Naturizmus (lyrizovaná próza)

Naturizmus (lyrizovaná próza)

Znaky naturizmu:

• krátke epické útvary (poviedka, novela, rozprávky, mýty)

• témy: priateľstvo, láska, detstvo, domov, česť

• slabá dejová línia, prežívanie udalosti je dôležitejšie ako udalosť samotná

• lyrizácia jazyka (prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania)

• postavy sa striktne delia na kladné a záporné (záporné sú aktívnejšie)

• dej sa väčšinou odohráva v prírode a v horách

• autor dáva do ostrého kontrastu dedinu a mesto

• prevládajú opisy prírody alebo vnútra postáv, príroda odráža psychický stav postáv

• zvieratá vystupujú ako symbol dobra

• priateľstvo a láska ako najvyššie hodnoty

- stiera sa hranica medzi snom a realitou

Znaky naturistického diela:

✗ hrdina: silne individualizovaný, často je rozprávačom (ja-rozprávanie), vyčlenený z dedinského kolektívu

✗ neprítomnosť historického času, t.j. čas v dielach sa meria len v biologickom čase (vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období)

✗ rozdelenie sveta: TAM HORE (príroda, hory, neskazení ľudia, láska, pokoj) a TAM DOLE (dediny, mestá, závisť)

✗ rozprávkovosť: dobro víťazí nad zlom, občas sa tam nachádza aj nadprirodzená sila (zvieratá, ktoré riešia situáciu), magické čísla

Ľudo Ondrejov

lyrizujúci epos Martin Nociar Jakubovie ---> hlavná postava hľadá zmysel života, pričom stálou hodnotou je preňho matka, túla sa a nachádza útočisko v prírode

trilógia Slnko vystúpilo nad hory

- zbojnícky cyklus, ktorý pozostáva z 3 románov, klasické prvky naturizmu sú len v prvej časti

Zbojnícka mladosť ---> Jerguš Lapin žije v harmonickej jednote s prírodou, animizácia (oživovanie) a personifikácia (zosobňovanie) prírody, prvá časť trilógie opisuje, ako sa Jerguš zoznámi s dedinskými chlapcami, istý čas pracuje v továrni a v závere sa stáva zbojníkom (bol ním aj jeho už mŕtvy otec)

Jerguš Lapin ---> pokračovanie Jergušovho osudu v období 1. svetovej vojny, kedy vojna narúša čaro života, Jerguš je nútený odísť z vrchárskeho prostredia do mesta

Na zemi sú tvoje hviezdy ---> Jerguš tu vystupuje okrajovo, hlavnou postavou je Ondrej (presný opak Jerguša – záporná postava s pasívnym vzťahom k okoliu)

Dobroslav Chrobák

zbierka noviel Kamarát Jašek ---> rôzne ladené novely (realizmus, naturizmus, vitalizmus, expresionizmus), mestské vs. vrchárske prostredie

Návrat Ondreja Baláža: Ondrej sa vracia po 17 rokoch z vojny, žena ho nespoznáva a na pamätníku vojnových obetí nájde

svoje meno, Ondrej sa manželke predstaví pod cudzím menom a z vlastného domu odchádza (žena sa druhýkrát vydala a má dieťa)

novela Drak sa vracia !!!

• podtitul Rozprávka, odohráva sa na Liptove v dedinskom prostredí

• o konflikte medzi jednotlivcom a spoločnosťou

• obsahuje dva konflikty: Drak vs. dedina 2. Eva vs. Drak a Šimon

• rozprávač sa mení podľa toho, kto rozpráva dej (Eva, Šimon, my-rozprávanie) ---> tej je rámcovaný Evou (na začiatku mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona, na konci stará žena, ktorá rozpráva príbeh deťom)

• Malého Draka našiel pri ceste starý Lepiš Madlušovie, po jeho smrti žil chlapec sám (z Lepišovej smrti obvinili Draka). Všetci v dedine ho nenávideli, všetko zlé, čo sa prihodilo mu dávali za vinu. Boli presvedčení, že má čarovnú moc. Pokúsia sa Draka zabiť a pastieri ho nachádzajú v jame s rozbitou hlavou a v bezvedomí. O zraneného Draka sa stará Eva, až kým od nej bez rozlúčky neodíde. Po jeho odchode sa Eva vydala za Šimona, ktorého nikdy nemilovala a narodilo sa jej Drakovo dieťa. Po rokoch sa Drak vracia a ponúkne sa zachrániť čriedu volov z horiacich hôr, Šimon ho sprevádza. Myslí si, že Drak predáva dobytok Poliakom: beží do dediny a podpáli mu chalupu. Drak sa však vracia aj s dobytkom a milou Zoškou a podpaľačovi odpúsťa. Eva si nakoniec uvedomí, že Šimona miluje. Richtár nazve Draka menom Martin Letiš a tým mu vracia stratenú česť – dedina ho prijíma!

Drak = symbol obetavej snahy slúžiť a pomáhať iným, stelesňuje hrdého, múdreho a výnimočného človeka, preto je osamelý a ostatní ním opovrhujú

Margita Figuli

zachytáva sociálne rozdiely medzi postavami – NETYPICKÉ pre naturizmus

zbierka noviel Pokušenie ---> 1. naturistické dielo (1937), novely zobrazujú vnútorný svet žien, ktoré hľadajú šťastie historický román Babylon ---> nepriamo naráža na fašizmus (cez starovekú ríšu dobytú Peržanmi)

novela Tri gaštanové kone !!!

• sociálna novela o majetkových rozdieloch, označuje sa ako moderná rozprávka

• zobrazuje lásku Magdalény a dvoch mužov ---> Jana Zápotočného (vášnivá a nebezpečná láska) a Petra (čistá a úprimná láska)

Peter: tulák, spravodlivý, statočný, skupuje drevo, je rozprávačom príbehu, od detstva miluje Magdalénu

Jano: najbohatší gazda v dedine, sok v láske Magdalény a Petra, zlý muž, ktorý navonok týra Magdalénu, ale vo vnútri ju miluje (nevie svoje city vyjadriť)

Magdaléna: ideálna a dobrá žena, spočiatku pasívna (rodičia jej riadia život

• Peter sa vracia do rodnej dediny s plánom požiadať svoju detskú lásku Magdalénu o ruku. Rovnaké plány má aj Jano Zápotočný s podporou Maliaričky (ctižiadostivá Magdalénina matka). Peter v horách Magdaléne sľubuje, že si po ňu do 3 rokov príde na troch gaštanových koňoch a bude mať vlastný dom. Rozhovor vypočuje Zápotočný a po Petrovom odchode Magdalénu znásilní a vezme si ju za ženu. Magdaléna porodí mŕtve dieťa. Po dvoch rokoch sa Peter vracia a nájde Magdalénu v nešťastnom zväzku so Zápotočným. Magdaléna zázrakom prekoná ťažkú chorobu a keď ju manžel opäť trápi tým, že musí držať koňa, ktorému vypaľuje nápis „tulák“, oslepený kôň svojho pána zabije. Dielo končí šťastne, odchodom Magdalény a Petra na troch gaštanových koňoch.

znaky rozprávky ---> magické číslo 3 (3 kone, 3 hlavné postavy, 3 podmienky, ktoré musí Peter splniť, aby získal Magdalénu), dobro víťazí nad zlom

František Švantner

novela Malka ---> z prostredia slovenských hôr, postavy konajú pudovo a živelne, sú nespútané, hlavnou postavou a

rozprávačom je valach, ktorý si chce zobrať za ženu Malku, aj keď ju nepozná – zidealizoval si ju

novela Piargy ---> o dedine, ktorá zanikla, všetci jej obyvatelia s výnimkou mladého manželského páru zomreli, pretože boli hriešni

román Život bez konca ---> román-rieka, opisuje 30 rokov v živote Paulíny (aj v období 1. svetovej vojny) vrcholný román naturizmu Nevesta hôľ !!!

• rozprávačom je mladý hájnik Libor, dej je tvorený najmä predstavami a fantáziami tejto postavy

• fantastické a mýtické motívy

• v diele pripisujú ľudia prírode démonické vlastnosti: ľudia, ktorí žijú v súlade s prírodou sú považovaní za zlých

a/ reálne postavy: dedinčania, krčmár prahnúci po peniazoch a Zuninom mlyne

b/ tajomno-reálne postavy: hájnik Libor, ktorý sa po 10 rokoch vracia späť a hľadá lásku z detstva Zunu c/ tajomné postavy: uhliar Tavo (ryšavý, škúľavý, opilec), ktorý si nárokuje Zunu a Zuna

• Libor, rozprávač príbehu, sa po rokoch vracia do rodného kraja, aby tam prijal miesto hájnika. Sprevádza ho kôň Eguš, s ktorým si veľmi dobre rozumie. Prichádza šťastný, teší sa, všetko mu je dôverne známe, zdá sa mu, že sa nič nezmenilo. Hájnik si po príchode vybaví postavu dievčaťa, s ktorým sa v detstve priatelil. Je to Zuna, dcéra slepého mlynára, ktorý sa nedokázal postarať o jej výchovu ani o Zuna sa stane teda postupne dcérou hôľ. Od dedinčanov sa dozvedá, že ju považujú za dievča ľahkých mravov. Za ženu si ju chce vziať krčmár Weinhold, ale len pre údajný majetok mlynára. Myslí si, že si ju môže kúpiť ako nejakú vec. Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky, rozumie horám, stromom, kvetom, zvieratám a tak ako ony, aj Zuna si chráni svoje tajomstvá. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu má však záujem aj starý uhliar Tavo, bývalý námorník. Beznádejne ju miluje. Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu spôsobuje psychické problémy, ale aj fyzické utrpenie. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje všade hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zajatí ducha hôr, ktorý berie niekedy na seba podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou. Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik, ani záhadný On. On je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo. Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná, prepustia zo služby. Hájnik je veľmi nešťastný, lebo v ohni mu uhynie aj kôň Eguš. V závere románu Zuna zmizne. V ten deň sa mala konať svadba s krčmárom, vychovali ju vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože aj hole majú svoje nevesty.