Slovenský romantizmus 1830 - 1850

Slovenský romantizmus 1830 - 1850

Spoločensko-historické podmienky:

30-te roky 19.storočia → maďarský (národnostný) a rakúsky (hospodársky) útlak, formovanie Štúrovej školy, vznik Spoločnosti česko-slovenskej na bratislavskom lýceu (Karol Štúr a Samo Chalupka)

1836 → vychádzka na Devín (Štúr prijal slovanské meno Velislav, Hurban Miloslav → znamenie vernosti slovanstvu)

Karol Kuzmány → vypracoval ideový a umelecký program romantizmu

Znaky literárnej tvorby:

• stlmený subjektivizmus/individualizmus (s výnimkou Janka Kráľa), pretože hlavným motívom bol národ, najprv národná a až potom osobná sloboda !!!

• námety z prítomnosti, ale i minulosti = ako podpora národnej hrdosti (Veľká Morava, Jánošík, Matúš Čák)
• žánre = balada, duma, historická povesť, hlavný literárny druh = lyrika, predovšetkým s lyricko-reflexívnymi prvkami (básnik zasahuje do deja a komentuje ho), z prózy najmä historické povesti a kratšie prózy so satirickým podtextom, minimum drámy

• postavy: pokus o výraznejšiu psychologizáciu, postavy podliehajú svojim citom (vydedenec, pútnik, mních, žobrák, väzeň) a sú neúspešné pri uskutočňovaní svojho ideálu, ľudský osud sa väčšinou končí tragicky

• folklórny sylabizmus = rovnaký počet slabík vo veršoch, združený/striedavý rým, verš blízky folklóru a piesni,

zjednodušená obraznosť, hovorová reč (ako snaha priblížiť sa ľudu), čerpanie z ľudovej slovesnosti

Ľudovít Štúr

A: Jazykovedná činnosť:

1843 = uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia (na fare v Hlbokom)

→ 1. kniha v štúrovskej slovenčine = 2. ročník almanachu Nitra (1844), odporca nového spisovného jazyka → Ján Kollár

(Hlasové o potrěbě jednotky spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky)

jazykovedné diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (samostatný je iba ten národ, ktorý má vlastné územie a jazyk) a Náuka reči slovenskej (slovenský pravopis, syntax a morfológia)

B: Politická činnosť:

• poslanec za mesto Zvolen v Uhorskom sneme → pamätná reč v januári 1848 za zrušenie poddanstva a navrhoval, aby sa slovenčina dostala do škôl

• účasť v revolúcii 1848-49 (meruôsme roky) → Žiadosti slovenského národa, organizácia výprav proti uhorskej vláde

C: Literárna činnosť:

Dumky večerní → napísané v češtine, osobná a reflexívna lyrika zo študentských čias, najdôležitejšia báseň Rozžehnání

(venoval ju Márii Pospíšilovej, ktorú miloval, báseň je odpoveďou na otázku, prečo sa nikdy neoženil)

Spevy a piesne → napísané v slovenčine, centrom záujmu je národná minulosť Slovákov

D: Teoretická, kritická a filozofická činnosť:

→ O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (ľudová pieseň = základ poézie) a Slovanstvo a svet budúcnosti

(Štúrov „testament“, napísané v nemčine, sklamanie z výsledku revolúcie, viera v oslobodenie Slovanov cárskym Ruskom)

E: Vydavateľská činnosť:

→ Slovenské národné noviny a literárnou prílohou Orol tatranský (1. slovenské politické noviny, žiadal v nich napr. zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, rozšírenie národného školstva)

Samo Chalupka najstarší štúrovec

→ prvé básne nepísal v štúrovčine, ale v biblickej češtine

a/ jánošíkovská tematika:

Likavský väzeň → o uväznenom Jánošíkovi, ktorý túži po slobode

Kráľohoľská → o 12-člennej zbojníckej družine, výzva pre ľud, aby sa vzoprel krivde

b/ tematika ľudového a protitureckého odboja:

Branko → podľa zvolenskej miestnej ľudovej povesti o zbojníkovi, ktorý bojuje za práva ľudu (Chalupka má na epitafe úryvok z tejto básne)

Turčin Poničan → jednoduchú slovenskú ženu odvlečú do tureckého otroctva, žena spoznáva v únoscovi svojho syna, ktorý pred rokmi zmizol, syn ju prehovára, aby s ním zostala, ale ona sa chce vrátiť "na tie krásne brehy Hrona", t.j. na Slovensko (láska k vlasti víťazí nad materinskou láskou)

Boj pri Jelšave → víťazstvo Slovákov nad Turkami

c/ historická tematika:

MOR HO! !!!

• cisár Konštantín (v prenesenom význam symbolizuje Maďarov) rozširuje v roku 359 územie rímskej ríše, je dobyvačný a chce zotročiť iné národy, dostáva sa na územie Slovenska, do tábora Rimanov príde sedemčlenná družina mladých Slovanov (kolektívny hrdina), ktorí prinášajú cisárovi chlieb a soľ, vítajú ho a opisujú krásy svojej krajiny, cisár dary neprijme, mladíci sa búria proti jeho pýche a bojujú za svoje práva, boj sa končí morálnym víťazstvom Slovanov

• hlavnou myšlienkou básne je zobrazenie dvoch protikladných svetov (kontrasty)

→ túžba po mieri a slobode - násilie a zotročovanie iných národov

→ menšina Slovanov - presila Rimanov

→ pokora Slovanov - pýcha cisára

→ odvaha Slovanov - zbabelosť Rimanov

Janko Kráľ najsubjektívnejší štúrovec

→ v jeho dielach častá kritika a chmúrne nálady, čo bolo proti „štúrovskej“ koncepcii !!! (rebel)

→ autoštylizácia, subjektivizácia (zachytával a vyjadroval svoje vlastné pocity a myšlienky)

→ ako jediný sa spomedzi slovenských romantikov priblížil európskemu romantizmu a/ lyrika revolučných rokov:

Krajinská pieseň → vítanie revolúcie

Jarná pieseň → báseň o slobode

Duma dvoch bratov → na počesť 2 slovenských študentov Holubyho a Šuleka

Šahy → spomína na väzenie, ale i pesimistický pohľad na výsledok revolúcie

b/ lyrika porevolučných rokov:

Duma slovenská → venovaná Memorandovému zhromaždeniu v Martine

Duma bratislavská → zamyslenie a protest proti zbaveniu Ľ. Štúra profesúry v Bratislave

c/ balady:

Zverbovaný, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky → poučenie vyplývajúce zo všetkých balád: “Každé zlo musí byť potrestané.” (nevera, zneuctenie hrobu, roztopašnosť, privolávanie diabla, atď.)

ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO !!!

- obraz nespokojného mladíka, ktorý chce vyslobodiť zakliatu pannu (= slovenský národ), ale zomiera vo vlnách Váhu

• autobiografické prvky (autor bol samotár, považovali ho za čudáka)

1. časť → úvahová, obraz básnikovho vnútra nenachádzajúceho pokoj (kontrast s idylickým obrazom prírody), Janko nestojí o lásku, nevychádza s otcom (otec je k nemu krutý, ale matka ho bráni), nedodržiava zvyky, vzbudzuje v ľuďoch nenávisť, rebeluje a nepochopený uteká do prírody, kde hľadá útočisko a samotu, blúdi krajom v čiernom plášti

1. časť → baladická, Janko sa vrhne do vody, aby zachránil zakliatu pannu, zomrie (podľa povery si má prevrátiť oblečenie a on to neurobí), vyslobodenie panny = titanský čin

1. časť → epilóg, zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodou

charakteristika Janka: typický romantický hrdina, „dobrovoľný“ samotár, čudák, burič, hrdý mladý človek, pre ktorého je typická osobná vzbura (revolta)

hlavná myšlienka balady: nespokojnosť so svetom, ale aj láska k ľudu a snaha priniesť mu slobodu

Andrej Sládkovič básnik životného optimizmu

a/ príležitostná poézia:

Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti → zrušenie poddanstva a posilnenie patriotizmu

Svätomartiniáda → na počesť Memoranda

Nehaňte ľud môj → obrana ľudu

b/ 3 veľké skladby:

Sôvety v rodine Dušanovej → rozhovory, kde Dušanova rodina predstavuje celé ľudstvo, filozofické úvahy o živote

MARÍNA !!!

• veľké dielo úvahovej (reflexívnej) lyriky v slovenskej literatúre (reakcia Štúra na dielo: „Ide o citové výlevy.“)

• 4 základné témy → mladosť, krása, láska k Maríne, láska k Slovensku

- láska = najvyššia hodnota v živote človeka

• skladba vznikla ako reakcia na nešťastnú lásku autora k Márii Pišlovej (rodičia ju vydali za boháča), autor sa v nej vyrovnáva i s predsudkami Štúra (ten odsudzoval lásku k žene, tvrdil, že odpútava od vlasteneckej práce)

• láska k vlasti a Maríne je rovnocenná = chce „obe v jednom objímať“ (porovnať s Kollárom !!!)

1. lyricko-epická časť (vyjadrenie hlbokej lásky k Maríne, autor je opojený láskou, ničoho sa nebojí, iba Maríninho odmietnutia, Marína zobrazovaná ako anjel, bohyňa, Sládkovič postupne opisuje i Slovensko a začína sa prelínať láska k vlasti s láskou k dievčine, nad láskou sa začínajú „sťahovať mraky“, motýľ symbolizuje zvodcu, ktorý lieta z kvetu na kvet, potom sa objavuje had = skutočný zvodca)

1. reflexívno-symbolická časť (básnik spoznáva, že jeho láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky a

Marína sa mení na vílu, ktorá ho vábi do Hrona, odolá jej a pokúša sa nájsť iný zmysel života, uvedomuje si, že vlasť ho potrebuje, pokračovaním lásky k Maríne sa stáva láska k vlasti)

• narozdiel od ostatných štúrovcov nie je Sládkovičova reč odvodená od ľudovej slovesnosti → je bohatá na básnické figúry

(kontrasty, paradox, básnické otázky, klimax, antiklimax, litotes – Nemožno mi ťa neľúbiť)

• dielo je písané v 10-veršových strofách

DETVAN !!!

- lyricko-epická skladba, 5 spevov, národná a sociálna problematika

• dielo sa odohráva v období vlády Mateja Korvína (idealizovaná postava, zaujíma sa, ako žije ľud)

• hlavnou myšlienkou je oslava sily, zdravia, čestnosti a spravodlivosti slovenského ľudu (hlavné postavy Martin a Elena sú ich stelesnením)

1. spev = Martin: oslava krás prírody pod Poľanou, spätosť ľudu s prírodou, opis Martina, Martin zabije sokola kráľa Matiáša, pretože sa vrhol na zajaca

1. spev = Družina: Martin zobrazený s kamarátmi-valachmi pri vatre, pri speve, mládenec vyslobodí Elenu z rúk zbojníkov (jedného z nich zabije)

1. spev = Slatinský jarmok: Martin sa ospravedlňuje kráľovi za to, že zabil jeho sokola, kráľovi je mladík sympatický svojou prirodzenosťou a odvahou, dokonca mu za to daruje koňa, keď sa dozvie, že zabil obávaného zbojníka, najepickejší spev

1. spev = Vohľady: opis Eleny ako ideálnej Slovenky, Elena sa páči kráľovi, odmieta jeho návrhy, pretože miluje Martina, kráľ jej daruje na pamiatku prsteň

1. spev = Lapačka: obraz dramatickej verbovačky na dedine, Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša pod podmienkou, že si môže nechať svoj kroj, fujaru, dlhé vlasy a Elenu

MARTIN = netradičná romantická postava (bez konfliktov, ideálny predstaviteľ slovenského ľudu, sedliak, dobrý syn, čestný, spravodlivý, nenávidí násilie a nespravodlivosť, svoje hrdinstvo chce dokázať v celonárodnom meradle)

Ján Botto tvorca najkrajších slovenských balád

→ pojem „zakliata krajina“ = často znázorňoval zakliatu krajinu, pustú a bezútešnú, ktorá čaká na svojho osloboditeľa, silného, osudom predurčeného junáka, ktorému pomáhajú orly, sokoly, rozprávkové bytosti (známa báseň Orol alebo Báj na Dunaji – osloditeľom je Štúr), zakliata krajina je alegorickým obrazom utláčaného Slovenska

→ najviac čerpal z ľudovej slovesnosti spomedzi autorov slov. romantizmu

a/ prvé básne:

• hlavnou postavou je šuhaj, ktorý sa oduševňuje za veľké činy

K mladosti → báseň je obmenou Mickiewiczovej Ódy na mladosť, básnik sa hnevá na tých, ktorý nariekajú nad zašlou slávou, žiada nové činy, novú poéziu

b/ revolučné roky: Prísaha

c/ porevolučné roky: Vrahom (reakcia na zatvorenie 3 slovenských gymnázií)

d/ balady: rýchly spád, dialógy, gradácia napätia

Žltá ľalia → Eva sa po Adamovej smrti vydá, mŕtvy Adam prichádza o polnoci pre svoju nevernú ženu a ona mu zomiera v náručí, žltá ľalia = symbol žiarlivosti, tŕnie a chrastie sú trestom za neveru

Krížne cesty → motív Čachtickej panej

Margita a Besná → vdova zhodí svoju nevlastnú dcéru zo žiarlivosti zo skaly pri Strečne, ťaží ju svedomie a nakoniec spácha

samovraždu (vychádza z povesti o dvoch skalách v okolí Strečna)

e/ lyricko-epická skladba:

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA !!!

• Botto opisuje Jánošíka ako hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával

• skladá sa z úvodu a 9 spevov

- prvky balady, elégie a hrdinského spevu !

• opis Jánošíkovej družiny, zlapanie, rozlúčka milej s Jánošíkom, sen o mladosti vo väzení, túžba po slobode, cesta k šibenici, lúčenie sa s rodným krajom a poprava, obraz zakliateho Slovenska a oslava Jánošíka ľudom

• posledný spev je alegorický → Jánošíkova svadba s kráľovnou víl je dôkazom jeho nesmrteľnosti

kontrasty: svetlo – tma, sloboda – väzenie, život – smrť, právo – bezprávie, ľud – páni, najdôležitejším kontrastom je kontrast tragizmu a heroizmu

- objavuje sa myšlienka mesianizmu (národu pomôže len silný jednotlivec)

PRÓZA SLOVENSKÉHO ROMANTIZMU

Jozef Miloslav Hurban → historická povesť OLEJKÁR

• olejkár Hrabovec kuje intrigy s trenčianskym zlatníkom proti Matúšovi Čákovi, pripravuje rôzne jedy na jeho odstránenie, jeho pomocník Vít ho odhalí a chce ujsť s jeho dcérou Ľudmilou, Vít zistí, že on a Ľudmila sú súrodenci, dielo nekončí šťastne

→zlatníka odsúdia na smrť, olejkár spácha samovraždu, Vít vstupuje do Matúšových služieb a Ľudmila postaví kláštor

→ novela OD SILVESTRA DO TROCH KRÁĽOV

- autor kritizuje meštiactvo a nepriateľov slovenskej idey

• bohatý starý mládenec a odrodilec Šúplata si hľadá bohatú nevestu, vezme si svoju slúžku, pretože sa dozvie, že vyhrala v lotérii, slúžka ale svoj žreb predala mladému spisovateľovi Milenskému, ktorý sa ožení s Ľudmilou, ktorú si chcel vziať Šúplata

Ján Kalinčiak

• najvýznamnejší prozaik slovenského romantizmu, nazýva sa slovenský Dumas
• nevychádzal z ľudovej slovesnosti a ústrednou témou jeho tvorby bola láska (preto nevychádzal so Štúrom)
• častokrát víťazí zlo nad dobrom, postavy zomierajú (i kladné)

historické prózy: Milkov hrob, Púť lásky, Bratova ruka (Mikuláš sa ožení do rodiny, ktorej sa chce pomstiť, každý rok zabije jedného jej člena, nad tým posledným – švagrom sa ale zľutuje a „iba“ mu odtrhne ruku, tú nachádza Mikulášova manželka a on končí na popravisku)

REŠTAVRÁCIA

• humoristická próza o zemianstve (jeho hospodársky a morálny úpadok) a „prehnitom“ feudalizme = ide o nastupujúce prvky realizmu !!!

• získavanie voličov pred voľbami županov a boj o miesto vycišpána (Adam Bešeňovský a Ján Potocký), táto hlavna dejová línia je prerušovaná odbočkami

• postavy zosmiešnil pomocou reči, ktoré používajú: frázy, príslovia, porekadlá, veľa latinských slov

• typické romantické konflikty (láska s prekážkami, prísaha, zrada i súd), ale v humornej až parodickej polohe !!!