Ornamentálna próza
Ornamentálna próza
- vychádza z expresionizmu, snaha vyrovnať sa európskym moderným prúdom, vzbura
proti opisnému realizmu
- ornámentálnosť znamená ozdobnosť jazyka a štýlu, syntaktickú
zložitosť
- znaky naturalizmu: mestské prostredie, expresívny jazyk
-
pochmúrnosť: nešťastné postavy (vnútorný svet kontra vonkajšia spoločnosť)
- jednotlivé motívy
sú neraz navrstvované bez časovej a logickej následnosti
JÁN HRUŠOVSKÝ
- spája realizmus s
modernými prvkami
- motív dvojníka, dobro - zlo, erotika, smrť
- mnohé autorove poviedky a novely sa odohrávajú v exotickom (cudzom) prostredí
poviedka Pompiliova
Madona
- hlavná postava Pompilio, starý mrzák bez nôh
Dej sa odohráva v Ríme pred chrámom Santa
Maria Maggiore. Pompilia každé ráno Antonio privedie pred chrám, aby žobral peniaze. Pompiliov jediný a veľký sen je dostať sa do chrámu k
Madone, pretože je presvedčený, že by urobila zázrak a on by vyzdravel. Prosí sakristiána, aby ho k Madone zobral. Sakristián odmieta, vraj je
Pompilio špinavý, smrdí, má deravé handry, a tak pred Madonu ísť nemôže. Dej sa presúva na Kvetnú nedeľu. Rimania vtedy vyrážajú do
záhrad a do chrámov. Sú štedrejší na milodary. Tak aj Pompilio má v klobúku dosť peňazí. Vtedy mu skrsol plán. Opäť poprosil
sakristiána, aby ho odviedol k Madone a dáva mu dvojlírovník. Sakristián najskôr váha, potom však pýta dvojnásobok. Už mu zrazu nevadí,
že je špinavý a k večeru ho odnáša k Madone. Pompilio zostáva v chráme sám. Madonu nevidí, je tma, ale keď ju osvetlí mesiac, Pompilio
počuje, ako sa mu nežne prihovára, prosí ho, aby vstal a išiel za ňou. Pompilio cíti, že sa stal zázrak a odchádza na svojich nohách. Ráno
sakristián prichádza k Pompiliovi, vidí ho nehybne ležiaceho pred sochou Madony so šťastným úsmevom na perách. Pompilio bol mŕtvy.
poviedka Dolorosa (princíp nomen omen)
- rozpor medzi súkromným a cirkevným životom (túžba stať
sa sväticou sa dostáva do konfliktu s prirodzenými pudmi)
- autor poukazuje na nezmyselnosť rehoľného života pre
20-ročné dievča (asketizmus je proti jej mladosti)
- text by sme mohli charakterizovať pojmom šialenosť
--> dievča sa zaľúbi do Kristovho obrazu, ktorý na ňu na konci spadne
- proticirkevná poviedka
(zvláštna morálka mníšok, stredoveké praktiky, vyháňanie Antikrista) román Muž s protézou
- rozkladný vplyv
vojny na identitu osobnosti ako aj spoločnosti
- hlavná postava, Maximilian, neschopná citov
vyhlasuje, že namiesto srdca má protézu, ženy ho vyciciavajú, nahovára si, že zlo, ktoré koná, spôsobuje jeho
druhé „ja“
GEJZA VÁMOŠ
- čudácke, bizarné, psychopatické postavy ako samovrah,
šialenec, hypochonder román Odlomená haluz
- odlomená haluz symbolizuje človeka žijúceho na hranici kresťanstva a
židovstva
- nezmyselné kastovníctvo, uzatváranie sa pred rasovo, či nábožensky odlišnými ľuďmi novela
Editino očko
- hlavným hrdinom nie je Editka, ale jej brat, ktorý prežíva úraz horšie ako ona (paradoxne je Editka
po nehode veselšia ako pred ňou)
1. línia --> autor si všíma sestru, jej vlastnosti,
nadľahčene opisuje situáciu, keď Edite vypichne spolužiačka oko, priebeh liečenia opisuje odborne, pretože je lekár = opis
reality
- línia --> dozvedáme sa o vnútornom svete autora prostredníctvom monológu, ktorý smeruje k Edite, jeho
vnútorný svet je pesimistický, kritizuje spoločnosť, chce ujsť do Afriky, ktorá nie je pretechnizovaná = opis pocitov a
myšlienok
IVAN HORVÁTH
- veľkú pozornosť venoval zachyteniu
emócií
- podnety z viacerých avantgardných prúdov (symbolizmus, poetizmus, impresionizmus) novela
Laco a Bratislava
- svieži, lyricky zafarbený obraz zo života vysokoškolákov v medzivojnovej Bratislave, opisuje
život Laca, ktorý prichádza študovať do Bratislavy, je plný nadšenia, teší sa zo života a prežíva prvé lásky
Laco = mladý
dvadsaťročný vidiecky chlapec, študent z dobrej a zámožnej zemianskej dediny, je typickým mladým človekom svojej doby,
ktorý má pred sebou otvorený svet a chce od neho prijať čo najviac, má mladistvú dušu, ešte neskomplikovanú ničím vážnym,
vyhľadáva nové veci, nové skúsenosti, zážitky, skúma a báda, chce vedieť čo najviac
- hlavným motívom novely je
odchod ---> odchodom príbeh začína aj končí
Mladý Laco začne túžiť po cestách a na radu otca odchádza do
Bratislavy, mestom je úplne nadšený, začína študovať právo, spoznáva sa so starším spolužiakom z gymnázia Igorom a napokon aj so Želkou.
Laco a Želka sa do seba zamilujú, no ich vzťah ochladne po Lacovom návrate z domova po Vianociach, keď si zrazu uvedomí, že Želku nemôže
stratiť. Z ich vzťahu sa vytráca čaro, čo napokon vedie k rozchodu. Laco začína objavovať aj škaredé stránky Bratislavy, hľadá šťastie
u iných žien, v baroch. Zlom nastane po pozvánke Želkinho otca na návštevu, kde sa stretáva so Želkou. Ich vzťah sa obnoví, ale Laco cíti,
že musí ísť ďalej. Odchádza ale s pocitom, že Želka na neho v Bratislave čaká, že sa má kam vrátiť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta