Literárna komunikácia

Literárna komunikácia

• Je dialóg medzi autorom a prijímateľom/čitateľom/poslucháčom napísaného alebo hovoreného slova

Kontext literárneho diela

• Zmysel, význam literárneho textu závisí od mnohých súvislostí textu – kontextov:
  1. Spoločensko-historický kontext
  2. Dobový umelecký kontext
  3. Dobový umelecký kontext
  4. Autorský kontext Funkcie literárneho diela
     • Estetická
     • Výchovná
     • Náučná

Literárna veda

-veda o literatúre

-tvorí ju:

• Literárna história
• Literárna teória
• Literárna kritika

Literatúra

-literatúra:

1. V širšom zmysle – všetky slovesné diela rozličnej povahy j.: neumelecké texty (vedecké texty, politické, náboženské...), ale aj umelecké texty
2. V užšom zmysle – diela umeleckej povahy , čiže texty písane s estetickým zámerom

a s umelecko-estetickou funkciou

-rozdelenie literatúry:

• Vecná – texty bez estetického účinku, uchovávanie a prenos informácií
• Umelecká- krásna literatúra (beletria)- tvoria ju texty s estetickým zameraním

Podsystémy literatúry

Druhy literatúry vyčleňujeme podľa týchto hľadísk:

• Funkcia a výber výrazových prostriedkov
• Obsah, funkcia a prijímateľ textu
• Autor textu
• Príslušnosť autora k národu a jazyku

Literárne dielo

-písomný alebo ústny výtvor realizovaný v príslušnom národnom jazyku

-štruktúra (vnútorné usporiadanie) má tieto zložky:

1. Jazykovú
2. Tematickú
3. Kompozičnú

-autor – je činiteľom literárneho procesu, ktorý premieta individuálnu, životnú prax

a historickú spoločenskú skúsenosť do literárneho diela

-postava – je tiež produktom autora, je to osoba ktorá vystupuje v diele

-porovnanie postavy a lyrického subjektu:

• LYRIKA (poézia) – lyrický subjekt/lyrický hrdina

–vyjadruje city, pocity

• EPIKA, DRÁMA – postava: a) hlavná

1. vedľajšia

-Typy postáv:

• Charakterový
• Idealizovaný
• Sociálny

Štruktúra literárneho diela

1. TÉMATIKA LITERÁRNEHO DIELA

• Obsah - skutočnosť obsiahnutá v texte
• Téma – hlavná myšlienka/idea literárneho diela – spája jednotlivé časti diela do celku,

skladá sa z motívov

• Motív – najmenšia stavebná a významová zložka literárneho diela

-delí sa na:

• Dynamický
• Statický
• Úvahový

• Udalosť – prechod z jedného významového poľa do iného
• Chronotop – tvorí čas a priestor
  1. Čas:
     • V lyrike – nadčasovosť (grónomickosť)
     • V epike - minulý
     • V dráme – prítomný
  2. Priestor – miesto, kde sa dej odohráva
• Konflikt – rozpor medzi jednotlivými postavami ; môže byť:
• POSTAVA/POSTAVA
• POSTAVA/SPOLOČNOSŤ
• POSTAVA/SAMA SO SEBOU
• Dej – základná kategória epického a dramatického textu, v lyrike je dej utlmený, hatený
  1. Fabula – prirodzený sled udalostí v umeleckom texte založený na časovej postupnosti
  2. Sujet – literárna realizácia epickej a dramatickej fabuly; narušenie časovej postupnosti

1. ŠTYLISTIKA (jazyk) LITERÁRNEHO TEXTU

• Zaoberá sa úlohou a fungovaním jazykových prostriedkov pri výstavbe umeleckého diela
• Rozlišujeme trópy a figúry

1. Trópy – jazykové prostriedky umeleckého štýlu, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy na základe podobnosti

-napr. epiteton, metafora, personifikácia, metonymia, prirovnanie, symbol, hyperbola, synestéza, irónia, perifráza

1. Figúry - jazykové prostriedky umeleckého štýlu založené na opakovaní, hromadení alebo zvláštnom usporiadaní hlások, slov či syntaktických celkov

-napr. a) štylistické figúry (anafora, epifora, epizeuxa, paralelizmus)

1. vetné a rečnícke figúry (elipsa, klimax, antiklimax, oxymoron, paradox, apostrofa)
2. zvukové figúry (aliterácia, zvukomaľba)

1. KOMPOZÍCIA LITERÁRNEHO TEXTU

• Usporiadanie jednotlivých tém jazykových prostriedkov do jednotného systému Vonkajšia kompozícia
• Lyrika – verš, strofa, spev
• Epika – odsek, kapitola, diel
• Dráma – výstup, dejstvo Vnútorná kompozícia rozprávania
• Epika - úvod/zápletka/vyvrcholenie/obrat/rozuzlenie
• Dráma – expozícia/kolízia/kríza/peripetia/katastrofa

Kompozičné postupy:

1. Lyrika – Paralela

Kontrast Konfrontácia Gradácia

1. Epika – Kronikársky (chronologický) – príbeh sa zobrazuje v priestorovom časovom

slede udalostí tak, ako prebiehali

-niekedy býva zmiešaný s retrospektívnym

- 2. Pásmovitý – autor rozvíja najmenej dve dejové línie, ktoré sa vyvíjajú

zdanlivo samostatne, neskôr môžu splývať, prelínať sa

-3. Retrospektívny – dej sa odohráva spätne, cez spomienky niektorej cez postáv – dej začne v aktuálnej dobe rozprávača, rozprávač následne spomína na udalosti, ktoré prežil a tie dotvárajú celkový príbeh

-4. Reťazový – reťazenie zdanlivo ucelených príbehov, z ktorých každý je možno čiastkovo vnímať ako samostatný, no každý obsahuje niečo nové

o postave, prostredí či výslednom deji

Horizontálne členenie textu

-odstupňovanie častí jednotlivého diela:

Typy rozprávača

• Všeobecný
• Subjektívny/priamy
• Neutrálny „oko kamery“

Literárne druhy

• Epika
• Lyrika
• dráma