Literáne smery v slovenskej literatúre

Literáne smery v slovenskej literatúre 

Staroslovienska literatúra

• Knieža Rastislav (846-870) žiada byzantského cisára Michala III. o vierozvestcov – obmedzenie moci franských kňazov, šírenie v jazyku zrozumiteľnom obyvateľom VM
• 863 – Michal III. posiela bratov zo Solúna (dnes Thessaloniké) Konštantína a Metoda (ich matka mala slovanský pôvod).
• Staroslovienčina sa stáva prvým spisovným jazykomSlovanov, vyvinula sa z praslovančiny
• Hlaholika – prvé písmo Slovanov, zložil ho Konštantín na základe malých písmen gréckej abecedy
• dvojkríž – symbol náboženstva Byzantskej ríše, ktorá ich vyslala (východný obrad, dodnes existuje ako symbol pravoslávneho náboženstva v Rusku)
• Proglas – prvé pôvodné dielo v staroslovienčine, báseň, ktorú Konštantín uverejňuje ako veršovaný úvod k prekladu Evanjelií – zdôvodňuje najmä potrebu vlastného jazyka v slove aj písme.
• Konštantín a Metod zakladajú učilište pre budúcich staroslovienskych kňazov, prekladajú Evanjeliá, Misál (omšová kniha s modlitbami), Breviár (kňazská modlitebná kniha), Zakon sudnyj ludjem (občiansky zákonník
• 867 v Benátkach K. a M. pred trojjazyčníkmi obhajujú staroslovienčinu ako 4. náboženský a obradný jazyk (oproti latinčine, hebrejčine a gréčtine).
• 868 pápež Hadrián II. oficiálne schvaľuje bohoslužobné obrady v staroslovienčine (aj preklady bohoslužobných kníh do staroslovienčiny)
• Metod a traja ich žiaci (Goraz, Kliment, Naum) sú v Ríme vysvätení za kňazov
• ! Staroslovienčina, latinčina, hebrejčina a gréčtina v tej dobe jediné jazyky, v ktorých bolo možno viesť omše a čítať Bibliu!!!
• Konštantín v Ríme vstupuje do kláštora, prijíma rehoľné meno Cyril a v r. 869 umiera, Metod sa vracia na územie Veľkej Moravy
• 870 Metod vymenovaný za arcibiskupa Veľkej Moravy, Veľká Morava sa stáva prvým slovanským arcibiskupstvom a je podriadená priamo Rímu
• 880 – pápež Ján VIII. potvrdil starosloviensky jazyk ako bohoslužobný
• 885 – Metod umiera, nástupcom sa stáva Gorazd

Ľudová slovesnosť

Ľudová lyrika – ľudové piesne (vojenské, ľúbostné, pracovné, uspávanky, zbojnícke)

Láska, bože láska

Vstávaj hore, vstávaj, na baňu klopajú

Ľudová epika – veršovaná: historické piesne, ľudové balady

Ten turecký mýtnik

 Rabovali Turci

Povedzte mojej materi

Neveršovaná: rozprávky, povesti

Zakliata hora

Popolvár najväčší na svete

Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas

Povesti o kráľovi Matejovi, o Jurajovi Jánošíkovi

Ľudová dráma – dramatické výstupy, obrady, bábkové hry

Malé formy ľudovej slovesnosti: príslovia, porekadlá, pranostiky

Medardova kvapka 40 dní kvapká

Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne

Znaky rozprávkovosti

• Dobro a spravodlivosť víťazí nad zlom
• Postavy buď dobré alebo zlé
• Magické čísla (3,7,9,12)
• Predmety majú čarovnú moc (lietajúca metla, čarovný klobúk, palička, prsteň)
• Zvieratá rozprávajú ľudskou rečou, zmýšľajú a konajú ako ľudia
• Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti – bosorka, drak, čert,
• Chudobní hrdinovia sa stávajú vládcami

• Za najstaršiu slovenskú ľudovú rozprávku sa považuje O dvanástich mesiačikoch
• Najvýznamnejší zberatelia slovenských ľudových rozprávok: Pavol Emanuel Dobšinský, Božena Němcová, Samo Czambel
• Povestí: J.C. Hronský, L. Ťažký
• Ľudových piesní: J. Kollár, P. J. Šafárik

Vývin drámy do r. 1918

Stredovek

- dramatické výstupy, obrady, jarmočné hry

Humanizmus a renesancia

- renesančné pôvodné divadelné hry, spracúvajú biblický motív a odsudzujú chamtivosť, poukazujú na príčiny biedy

• Pavel Kyrmezer
  • Komedie česká o bohatci a Lazarovi
  • Komedie nová o vdově

Barok

• uvádzajú sa zväčša latinské školské divadelné hry
• skvalitnenie dekorácií a javiskových efektov
• katolícke aj evanjelické hry

Klasicizmus

• najvýznamnejším predstaviteľom Ján Chalupka
• píše veselohry
• Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (1830)
• veselohra zobrazujúca prostredie slovenského malomesta, cez komiku kritizuje spoločenské pomery a správanie sa ľudí, zápletkou je príchod nového učiteľa Slobodu a úsilie Tesnošilovcov získať ho pre svoju dcéry
• Starúš plesnivec alebo Štyri svadby na jednom pohrebe v Kocúrkove

Realizmus

Ján Palárik

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

• veselohra, zámena baróna Kostrovického so zememeračom Rohonom a grófky Elisabethy s jej spoločníčkou Miluškou, dcérou učiteľa Oriešku.

Jozef Gregor Tajovský

• patril do kritického realizmu a ako dramatik bol zakladateľom slovenskej realistickej drámy.
• Národná tematika ustupuje, v popredí je sociálna problematika, kritika nedostatkov v spoločnosti, verne zobrazuje život najnižších ľudových vrstiev.
• Jeho hry sa v divadlách hrávajú dodnes
• Najvýznamnejšie:
• Ženský zákon (1900)
• Statky-zmätky (1909) – obraz chamtivosti, túžbe po majetku, ktorá zapríčiní zničenie životov dvoch mladých ľudí, ktorí neostávajú spolu, hoci majú spoločné dieťa

Začiatok národného obrodenia v slovenskej lit.

• Začína sa zjednocovanie slovenskej literatúry a kultúry, sebauvedomovací proces Slovákov ako národa.
• Tolerančným patentom cisára Jozefa II. (1781) nastáva sloboda vierovyznania a ruší sa aj nevoľníctvo, stavajú sa cesty, zavádza sa povinné školstvo.
• 1787 – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách uvádza systém slovenských hlások a základné pravopisné pravidlá.
• Slovenská gramatika (Grammatica slavica, v latinčine) a Slovár slovenský česko-latinsko-nemecko-uherský vytvárajú prvý úplný systém pravidiel slovenského pravopisu (Anton Bernolák, Anton Kubica)
• Od r. 1789 celonárodný spolok Slovenské učené tovarišstvo vydáva knihy slovenských autorov, okrem prózy (Bajza) vychádza najmä populárno-vedecká literatúra (o poľnohospodárstve - Fándly, zdravotníctve – Hrdlička, aj o histórii – Sklenár, Papánek). Vychádzajú noviny a časopisy (Prešpurské noviny, Staré noviny literního umění). Rozvíja sa najmä vecná literatúra.

Prvé pokusy o diela v slovenčine

• Kamaldulskí mnísi okolo roku 1750 v Červenom kláštore založili tzv. slovakistický krúžok
• Uskutočnili prvý preklad Písma svätého do slovenčiny - tzv. Kamaldulská Biblia, 1760, ostala len v rukopisnej podobe
• Vytvorili latinsko-slovenský slovník (1763), tiež len rukopisný, známy aj ako Hadbavného slovník (opát Romuald Hadbavný stál za týmito činnosťami)
• základom ich jazyka sa stal západoslovenský jazyk s čechizmami (vychádzajúc z centra katolíkov – Trnavy)
• Jozef Ignác Bajza vytvoril „slowácki“ jazyk, 1783 a v tomto jazyku napísal prvý slovenský román – René mládenca príhody a skúsenosti.
• Jeho jazyk sa neujal, používal ho on a niekoľko farárov z okolia Dolného Dubového.
• bernolákovčina
• v tomto období výrazne ovplyvnil vývin spisovného jazyka cisár Jozef II., ktorý chcel, aby sa v jeho krajine rozvíjalo vzdelávanie v materinských jazykoch, aby sa pestovali materinské jazyky
• Pod vedením Antona Bernoláka a Antona Kubicu na Bratislavskom generálnom seminári vychádza v latinčine (sprvu anonymne) spis: Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách (1787, Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum) - vzniká bernolákovčina, základom sa stáva jazyk vzdelancov z okolia Trnavy (ukážka) – tzv. kultúrna západoslovenčina
• A. Bernolák o tri roky nato vydáva pravidlá pravopisu v latinčine: Grammatica slavica (Slovenská gramatika, 1790) a prekladový slovník: Slovár slovenský latinsko-česko-nemecko-uherský.
• V roku 1792 vzniká Slovenské učené tovarišstvo - začína vydávať knihy v bernolákovčine (Juraja Fándlyho – Zeľinkár, Slovenký včelár / Jána Hollého – Svatopluk, Sláv, Selanki...)
  • svoj stánok malo aj v Rožňave (svedčí o tom pamätná tabuľa na námestí).

Literatúra národného obrodenia – Kollár, Šafárik

V roku 1834 M. Hamuljak zakladá Spolok milovníkov reči a literatúry SLOVENSKEJ

• začína sa diferenciácia snáh – za slovenčinu (v tom čase bernolákovskú) : Hollý a Hamuljak a za biblickú češtinu aj pre Slovákov : Šafárik, Kollár (vďaka nim dvom vznikajú diela o Slovanoch a slovanstve – snaha zjednotiť Slovanov a priblížiť Slovákov čo najviac k ostatným slovanským národom).
• Pavol Jozef Šafárik – pochádzal z Kobeliarova, študoval aj v Rožňave, pôsobil v Prahe, celý život venoval výskumu pôvodu Slovanov, skúmaniu histórie a jazyka slovanských národov. Píše v češtine a nemčine. Diela:
• Písně světské lidu slovenského v Uhřích - 2 zväzky, zbierka ľudových piesní, pri zbierke mu pomáhali aj Kollár a Benedikty, Kollár neskôr v zberateľskej činnosti pokračuje...
• Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí - obraz jazykovej a kultúrnej bohatosti slovanstva, napísané v nemčine
• Slovanské starožitnosti – historická rekonštrukcia dejín slovanských národov od najstarších čias po 10. storočie.
• Slovanský národopis – podrobné rozdelenie a charakteristika slovanských jazykov aj s priloženou mapkou. Slovákov chápe ako súčasť českého jazyka.
• O pôvode a vlasti hlaholského písma - na základe výskumu dokazuje, že hlaholika je staršia ako cyrilika.
• Ján Kollár - 30 rokov pôsobil ako evanjelický kňaz v Budapešti a vo vyššom veku potom ako profesor vo Viedni a poradca vlády v otázkach slovenského školstva, pričom de facto navrhoval češtinu ako spisovný jazyk (tzv. nová staroslovienčina).
• V roku 1846 sa Kollár ostro postavil proti štúrovskej slovenčine v spise Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka mezi Čechy, Moravany a Slováky.
• Píše len v češtine!
• Básně Jána Kollára – sonety, už tam sa prvýkrát objavuje postava Míny.
• Slávy dcéra – básnická skladba ospevujúca lásku k žene a lásku k vlasti. Má 5 spevov a predspev: Předzpěv a 5 spevov: I. Sála II. Labe, Rén, Vltava III. Dunaj IV. Léthé V. Acheron
• Národné spievanky alebo Svetské piesne Slovákov v Uhorsku – zbierka slovenských ľudových piesní, ktorú mu pomohlo zozbierať 95 zberateľov, vyhýbal sa len zbojníckym piesňam, lebo ich vnímal ako škodlivé.
• O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými - navrhuje spoluprácu Slovanov v literatúre, pričom vyčleňuje iba 4 slovanské jazyky – ruský, poľský, český a srbochorvátsky. Slovenský jazyk ako samostatný neuznáva.

Spisovný jazyk Ľ. Štúra

Ľ. Štúr po absolvovaní ev. gymnázia v Rábe (Györ) a ev. lýcea v Bratislave sa stal členom Spoločnosti česko-slovenskej (medzi hlavné úlohy Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov.), ktorá zorganizovala aj národnú vychádzku na Devín, kde účastníci prijali k svojmu menu slovanské mená – Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav, Škultéty – Horislav…

• Od šk. r. 1836/37 Štúr námestník profesora Palkoviča, prednáša českú a poľskú gramatiku a dejepis
• 1838 Štúr odchádza na štúdiá do Halle (má 24 rokov), kde sa získavalo vzdelanie z teológie, filozofie, histórie a jazykovedy.
• Po návrate z Halle - Štúr ako suplent prof. Palkoviča prednáša na Katedre reči a literatúry č-s.
• júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom a do 16. júla sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe.
• V posledný deň roka 1843 pozbavili Štúra funkcie zástupcu profesora Palkoviča.
• Na protest proti odvolaniu Štúra 22 študentov v marci 1844 opustilo lýceum.
• V auguste 1844 sa konalo prvé zhromaždenie národného spolku Tatrín v Lipt. Sv. Mikuláši – slovenčina oficiálne vyhlásená za spis. jazyk
• Od 1. august 1845 má Štúr od panovníka povolenie vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský, ktoré vychádzali v Štúrovej slovenčine
• v roku 1847 bol Štúr zvolený za poslanca do Uhorského snemu za slobodné kráľovské mesto Zvolen
• Ľ. Štúr ovládal maďarský, nemecký, francúzsky, grécky a zo slovanských: český, poľský, srbo-chorvátsky, ruský. Učil sa hebrejčinu a angličtinu.
• 1848 Žiadosti slovenského národa, požiadavka rovnoprávnosti slovenského a maďarského národa, aby obe národy boli v Uhorsku rovnocennými a mali rovnaké práva.
• - 16. septembra 1848 vo Viedni utvorená Slovenská národná rada (SNR). Jej členmi: Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.
• 1851 - Štúrovi zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka neskôr jeho otec. Ľudovít sa po smrti staršieho brata presťahoval do Modry, stará sa o jeho sedem detí.
• 1853 vo Viedni zomiera jeho priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka.
• V decembri 1855 sa nešťastne postrelil (na poľovačke, pri preskakovaní potoka).
• Zomrel 12. januára 1856 v Modre (40 rokov)

Štúrov pravopis

• -16. júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža uzatvárajú dohodu o podobe novej spisovnej slovenčiny
• Základom sa stávajú stredoslovenské nárečia na sever od Zvolena, reč obyčajného ľudu.
  • Prvé diela: Svojim vrstovníkom na pamiatku (J. Francisci, 1843), 2.ročník almanachu Nitra (1844), Slovenské národné noviny (1845)
• August 1844 na zasadnutí národného spolku Tatrín – oficiálne vyhlásenie spisovného jazyka.
• Zdôvodnenie potreby spisovného jazyka: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
• Štúrove pravidlá: Náuka reči slovenskej

Spisovná slovenčina po zmenách M. Hattalu

• Po r.1848 funguje medz Slovákmi Štúrova slovenčina (Štúrovci), bernolákovčina (katolíci), nová staroslovienčina (evanjelici uznávajúci Kollára), biblická čeština (ostatní evanjelici) – nutné zjednotenie.
• Október 1851, Bratislava – dohoda o zavedení jednotnej podoby spisovného jazyka – Štúrovho s úpravami Hodžu a Hattalu.
• Zmeny M. Hattalu: Krátka mluvnica slovenská (1852)
• Úpravy a nutné výnimky: Samo Czambel, Slovenský pravopis (1890), neskôr Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902).

• Hattala zaviedol y, ý
• Pred e, i sa mäkkosť Ď, Ť, Ň, Ľ prestala označovať
• Zaviedol ä, ľ, é
• Zaviedol písanie dvojhlások ia, ie, iu, ô
• Zaviedol –l v 3. os. j.č. min. času slovies (utekal)
• Rozdelil slová na 9 slovných druhov

• v roku 1874 sa zatvárajú jediné tri slovenské gymnáziá, ktoré boli založené v predchádzajúcom období, aby sa Slováci mohli vzdelávať v materinskom jazyku aj na strednej škole. Boli to gymnáziá v Revúcej, Martine a v Kláštore pod Znievom.
• O rok nato sa zrušila aj Matica slovenská,

Romantizmus v slovenskej lit.

• Oproti rozumu sa začína zdôrazňovať cit (v slov.lit. – národný)
• Využívajú filozofiu idealizmu (myšlienka, vedomie sú prvotné, hmota druhotná) a sentimentalizmu (opiera sa o city, citové zážitky).
• Individualizmus – hrdina spravidla vnútorne silný jednotlivec, ktorý vzdoruje osudu.
• Hrdina proti svojej osamelosti a stiesňujúcej skutočnosti bojuje. Využíva aj fantáziu.
• Hrdina v ustavičnom rozpore so skutočnosťou – túži po naplnenosti života láskou, po krajšom živote.
• Hrdina v zápase sen – skutočnosť často hynie pre neuskutočniteľnosť svojho sna.
• Autoštylizácia - autor sa s niektorou z postáv stotožňuje, tá postava má autobiografické črty autora.
• Autori uplatňujú kontrasty na zvýraznenie rozdielov, no zároveň využívajú harmóniu týchto kontrastov (napr. zločinnosť - nevinnosť)
• Synkretizmus - narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami, prelínajú sa (napr. epika sa strieda s lyrikou).
• Téma sa čerpá najmä z histórie, napodobňuje sa ľudová tvorba (balady, piesne)
• Jazyk diel oživený prvkami hovorovej reči.

Ján Botto

• Najdôslednejšie vychádzal z ľudovej tvorby, orientuje sa najmä na balady
• Na lýceu v Levoči začína študovať práve v čase, keď tam prichádzajú Štúrovi žiaci, ktorí z Bratislavy odišli na protest pre odvolanie Štúra.
• Tvorba:
  • Smrť Jánošíkova (baladická skladba v 9 spevoch)
  • Margita a Besná, Žltá ľalia (balady)
  • Orol, Pochod (básne)

Samo Chalupka

• Pochádzal z Hornej Lehoty a práve tam aj väčšinu života pôsobil ako kňaz.
• Bol spolu s Karolom Štúrom zakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej.
• Ako dobrovoľník bojoval za slobodu Poliakov, keď vypuklo ich povstanie proti cárskemu Rusku (1830)
• Vo svojej tvorbe burcoval najmä proti krivde a nespravodlivosti.
• Tvorba:
  • Mor ho! (hrdinská epická báseň)
  • Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská (básne s jánošíkovskou tematikou)
  • Branko (báseň)
  • Boj pri Jelšave, Turčín Poničan (básne s protitureckou tematikou)

Andrej Sládkovič

• Vlastným menom Braxatoris
• Živil sa ako domáci učiteľ aj vychovávateľ, aby si zarobil na štúdium v Nemecku.
• Nenaplnená láska k Márii Pischlovej v Banskej Štiavnici sa odrazí v Maríne
• Pôsobil ako ev. farár v Hrochoti, neskôr v Radvani pri B. Bystrici
• Tvorba:
  • Marína (lyricko-epická básnická skladba)
  • Svätomartiniáda, Nehaňte ľud môj (básne)
  • Detvan (lyricko-ep. Skladba v 5 spevoch:
    • Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka

Janko Kráľ

• Najrevolučnejší štúrovský básnik
• Patrí k študentom, ktorí demonštratívne odídu z lýcea v Bratislave po odvolaní Štúra (hoci on tam vtedy študoval len druhý rok)
• 10 mesiacov väznený v Šahách za to, že v r. 1848 vyzýval ľud, aby povstal proti pánom so zbraňou v ruke. Po prepustení organizoval v Liptovskom Mikuláši (tam sa narodil) dobrovoľnícky oddiel pre slovenskú výpravu.
• Zomrel na týfus
• Tvorba:
  • Duma bratislavská (báseň)
  • Orol a Orol vták (básne)
  • Šahy (revolučná báseň)
  • Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (rozsiahla balada)
  • Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Pán v tŕní, Bezbožné dievky (balady)
  • Výlomky z Jánošíka (tri básne s Jánošíkovskou tematikou)

1. M. Hurban

• Najbližší Štúrov priateľ a spolupracovník
• Ukončil teologické štúdium, väčšiu časť života pôsobil ako ev. farár v Hlbokom (predtým kaplán v Brezovej)
• Vydával almanach Nitra, jeho 2. ročník už v Štúrovej slovenčine (1844)
• Od r. 1846 vydáva aj Slovenskje pohľady na vedi, umeňja a literatúru.
• V revolučných rokoch 1848/49 najaktívnejší organizátor dobrovoľníckej výpravy.
• Tvorba:
  • Olejkár (hist. román)
  • Od Silvestra do Troch kráľov (satirická novela)
  • Svadba kráľa veľkomoravského, Svätoplukovci (kratšie prózy)
  • Gottšalk (román)

Slovenská medzivojnová dráma

• Počet drám sa rozširuje najmä po vzniku ČSR, kedy postupne vznikajú tri slovenské divadlá – Slovenské národné divadlo v Bratislave (1919), Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a v Slovenské ľudové divadlo v Nitre
• Starší autori (Tajovský, Kukučín, Timrava) zobrazovali ešte dedinské a malomestské prostredie, alebo národnú históriu, tí mladší sa sústreďujú na aktuálnu spoločenskú situácie a konflikty z nej prameniace.
• Najvýznamnejší predstavitelia: Peter Zvon, Ivan Stodola a Július Barč-Ivan.
• Ivan Stodola – počas 1. svetovej vojny vojenský lekár, písať začal po vojne, vysmieval slovenské malomeštiactvo, ponúkal obraz života obyčajných ľudí, nadviazal na Tajovského
• Tvorba:
  • Bačova žena (tragédia)
  • Jožko Púčik a jeho kariéra (komédia)
  • Náš pán minister (komédia)

• Július Barč-Ivan – zobrazuje slovenské dedinské prostredie, sociálnu tematiku, využíva satiru, nadväzuje aj na J. Chalupku (Ťuťotín = moderné Kocúrkovo)
• Tvorba:
  • Matka – konflikt dvoch bratov a sebaobetovanie sa matky za ich zmierenie jedného s druhým
  • Mastný hrniec

• Peter Zvon – vl.m. Vladimír Sýkora, pôvodne divadelný kritik, ironizuje, satirizuje súčasný svet a dáva ho do protikladu s minulým, ktorý v konečnom dôsledku nebol o nič lepší
• Tanec nad plačom – obraz príchodu historických postáv na maškarný ples súčasnosti, kontrast sveta minulosti a budúcnosti. Cez sluhu Barnabáša odkrýva, že svet sa stále delil a delí na pánov a chudobu...

Realizmus v slov. lit

• Zatvorenie troch slovenských gymnázií (1874)
• Zrušenie Matice slovenskej (1875)
• Zákon umožňujúci telesné tresty poddaných
• Vzrastá bieda, hlad, šíria sa choroby
• Autori si viac všímajú sociálnu ako národnú problematiku
• Obraz slovenskej dediny, ktorá sa delí na chudobných a bohatých, stúpa úloha roľníctva, stráca sa úloha zemianstva
• Vzniká literárny almanach Napred (1871), nová generácia autorov (K. Banšel, P. Országh)

Opisný realizmus

• Autori zobrazujú skutočnosť, ale neponúkajú riešenie problémov v spol.
• V popredí je národný život, problematika zemianstva a jeho schopnosť stáť na čele národa, využívajú humor
• Zobrazuje postavy zo všetkých spoločenských vrstiev
• Zobrazujú dedinskú tematiku, ale skôr si všímajú čistotu, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slovenský národ, propagácia slovenčiny
• Autori: S. H. Vajanský, T. Vansová, M. Kukučín, P. O. Hviezdoslav

Kritický realizmus

• Autori zobrazujú skutočnosť a zároveň ponúkajú riešenia, využívanie irónie
• Národná tematika ustupuje, v popredí je sociálna problematika, no všímajú si aj vnútro človeka, jeho psychiku
• Kritika nedostatkov v spoločnosti
• Diela verne zobrazujú život najnižších ľudových vrstiev, príčinu ich biedy
• Autori:

1. S. Timrava, J. G. Tajovský,
2. Kukučín, Ľ. Podjavorinská, J. Jesenský,
3. Krasko

Tematika zemianstva v slov. lit

• Rozvíja sa najmä v literatúre opisného realizmu
• H. Vajanský – Suchá ratolesť (román, v postave Stanislava Rudopoľského vidí v zemianstve nádej pre národ)
• O. Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský (epos, budúcnosť zemianstva v jeho spojení sa s pracovitými sedliakmi)
• Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie (poviedka, autor vidí morálny aj duchovný úpadok zemianstva, vidí jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa)
• Ďalšie diela s tematikou zemianstva: S.H. Vajanský – Letiace tiene, Kotlín / P. O. Hviezdoslav – Gábor Vlkolinský

Literárna moderna

• moderné smery a prúdy v literatúre, nový spôsob vnímania sveta a poézie, najvýznamnejšie smery moderny: symbolizmus, impresionizmus, dekadencia

• Impresionizmus
• zobrazujú konkrétny zmyslový zážitok tak ako ho vnímajú samotné zmysly
• dôraz na dojmoch, vnemoch, pocitoch, náladách
• odkrývajú krásu a zaujímavosť bežných vecí

• Symbolizmus
• Vzniká vo Francúzsku v 80. rokoch 19. storočia
• skutočnosť nevnímajú rozumovo ale pocitovo
• v popredí je individualizmus (tu ako zdôrazňovanie nálad, myšlienok jednotlivca)
• autori využívajú cudzie výrazy, zložito sa zobrazuje zložitá skutočnosť
• využívajú sa najmä symboly, básnické obrazy vytvárané metaforicky alebo personifikovane, či metonymiou (topole – smútok, srdce – láska, holubica – mier, hlavne symboly z antiky, z prírody, z biblie)
• dôraz kladú aj na zvukovú stránku verša, jeho ľubozvučnosť.
• vyjadrujú skepsu (bezvýchodiskovosť), smútok, beznádej
• Ivan Krasko, Janko Jesenský

Ivan Krasko

• Vlastným menom Ing. Ján Botto, používal aj pseudonym Janko Cigáň, pracoval v chemickej továrni v Kloboukoch
• Zbierky symbolických básní:
• Nox et solitudo (Noc a samota)
• Verše
• Ľúbostná poézia s pocitmi osobného smútku
• Spomienka na dávne citové zážitky (bez irónie)
• Pocity osamotenia, svet vníma cez seba
• Typická melodickosť veršov, pravidelnosť v metrike (stopy), časté najmä rôzne typy figúr.
• PS: Pochádzal z Gemera (Lukovištia)

Slovenská medzivojnová poézia

NADREALIZMUS

• Nadrealizmus - niečo nad skutočnosť
•  v 30. rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali na blížiace sa nové vojnové obdobie.
• vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti zastaralému básnickému umeniu.
• ich básňam zdanlivo chýbala logika, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky, strofy. Snažili sa dať poézii novú tvár.
• opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu.
• medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry zbierkou Uťaté ruky. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských rečňovaniek.
• Nadrealistická sedmička: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko

VITALIZMUS

• životný elán („elán vital“) – odtiaľ názov vitalizmus.
• básnici oslavujú život, životodarnú aktivitu a činorodosť
• nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre nich súčasnosť a budúcnosť.
• ospevujú krásu ženy,
• Sú tu aj stopy poetizmu, najmä v princípe hry a hravosti 
• Hlavný predstaviteľ Ján Smrek, básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.

• DAV-isti

• skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorá vznikla v roku 1922 v Prahe
• združovali sa okolo časopisu DAV (1924-1937), ktorý viedol V.Clementis, neskôr L. Novomeský.
• boli to zväčša študenti, socialisti zo Slovenska, v r. 1924 vydávajú Zborník mladej slovenskej literatúry.
• Zaoberali sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky aj politiky.
• Členmi DAV-u boli: Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis, Ján Rob Poničan, Laco Novomeský

Naturizmus a lyrizovaná próza

• zobrazenie dedinského prostredia
• vrchárske, horské prostredie
• rozdeľujú postavy na vyslovene dobré a vyslovene zlé, konflikt dobra a zla
• využívajú baladický, pochmúrny dej
• hlavné postavy skúmajú aj svoje pocity, svoje vnútro
• rozprávkovosť, tajomnosť, záhadnosť
• využívajú lyrizáciu prózy – opisy prírody, nálad a pocitov postáv
• Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov

Literárne smery v 20. storočí

Postmoderna

• vedomie postáv a často aj text sú fragmentárne (útržkovité, necelistvé);
• v próze sa spájajú zdanlivo nezlučiteľné prvky reality
• človek sa vníma ako hračka spoločenských pohybov
• autori využívajú iróniu, sebairóniu, výsmech
• autori sa vzdávajú prísnej racionality, racionálno sa narušuje - aj fyzikálne zákony;
• autori sa vysmievajú práve z toho, čo je spoločensky hodnotené ako vysoké
• namiesto o hrdinovi môžeme hovoriť skôr o antihrdinovi (hrdina proti svojej vôli) - klamár, násilník, vrah
• používa sa princíp montáže - text akoby bol zmontovaný z rôznych textov (palimpset)
• Dušan Mitana, Pavel Vilikovský

Psychologický realizmus (niekedy aj sociálno-psychologický)

• autori vychádzajú z realizmu, ale do diel preniká aj expresionizmus
• v dielach vystupujú obyčajní ľudia, ale mravne čistí,
• autori prenikajú pod povrch javov, dovnútra postáv
• vnútorný svet postáv je často dôležitejší ako vonkajší dej.
• hlavným hrdinom je obvykle prostý dedinský človek, nevzdelaný, jednoduchý

Jozef Cíger Hronský, Milo Urban

nový román (antiromán)

• odmieta tradičný, klasický román
• odmieta románový dej
• v románoch prevažuje opis vecí a javov bez príčinnej súvislosti a bez časovej následnosti
• hrdina je nahradený bližšie neurčenou postavou, ktorá prichádza, stráca sa a namiesto nej sa hlavným hrdinom stáva postava iná
• človek často blúdi, hľadá
• hlavní predstavitelia: Ján Johanides (Súkromie), Peter jaroš (Zdesenie), Rudolf Sloboda (Uhorský rok)

barbarská generácia

• dôležité miesto v ich poézii zohráva princíp voľnosti, snažia sa zachytiť chvíľkové dojmy
• verše budujú na základe prekvapenia
• odsudzujú ľudské slabosti (povýšenectvo, závisť...)
• básne sú zväčša veľmi krátke
• sú im blízke orientálne náboženstvá, mnohí uznávajú možnosť znovuzrodenia
• poukazujú na to, že v pretechnizovanom skutočnom svete chýba ľudskosť
• za najdôležitejšiu považujú lásku, všetko ostatné je pre nich len ilúzia
• ich verš, rým aj strofa sú voľné, aby mohli tvoriť slobodne, bez odmedzení
• autori: Adrijan Turan, Robert Bielik, Kamil Zbruž

poppoézia

• básne, ktoré sa stali textami piesní
• témou ich básní je láska, príroda, rodina, nádej, ale aj samota
• využívajú klasickú stavbu básne, osobitnú pozornosť venujú rýmom
• dôležitým prvkom ich básní je často sa opakujúci refrén
• ich poézia neobsahuje terminológiu zo žiadneho vedného odvetvia
• autori: Boris Filan (pre Elán), Kamil Peteraj (pre Gombitovú, Žbirku), Jozef Urban (Voda, čo ma drží nad vodou)

osamelí bežci

• básnická skupina, ktorá sa začala formovať v roku 1963
• mali záujem o jednotlivca, životné hodnoty, možnosť uplatnenia v spoločnosti, každodenné radosti a neúspechy
• majú pocit, že človek sa vytráca zo záujmu spoločnosti
• komunizmus nazývali abstraktným pojmom
• v období normalizácia bola tvorba týchto autorov zakázaná
• autori: Peter Repka, Ivan Štrpka, Ivan Laučík

konkretisti

• trnavská skupina autorov
• zdôrazňujú „konkrétnu pamäť“
• tematika detstva, rodného kraja, prírody
• snažia sa o modernizáciu detskej literatúry
• ich básne sa zakladajú na estetickosti, subjektívne pocity a spoločenské udalosti sa stávajú abstraktnejšími
• autori: Ján Stacho, Ján Šimonovič, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš, Ľubomír Feldek

Generácia 1956

• snaží sa prinavrátiť poézii úplnosť a rôznorodosť
• prvou zbierkou tejto generácie je Rúfusova Až dozrieme
• básnici sa snažia o naznačenie konfliktov v spoločnosti
• tematika rodného kraja, detstva, matky, prírody, rodinných vzťahov a pút
• autori: Milan Rúfus, Miroslav Válek, Milan Ferko, Mikuláš Kováč

obdobie schematizmu

• básnické umenie je vnímané ako druh umenia, ktoré má ideologické, politické aj výchovné poslanie
• zobrazujú mier, triedny boj, oslavujú iných autorov z histórie alebo politikov
• poézia sa neraz mení na ideologické poučky (akí by sme mali byť)
• človek v ich poézii musel byť ideálny
• spracúvajú však aj tému lásky k žene, lásky k rodnému kraju
• využívajú klasický typ poézie založený na stabilnom verši, rýme, strofe
• autori: J. Kostra, P. Horov, V. Mihálik

univerzitní básnici

• niekedy sa nazývali aj Pokrvní
• začali tvoriť už počas štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
• snažia sa preniknúť do národnej minulosti, aby pochopili prítomnosť človeka
• téma rodinného spolužitia, každodenných starostí, ale aj motívy z antiky či histórie
• využívali voľný verš, v ich poézii chýbal aj rým
• autori: Ján Štrasser (neskôr aj predstaviteľ poppoézie), František Lipka, Ladislav Hagara