Literárne druhy a žánre

Literárne druhy a žánre

LYRIKA (poézia)

vyjadruje pocity, nálady, myšlienky autora nemá dej

nemá postavy, ale lyrický subjekt (často splýva s autorom)

viazaný alebo voľný verš

využívajú sa umelecké básnické prostriedky

spoločenská lyrika: city, pocity, myšlienky, nálady a túžby sa týkajú celej spoločnosti, môže byť politická alebo občianska

ľúbostná lyrika: vyjadruje osobné, intímne city, lásku, zamilovanosť, obdiv k objektu citov, ale aj sklamanie či smútok z nenaplnenej lásky

úvahová (reflexívna) lyrika: básnik sa zamýšľa, uvažuje nad problémami, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú (citové či spoločenské problémy)

duchovná (náboženská) lyrika: náboženská tematika, slabší záujem autorov o osobnú sociálnu a spoločenskú problematiku

prírodná lyrika: vyjadruje city, nálady, vzťah k prírode, ktoré vznikli pod jej silným vplyvom

čistá lyrika: poézia bez filozofickej náplne, ide o vyjadrenie momentálnej nálady, „rozum“ ako keby stál stranou, často používanie symbolov

automatický text = citové vzruchy, pocity, zážitky bez logickej stavby diktované podvedomím, bez kontroly rozumom, autor nevie, čo bude písať, ale prvý verš mu automaticky vyvoláva ďalší a ďalší verš, nepoužíva sa interpukcia, veľká obrazotvornosť („otcom“ tohto postupu je André Breton)

sonet = znelka, vznik v Taliansku

• skladá sa zo 14 veršov, ktoré sú zoradené do dvoch 4-veršových a dvoch 3-veršových strof ( 4 4 3 3 )

• obsah sonetu je rozdelený na tézu, antitézu a syntézu (téza je v prvom štvorverší a hovorí o vzniku nejakého problému, antitézu obsahuje druhé štvorveršie a hovorí o negácii, teda riešení konkrétneho problému, posledné dve trojveršia tvoria syntézu, t.j. pointu)

populárna pieseň = určená širokým vrstvám obyvateľstva

– všeobecne známa a populárna pieseň

• vyjadruje pocity a vkus príslušnej generácie, podlieha móde

• autormi sú textári a hudobní skladatelia

EPIKA (próza)

zakladá sa na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí (typická je časová postupnosť) autora v nej zastupuje rozprávač

veršovaná epika (balada, epos, historická pieseň) a neveršovaná epika (poviedka, román, novela, ...)

malé (poviedka, anekdota, bájka), stredné (novela, balada, legenda) a veľké epické žánre (román, epos)

novela = epický žáner stredného rozsahu

• dej odráža každodenný život

• zobrazuje jeden príbeh, udalosť alebo súbor niekoľkých udalostí, ktoré uzatvára neočakávaný, náhly zvrat a rozuzlenie konfliktu, zameriava sa na ústrednú dejovú líniu, nie sú v nej opisné zložky a epizódy

• menej postáv (4-5)

román = veľký epický žáner

• množstvo postáv, ktoré sa vyvíjajú

– veľmi dôležitý je rozprávač

• široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, dej býva zložitý, časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu

• spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly

druhy románu:

• historický, historicko-dobrodružný, vedecko-fantastický, cestopisný, dievčenský, biografický, detektívny, ...

• detektívny (kompozícia založená na zločine a pátraní po páchateľovi, detektív rieši záhadu, tajomstvo s prekvapivým, nepravdepodobným riešením, využívaná dedukcia)

• sociálny (t.j. spoločenský román, uplatňuje sa kritickosť, autor v ňom rieši problémy spoločnosti, vystupujú tu obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad ostatnými)

• psychologický (hlavnou témou je vnútorný stav hlavných postáv, tie sú zvyčajne veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu dozvedá príčiny ich myšlienok a správania, na konci zvyčajne oslobodenie od duševnej trýzne, oslabený dej, autor sa viac zameriava na úvahy, vnútorné monológy postáv)

epos = z gr. slovo, rozprávanie

• rozsiahly a veršovaný žáner, v ktorom sa hovorí o významných udalostiach a hrdinoch nejakého národa

• kladie sa veľký dôraz na výnimočnosť (výnimočné udalosti, ľudia, charaktery), hlavná postava je osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami

• vystupujú tu bohovia, polobohovia, ktorí často hrdinom poradia, poskytnú nejaký čarovný predmet

• autor spomaľuje dej eposu rôznymi spôsobmi (opakovania, podrobné opisy predmetov, ľudí), t.j. cieľom eposu nie je rýchle rozuzlenie

• záväzná kompozícia: propozícia (krátke naznačenie deja), invokácia (vzývanie múz alebo bohov), enumerácia (opisy), zásah bohov do deja

balada = epický žáner ľudovej slovesnosti

• krátky a jednoduchý dej má rýchlý spád, je smutný, pochmúrny a zvyčajne sa končí tragicky

– hrdinom býva človek (z rôznych spoločenských vrstiev), ktorý sa niečím previnil

• často nadprirodzené postavy (nemŕtvi, víly, strašidlá) a deje (prekliatie)

báj = najstaršia podoba ľudovej slovesnosti

• vysvetľuje predstavy ľudí o vzniku sveta, človeka, prírodných javov

• vystupujú v nej bohovia, polobohovia a iné nadprirodzené bytosti

• súbor báji národa sa nazýva mytológia (bájoslovie)

poviedka = malý epický žáner

– zachytáva jednu udalosť zo života

• vystupuje málo postáv, ktoré sú vykreslené ako skutočné ľudské charaktery (viď. Maco Mlieč, Ondráš Machuľa), postavy vstupujú do deja sformované, nevyvíjajú sa

• v porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja, menšou intenzitou dramatickosti a napätia

humoreska: poviedka so žartovnou tematikou

črta: krátka poviedka, ktorá spracúva skutočnú udalosť

podobenstvo (alegória) = epický žáner menšieho rozsahu

• obsahuje ponaučenie s výchovným zámeraním, veľa podobenstiev obsahuje Biblia

• alegória je druh rozvinutej metafory, nepriamo pomenúva obraz alebo dej (možno prerozprávať dejiny, kde rôzne národy a krajiny sú „zamaskované“ konajúcimi zvieratami)

DRÁMA

neprítomnosť rozprávača

základ drámy tvoria monológy a dialógy (veršované alebo neveršované)

dramatické žánre sú určené predovšetkým na scénickú realizáciu členenie na dejstvá, scény, výstupy

divadelná hra = dramatické literárne dielo, ktoré je vhodné na divadelné predvádzanie

• realizuje sa na špeciálne upravenom priestore, t.j. javisku

• predpremiéra, premiére, repríza a derniéra

režisér = tvorca koncepcie a spôsobu stvárnenia divadelnej hry

herci = strárňujú postavy hry

dramaturgia = umelecká činnosť zameraná na prípravu repertoáru a jeho častí

inscenácia = premena literárneho diela na divadelnú alebo televíznu hru

absurdná dráma = antidráma, porušuje klasickú kompozíciu drámy, chýba v nej súvislý dej, zápletka, rozuzlenie a záver, málo postáv, ktoré spolu ledva komunikujú

komédia (veselohra) = vznikla v antickom Grécku

• jej cieľom je vyvolať smiech

• už základný konflikt je komický, lebo hrdina si buď určí nezmyselný cieľ alebo si zvolí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie

– zobrazuje smiešnosť, komickosť a nezmyselnosť niektorých stránok ľudského života (predovšetkým negatívne vlastnosti človeka, záporné javy spoločnosti)

fraška: druh komédie, v ktorej prevláda situačná komika a zveličovanie

tragédia = vznikla v antickom Grécku, najstarší dramatický žáner

– individuálny alebo spoločenský konflikt

• boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľom, končí tragicky

• hlavnou postavou je výnimočný človek, ktorý sa často odmieta vzdať

činohra = vznikla miešaním prvkov tragédie a komédie v 18. a 19. storočí

• má viac prvkov tragédie ako komédie, pretože je predovšetkým vážna, ALE nekončí tragicky

• zobrazuje vážne a aktuálne spoločenské problémy

• hrdinami činohry sú ľudia bežného života