Populárna pieseň – textári

Populárna pieseň – textári 

Kamil Peteraj bol raz jeden žiak na konzervatóriu v Bratislave, neskôr sa stal textárom pre viacerých slovenských spevákov, napr. pre Mira Žbirku či Mariku Gombitovú. Určite by rád navštívil bájnu Atlantídu alebo rímske Koloseum. Rád by tam spočítal mince na dne fontán, ktoré tam pohádzali pre šťastie turisti, keď si vraveli: „Díva sa na nás Boh, možno nám splní naše túžby a zmierni náš kríž.“ Vždy sa mu páčili dievčatá, preto im z času na čas napísal i ľúbostné vyznanie či modlitbu lásky. Aj keď bol v živote v slepých uličkách, vždy mu na tvári hral úsmev a sám pre seba si hovoril, že čo bolí, to prebolí. Jeho najväčšou láskou bola Medulienka, ktorá bola takým dievčaťom do dažďa a prežíval s ňou hodinu nehy.

Ľuboš Zeman po skončení štúdia nepostával len tak na ulici so žuvačkou za uchom ako tuláci v podchodoch, ale dlhé roky pracoval v Slovenskom rozhlase. Texty písal najmä pre Elán a Vaša Patejdla, no priznával o sebe: „Mal som rád beatnikov.“ Rád sa túlal v slovenských dolinách a v storočnej aleji, a to len tak, s dierami vo vreckách. Občas sa z neho stal i zlodej slnečníc, pričom často musel preskakovať plot ako kaskadér. Aby táto krádež zostala nepriznaná, pomáhala mu i kamarátka nádej. Týmto výletom hovoril umenie žiť, často i pri tom zaspieval i pár nôt.

Možno sa ti zdá, že Jozef Urban pôsobil len ako textár, ale opak je pravdou. Sediac pri Fontáne pre Zuzanu v Caracase napísal i knihy pre deti ako Dobrodružstvá Vranky Danky a Malý zúrivý Robinson.

Miroslav Válek nepôsobil len ako textár, ale najmä ako básnik a spisovateľ. Do práce ho každé ráno vozila smutná ranná električka, najskôr ako predsedu Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr i ako slovenského ministra kultúry. Postupne, po písmenku, napísal svoj najznámejší text Jesenná láska.