Slovenská ľudová rozprávka

Slovenská ľudová rozprávka

rozprávka – prozaický aj epický žáner. Pre deti sú čistým zdrojom predstavivosti, dospelí si oživujú rozprávkami detstvo. Ľud. rozprávka je slovesný útvar, ktorý je jedným zo základných modelov rom. literatúry. Prinášala myšlienky víťazstva dobra nad zlom. P. Dobšinský rozprávke nepripisoval iba dokumentárnu funkciu, ale aj kolektívnu úlohu, hovoril o kultúre kolektívu, o hodnote tejto kultúry(etický aj estetický).

Prostonárodné slov. povesti – klenot našej tradície stala sa hodnotou – folkloristika prichádzala s názorom, že vlastné národy nemajú rozprávky na úrovni Dobšinského. Objavuje sa u neho žánrová triáda – potvrdzuje jazykovo-štylistické až filozofické univerzum(opakovanie do trojice). V každej rozprávke sa vyskytuje opakovanie miesta a času – mení sa kvalita a kvantita. Variantnosť je len v niektorých znakoch, rozprávka = elixír pre slovenčinu. Je žánrovo univerzálnym výtvorom (základ je epické tkanivo, ale obsahuje aj lyrické prvky i dramatickú konfliktnosť). V rozprávke si nájde svoj svet aj dieťa aj dospelí. Základnou podstatou je dejovosť(prerozprávanie) – opiera sa v záživnosť – v centre pozornosti bude konkrétne sloveso(min. č.)

Zlatá podkova, pero a vlas – dôl. otázka – čo robia rozprávkové bytosti? Funkcia postáv v čarodejných rozpráv. je definovaná – podst. meno, kt. vyjadruje dej(odchod, napomáhanie...). Príznaky tvoria komparáciu rozprávky. Dejovosť je opretá o kategóriu pohybu – pohyb rytmický, pohyb v opakovaní. Opakovanie – priestor lyriky – je poznávacím znamienkom, chce ním autor niečo zdôrazniť. Objavuje sa vo výstavbe motivických pásem. V Zlatej podkove sa našlo 6 opakovaní do trojice. Invariantnosť je miesto, postavy, činnosť variantnosť je v jazykových prostriedkoch(u toho istého kráľa). Tretia verzia je naexplicitnejšia, najpestrejšia. Tretí prvok je rozhodujúci, uzatvára sa ním kompozičné ladenie. Triádou sa zrýchľuje tempo, upriamuje sa na hrdinu. Synonymická štylizácia – pomocou osobných zámen.

Čarodejné prostriedky – podkova, pero, vlas. Rytmické striedanie slovesných časov, gradácia čarovných prostriedkov, zmena slovosledu sú typické pre čarovné rozprávky. Kontaktovosť a kontextová vyváženosť sa dá demonštrovať prostr. nadväznosti viet. Na čele viet sú slovesá. Vyrovnanosť – rovnomerné spájanie viet v opakujúcich sa triádach. Sú tu rozdiely v kompozícií – tendencia inovovať vyjadrovanie a štylizáciu rozprávania. Veľká zásada synonymiky – aj pri hrdinoch(Janko, Janík, Ježibaba, striga...). Obraznosť je opretá o prirovnania, vychádza z ľud. predstavivosti. Rozprávka – východisko pre bohatstvo lexiky nár. jazyka. Pomáha metonymickú obraznosť. Hl. symbol rozprávky – písanie, život, pohyb – to symbolizuje Dobšinského hrob. Ikonicky – arbitrárna = rozprávka. Líši sa jaz. prostriedkom, atmosférou, tajomnosťou, tragickosťou. V rozprávke tajomnosť je naznačená nie negatívne, ale podčiarknutím etického(dobro zvíťazí nad zlom). Opakovanie sa rieši symbolikou 3 ako symbol. Číslo, zároveň cez opakovanie cez variáciu invariantného. Invariantom v rozprávke je začiatok a koniec. Záver musí zhodnotiť etickú stránku a byť moralizujúcim. Invariantné = Medená hora, Strieborná hora, Zlatá hora. Variantné - cesta sa opakuje. Rozpr. musí vychádzať z reality, ale aj z invarianty.

Realist. rozpr. – O troch grošoch(Matej Korvín). Postava kráľa sa hyperbolizuje. Čarovnérozpr.(vstup čarovných prostriedkov). Postavy na hranici človeka a vymysleného sveta. Ľudia z real. sveta s negatívnymi vl. s diabolským princípom. Ježibaba je znetvorená. Dochádza k harmónií duchovného a fyzického. Objavuje sa tu túžba po harmónií. Princ ako sedliak – môže byť postava pozitívna, po likvidovaní soc. rozmerov. Do hry vstupuje pokušiteľ, ktorý rozvíja príbeh, vedie diabolský princíp. Často sa postavy v zápase zlyhajú. Tajomné sily, často v rozpr. pôsobia hrôzostrašne. Antropopetalná – naturif. a animalizačná prostr.(vietor rozpráva, má vl. ako človek a preberá aj podoby čl.). Keď sa len raz objaví, nemôže byť komponémou. Nie každý motív je komponémou. Komponémou sa stávajú pokušitelia. Typ postavy, svojim vekom, skúsenosťami usmerňuje a riadi ľudí.

Postmortálnapostava – postava nie je priamo prít. na zač. deja, už je po smrti, ale zasahuje do života živých – je kompozičným lightmotívom. „Raz jeden kráľ“ – sl. „raz“ – je neurčitou číslovkou, „potajomky, nenazdajky“ – enumeruje sa problémove napätie. „Pustil sa“ – nie je neutrálnym slovesom. Vidieť je niečo iné – neznamená len pozerať sa očami, ja vidím, prezívam vnútorne. V rozprávke sa problém vždy stupňuje, narastá k miestu a k situácií. Noc je signifikantným časom, čarovným časom.(zrod nejakého tragického). Číselná symbolika – 3, 10, 12, 13. Piatok 13. – ikonické sa premieňa arbitrárne.

3 – obraz božského, triáda, božská trojica

7 – komb. duchovného a pozemského

12 – kalend. princíp, biblické(12 apoštolov)

Morfologická stavba – typické – predobraz, predstupeň umel. etickosti spojené s prvkami detenzie. Hl. poslaním z rozprávky je pôžitok z rozprávania na zákl. estetických znakov, komb. sémantiky a estetiky(symbióza estetického a etického! Nositeľom morálnych zásad a tie sú realizované estetickými prostriedkami(básn. prostriedky). Opakovacie figúry – v lyrike má funkciu aj gradácie. Rozpr. má presné pravidla, má adresáta, je nositeľom želaní a filozofie jedn. človeka, do hry vstupuje aj príroda.