! Nositeľom morálnych zásad a tie sú realizované estetickými prostriedkami(básn. prostriedky). Opakovacie figúry – v lyrike má funkciu aj gradácie. Rozpr. má presné pravidla, má adresáta, je nositeľom želaní a filozofie jedn. človeka, do hry vstupuje aj príroda.