Pojem román, Priamy rozprávač, Pásma, Dom v stráni

Pojem román, Priamy rozprávač, Pásma, Dom v stráni

= veľký epický žáner

• množstvo postáv, ktoré sa vyvíjajú

• veľmi dôležitý je rozprávač

• široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, dej býva zložitý, časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu

• spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly

Druhy románu podľa obsahu

---> historický, psychologický, sociálny, dobrodružný, detektívny, životopisný, atď.

 detektívny (kompozícia založená na zločine a pátraní po páchateľovi, detektív rieši záhadu, tajomstvo s prekvapivým, nepravdepodobným riešením, využívaná dedukcia)

 sociálny (t.j. spoločenský román, uplatňuje sa kritickosť, autor v ňom rieši problémy spoločnosti, vystupujú tu obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad ostatnými)

 psychologický (hlavnou témou je vnútorný stav hlavných postáv, tie sú zvyčajne veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu dozvedá príčiny ich myšlienok a správania, na konci zvyčajne oslobodenie od duševnej trýzne, oslabený dej, autor sa viac zameriava na úvahy, vnútorné monológy postáv)

priamy rozprávač = rozprávanie v 1. osobe v prítomnom alebo minulom čase (tzv. ja-rozprávanie), ide o najautentickejšie rozprávanie (často autoštylizácia s autorom), rozprávač je zvyčajne hlavnou postavou (opisuje svoje vnútorné stavy a pocity), ostatné postavy autor vidí len cez túto postavu, len o tejto jednej postave vie všetko, o iných nie

pásmo rozprávača (spisovné, nepríznakové rozprávanie)

• často sa v pásme rozprávača objavuje vnútorný monológ, teda myslený, ale nahlas nevyslovený prehovor postavy

pásmo postáv (graficky vyčlenené úvodzovkami: teda priama reč, hovorové rozprávanie) Ak sa hranica medzi pásmom rozprávača a pásmom postáv zotrie, objavuje sa: nepriama reč ---> Hodil mu banán a povedal, že ho musí zjesť.

nevlastná priama reč ---> Hodil mi banán, musím ho zjesť. (1 os.)

polopriama reč ---> Hodil mu banán, musí ho zjesť. (3 os.)

Martin Kukučín: Dom v stráni

• Kukučín týmto románom založil tradíciu dedinského románu (typický konflikt v realizme, teda konflikt kaštieľ - chalupa)

• životný príbeh dvoch rodín → sedliaka (= težaka) Mate Beraca a statkárky (=šory) Anzuly

• postupný vývoj ľúbostného vzťahu Katice (dcéra Mateho) a Nika (syn Anzuly)

• šora Anzula má výhrady, ale súhlasí so svadbou (uvedomuje si, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou sa raz musí prejaviť)

• Anzula usporiada obed, na ktorý pozýva okrem Katice mladú Doricu, ktorá by sa k Nikovi lepšie hodila → Katica je konfrontovaná s kultivovanosťou panského prostredia

• Niko si uvedomí rozdiel v správaní Katice a Dorice a dochádza k záveru, že ich vzťah nemá perspektívu (autor takto poukazuje na rozdiely medzi spoločenskými triedami statkárov a sedliakov, na nemožnosť ich splynutia)

• Kukučín používa v románe slová z prostredia, v ktorom sa dej odohráva (Brač), opisuje miestne zvyky a tradície

• prevládajú monológy nad dialógmi

• Kukučín zachytáva tri spoločenské vrstvy → sedliaci, statkári a nová vrstva veľkopodnikateľov (postava obchodníka Zandomeho)

• línia lásky sa odvíja v časovom rámci štyroch ročných období (zoznámenie, láska a prehĺbenie vzťahu, vidina svadby, vytriezvenie a rozchod)

• dva existenciálne medzníky: láska, ktorá je zmnožením života a smrť, ktorá je jeho dovŕšením