Pojem román, Priamy rozprávač, Pásma, Dom v stráni
Pojem román, Priamy rozprávač, Pásma, Dom v stráni
= veľký epický žáner
- množstvo postáv, ktoré sa
vyvíjajú
- veľmi dôležitý je rozprávač
- široký okruh
života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, dej býva zložitý, časť zobrazovaných
udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu
- spojením viacerých
románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly
Druhy románu podľa obsahu
---> historický,
psychologický, sociálny, dobrodružný, detektívny, životopisný, atď.
detektívny (kompozícia založená na
zločine a pátraní po páchateľovi, detektív rieši záhadu, tajomstvo s prekvapivým, nepravdepodobným riešením, využívaná dedukcia)
sociálny (t.j. spoločenský román, uplatňuje sa kritickosť, autor v ňom rieši problémy spoločnosti, vystupujú tu
obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad ostatnými)
psychologický (hlavnou témou je vnútorný stav hlavných postáv,
tie sú zvyčajne veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu dozvedá príčiny ich myšlienok a správania, na konci zvyčajne oslobodenie od
duševnej trýzne, oslabený dej, autor sa viac zameriava na úvahy, vnútorné monológy postáv)
priamy rozprávač
= rozprávanie v 1. osobe v prítomnom alebo minulom čase (tzv. ja-rozprávanie), ide o najautentickejšie
rozprávanie (často autoštylizácia s autorom), rozprávač je zvyčajne hlavnou postavou (opisuje svoje vnútorné stavy a
pocity), ostatné postavy autor vidí len cez túto postavu, len o tejto jednej postave vie všetko, o iných nie
pásmo rozprávača (spisovné, nepríznakové rozprávanie)
- často sa v pásme
rozprávača objavuje vnútorný monológ, teda myslený, ale nahlas nevyslovený prehovor postavy
pásmo
postáv (graficky vyčlenené úvodzovkami: teda priama reč, hovorové rozprávanie) Ak sa hranica medzi pásmom rozprávača a
pásmom postáv zotrie, objavuje sa: nepriama reč ---> Hodil mu banán a povedal, že ho musí zjesť.
nevlastná priama reč ---> Hodil mi banán, musím ho zjesť. (1 os.)
polopriama reč ---> Hodil mu
banán, musí ho zjesť. (3 os.)
Martin Kukučín: Dom v stráni
- Kukučín týmto románom založil
tradíciu dedinského románu (typický konflikt v realizme, teda konflikt kaštieľ - chalupa)
- životný príbeh dvoch rodín → sedliaka (= težaka) Mate Beraca a statkárky (=šory) Anzuly
- postupný vývoj ľúbostného vzťahu Katice (dcéra Mateho) a Nika (syn Anzuly)
- šora
Anzula má výhrady, ale súhlasí so svadbou (uvedomuje si, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou sa raz musí prejaviť)
- Anzula usporiada obed, na ktorý pozýva okrem Katice mladú Doricu, ktorá by sa k Nikovi lepšie hodila → Katica je
konfrontovaná s kultivovanosťou panského prostredia
- Niko si uvedomí rozdiel v správaní Katice a Dorice
a dochádza k záveru, že ich vzťah nemá perspektívu (autor takto poukazuje na rozdiely medzi spoločenskými triedami statkárov
a sedliakov, na nemožnosť ich splynutia)
- Kukučín používa v románe slová z prostredia, v ktorom sa dej
odohráva (Brač), opisuje miestne zvyky a tradície
- prevládajú monológy nad
dialógmi
- Kukučín zachytáva tri spoločenské vrstvy → sedliaci, statkári a nová vrstva
veľkopodnikateľov (postava obchodníka Zandomeho)
- línia lásky sa odvíja v časovom rámci
štyroch ročných období (zoznámenie, láska a prehĺbenie vzťahu, vidina svadby, vytriezvenie a rozchod)
- dva
existenciálne medzníky: láska, ktorá je zmnožením života a smrť, ktorá je jeho dovŕšením
Zones.sk – Zóny pre každého študenta