Poviedka a novela, Vševediaci rozprávač, Vnútorná kompozícia epického diela

Poviedka a novela. Vševediaci rozprávač. Vnútorná kompozícia epického diela.

poviedka = malý epický žáner

• zachytáva jednu udalosť zo života

• vystupuje málo postáv, ktoré sú vykreslené ako skutočné ľudské charaktery (viď. Maco Mlieč, Ondráš Machuľa), postavy vstupujú do deja sformované, nevyvíjajú sa
• v porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja, menšou intenzitou dramatickosti a napätia

humoreska: poviedka so žartovnou tematikou

črta: krátka poviedka, ktorá spracúva skutočnú udalosť

novela= epický žáner stredného rozsahu

• dej odráža každodenný život

• zobrazuje jeden príbeh, udalosť alebo súbor niekoľkých udalostí, ktoré uzatvára neočakávaný, náhly zvrat a rozuzlenie konfliktu, zameriava sa na ústrednú dejovú líniu, nie sú v nej opisné zložky a epizódy

- menej postáv (4-5)

vševediaci (olympský) rozprávač = rozprávanie sa uskutočňuje v 3. osobe v minulom čase, pozícia nezainteresovaného pozorovateľa, pozná vnútorný a vonkajší život postáv, vie o ich myšlienkach a túžbach, vie, čo sa stalo, stane, aj čo sa práve odohráva, niekedy priamo hodnotí konanie svojich postáv

vnútorná kompozícia textu

rovina deja

1. úvod (expozícia): predstavuje sa prostredie, prichádzajú postavy (náčrt ich povahových vlastností), naznačuje sa dej (možný konflikt)
2. zápletka (kolízia): dej sa zauzľuje, objavuje sa udalosť alebo čin, ktorý skomplikuje vzťahy postáv

1. vyvrcholenie (kríza): konflikt v deji naplno vrcholí

1. obrat (peripetia): nečakaný obrat v deji, tzv. retardujúci prvok

1. rozuzlenie (katastrofa): tragické riešenie konfliktu alebo happy-end

rovina významu (čo chcel autor povedať, jeho „posolstvo“)

• Poznámka na záver k štruktúre literárneho diela: rozlišujeme chronologický (dej sujetu = dej fabuly), retrospektívny (do minulosti) a reťazový (udalosti nadväzujú za sebou, pričom ich spája postava hlavnáho hrdinu) kompozičný postup pri písaní diel