Slovenská poézia v medzivojnovom období

Slovenská poézia v medzivojnovom období

• od roku 1918 sa mení dovtedajšia funkcia literatúry (bola "hovorcom národa", suplovala neexistujúce kultúrne centrá) a

začína sa viac zameriavať "na seba" (nové témy, experimenty, avantgardy)

• mnohí autori sa hlásia k programu "otváranie okien do Európy", ktorý zabezpečoval výrazné prepojenie národnej literatúry s literatúrou európskou

• v slovenskej poézii: na jednej strane snaha nadväzovať na staršiu literárnu tradíciu (štúrovci, Vajanský, Hviezdoslav), na strane druhej ísť v Kraskových stopách a tak priblížiť slovenskú poéziu moderným európskym smerom

• významná časopisecká aktivita v tomto období (Slovenské pohľady, Elán, Slovenské smery, Tvorba, Prameň, Vatra, DAV)

PRECHODNÁ GENERÁCIA (medzigenerácia)

• nadväzuje na Hviezdoslava a Kraska ---> prelínanie sa tradičných básnických postupov s postupmi moderny, ktoré do literatúry vniesol Ivan Krasko

- národno-reprezentatívna funkcia poézie (vo väčšine prípadov ešte stále reaguje na prevratné dejinné udalosti, t.j. 1. svetová vojna, politická situácia v ČSR)

ŠTEFAN KRČMÉRY

• pre jeho poéziu je charakteristická dvojpólovosť (podstatne ju ovplyvnila autorova duševná choroba)

1. tradicionalizmus: racionalizmus, národné básne, inšpirácia u Hviezdoslava, Keď sa sloboda rodila

1. moderna: iracionalizmus, symboly, inšpirácia u Kraska, Herbárium

MARTIN RÁZUS

• písal básne osobné a národné (kritika čechoslovakizmu, sklamanie nad postavením Slovenska v ČSR)

✗ veršovaná skladba Stretnutie ---> napísaná krátko pred smrťou, rodinná tematika, najviac priestoru venuje matke, s ktorou vedie dialóg napr. o mŕtvom otcovi

✗ básnické zbierky Z tichých a búrnych chvíľ, To je vojna

NEOSYMBOLIZMUS (dolorizmus)

„Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie, len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.“

dolorizmus: poézia smútku, pesimizmu a bolesti

neosymbolizmus: nadväzuje na prekliatych básnikov, Kraska a Byrona

EMIL BOLESLAV LUKÁČ

- časté paradoxy (ideál ↔ realita), pre Lukáčove verše je typické hĺbavé uvažovanie, meditácia

- autor chce trpieť za ostatných, štylizuje sa do polohy trpiteľa, vyžíva sa v tom, keď ho niekto trápi, môže nad tým uvažovať

✗ básnická zbierka Dunaj a Seina !!! (autor študoval v Paríži na Sorbonne)

- porovnáva domov (rodná dedina, pozitíva: istota, mier, láska) s cudzinou (mesto Paríž, negatíva: zlo, samota)

• známa báseň Taedium urbis (Hnus z mesta) ---> vo forme sonetu poukazuje na nástrahy, ktoré číhajú v mestách v kontraste s pokojom domoviny

✗ básnická zbierka O láske neláskavej ---> monotematická zbierka založená na paradoxe, už názov je oxymoron, v prvých básňach ironizuje sľub vernosti, nechce sa pútať k jednej osobe, sloboda je dôležitejšia

• najznámejšia báseň zbierky nesie meno Paradoxon (odmietanie bezproblémovej lásky, lyrický subjekt požaduje od svojej milej chladnosť: Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná, takto je láska pripokojná a prisúladná.)

✗ neskôr autor prechádza od osobnej lyriky k lyrike spoločenskej ---> v zbierke Moloch (Moloch bol pohanský boh vojny) varuje pred 2. svetovou vojnou a v zbierke Bábel (Babylon) prináša obraz doby poznačenej vojnou

VITALIZMUS (senzualizmus)

• smer vznikol ako reakcia na skončenie 1. svetovej vojny ---> mali by sme si vážiť každodenných maličkostí, nevracať sa do minulosti, vychádza z filozofie vitalizmu Henriho Bergsona, ktorý za základ všetkého považoval životný elán

znaky: optimizmus, senzualizmus (vnímanie všetkými zmyslami), avanturizmus (túžba po dobrodružstve)

témy: žena, láska, krása, mladosť

JÁN SMREK vl. menom Ján Čietek

- protiklad k Beniakovmu dolorizmu

✗ básnická zbierka Odsúdený k večitej žízni (symbolizmus, pesimizmus) ---> smútok z ťažkého detstva, z čias vojny, ale básňou Dnes milujem svoj deň prechádza k vitalizmu (radosť, optimizmus)

✗ básnická zbierka Cválajúce dni ---> polytemická, vyjadruje pocity mladej generácie (divokí jazdci - netrpezliví, ochotní riskovať), zobrazuje ženu vo viacerých podobách

✗ básnická zbierka Iba oči ---> zmyslové vnímanie krás života a lásky

✗ básnická skladba Básnik a žena !!!

- pokus o básnickú poviedku

• napísaná v podobe dialógu, oslava ženy vo všetkých ročných obdobiach (oslavuje ženu ako múzu, symbol poézie) 1/ stretnutie básnika a ženy v parku, rozhovor o poézii a láske

2/ vyznávajú si city

3/ plavba v člne, vrchol ich lásky

4/ žena básnika opúšťa, pretože mu chce dopriať slobodu

5/ stretnutie v parku po 10 rokoch, žena je vydatá, opäť dialóg o poézii

! Smrekove zbierky z 30-tych rokov nesú spoločný názov KNIHY SLNEČNÉ!

• proletárska a sociálna poézia

ĽAVICOVÁ AVANTGARDA

• ideologizmus (snaha ovplyvniť čitateľa) a schematizmus (forma dostupná jednoduchému robotníkovi)

• autori poukazovali na sociálne problémy a žiadali zmenu politického systému DAVISTI = Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis, JÁN PONIČAN, FRAŇO KRÁĽ

Schematizmu ale neprepadol Novomeský, ktorý sa inšpiroval poetizmom!

LACO NOVOMESKÝ

inšpirácia: Wolker, ruská avantgarda, filozofia civilizmu (technický pokrok, civilizácia)

• svojou poéziu sa snaží slúžiť človeku, pomáhať mu pochopiť svet, empatický k nižším vrstvám

• ako výstavbový princíp využíva geometrickosť

✗ básnická zbierka Nedeľa ---> obhajuje právo na šťastie aj pre obyčajných a chudobných ľudí, autor sa pozerá na svet očami slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca, ktorý má tuberkulózu a nenávidí súcit, kritika zaostalosti proletariátu

✗ básnická zbierka Romboid ---> nespravodlivý, pokrivený svet (romboid) ↔ detstvo (kruh), podobne ako Wolker

oživuje veci, opäť sa nevyhýba analýzam ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti

KATOLÍCKA MODERNA 1932 - 1948

"Báseň môže nahradiť modlitbu."

• autormi boli prevažne kňazi, dominovala reflexívna a spirituálna poézia

• tvorba vychádzala z tradície náboženskej a duchovnej poézie (Proglas, legendy o svätých, náboženské spevníky, mravoučná poézia Hugolína Gavloviča, atď.) a sledovala aj moderné básnické smery (poetizmus, symbolizmus, vitalizmus, nadrealizmus) ---> básnická symbióza spirituality a senzuality (duchovnosti a zmyslovosti)

hlavné myšlienky a motívy katolíckej moderny: osobné spovede básnikov, kňazská profesia, cesty a putovania, motív ženy, motív svetla a tmy, téma zeme, domova, vlasti a raja

• po nástupe komunizmu časť autorov emigrovala, časť sa uchýlila do "vnútorného exilu" (ich poézia o Bohu a o viere nebola v tom čase vítaná, prenasledovali ich aj preto, že prinášali zo Západu nové umelecké trendy)

RUDOLF DILONG

hlásal myšlienku "čistej poézie" (poézia je pre privilegovaných) jeho básne sú štylisticky prepracované

časté návratné motívy (snaha utekať od reality) niektoré básne sa podobajú selanke či idyle JANKO SILAN

najvýznamnejší predstaviteľ spirituálnej lyriky 20. storočia

verše v znamení smútku (čerpal z vlastného života) častý motív prírody (príroda lieči)

stredobodom Silanovej tvorby je ľudská duša

✗ zbierky Slávme to spoločne, Rebrík do neba, Oslnenie

PAVOL GAŠPAROVIČ HLBINA

autor manifestu KM

páčila sa mu moderná poézia, uvažoval o možnosti vzniku "kresťanského nadrealizmu"

✗ najvýznamnejšia zbierka Začarovaný kruh

NADREALIZMUS 1935 - 1948

„Sme proti fašizmu a to je naše rozhodné nie, a sme za pokrok a v tom je naše áno.“

• oneskorená forma francúzskeho surrealizmu, nadrealisti odmietali a kritizovali väčšinu skorších básnikov

• tvorba na základe metódy psychického automatizmu (činnosť umelcovej psychiky bez kontroly rozumu)

• ideálom nadrealistov je tvorivá sloboda, chcú šokovať

• texty sú prevažne polytematické, najčastejším básnickým útvarom je pásmo

• používa sa voľný verš bez interpunkcie

• genitívna metafora (nože výčitiek, prepadlisko snov)

- katastrofizmus (apokalyptické vízie, motívy smrti a opustenosti)

predstavitelia: Žáry, Reisel, Horov, Kostra, ...

RUDOLF FABRY

✗ autor 1. nadrealistickej básnickej zbierky Uťaté ruky (1935) ---> obsahuje tzv. automatické texty (momentálne nápady) autom autor prečiarkol prológ (reprezentoval starý klasický štýl), báseň Fair Play obsahuje známu vetu: "Za cenu umenia vzdávame sa umenia"

✗ básnická zbierka Vodné hodiny hodiny piesočné ---> strieda sa próza s veršami, autor reaguje na zánik ČSR, vpád fašizmu a neslobodu, velebí pána hnoja – kohúta, ktorý oznamuje ráno

✗ básnická zbierka Ja je niekto iný !!!

- protivojnová tematika

- pozostáva z dvoch pásiem: 1/ Prvé stretnutie s Féneom (apokalyptické obrazy, tragika)

2/ Druhé stretnutie s Féneom (nádej v lepšie budúcnosť)

Féneo = vybájená postava, raz diabol a raz sám básnik

Do medzivojnovej poézie patria aj ďalší autori, ktorí sa neradia k žiadnemu z vyššie uvedených smerov - Valentín Beniak a Andrej Žarnov.

VALENTÍN BENIAK

• označovaný ako "básnik s tragickým pocitom zo života"

- ovplyvnený symbolizmom a poetizmom, časté sú básne-pásma

• motívy domova a cudziny, erotické a sociálne motívy, bohémske motívy (krčmy, lunaparky, erotika)

✗ vojnová trilógia Žofia, Popolec, Igric

ANDREJ ŽARNOV

• jeho tvorba býva označovaná ako "poézia biča" = útočná poézia