Baroková literatúra – autori, predstavitelia, diela

Baroková literatúra – autori, predstavitelia, diela

V tomto prehľade barokovej literatúry sa budem venovať ako svetovej, tak i slovenskej tvorbe v tomto období. Vymenujem všeobecné znaky tejto epochy a uvediem historické udalosti, ktoré ich podnietili. V časti venovanej svetovej literatúre iba stručne predstavím najvýznamnejších autorov a ich diela, dôraz je kladený na slovenskú literatúru.

Baroková literatúra prekvitá od 16. do 18. storočia nášho letopočtu.

Beznádej a napätie v tedajšej spoločnosti (heslo „Vanitas vanitatum.“ = „Márnosť nad márnosť.“) bolo vyvolané viacerými nepriaznivými faktormi, akými boli najmä mor a ďaľšie epidémie, expanzia Turkov, tridsaťročná vojna v Európe, reformácia a protireformácia a taktiež fakt, že všetka moc bola sústredená v rukách niekoľkých dynastii.

Hlavnými znakmi barokovej literatúry sú dekoratívnosť (prehnaná ozdobnosť), pompéznosť (veľkoleposť) a patetickosť (nadnesenosť). Hojne sa využívajú básnické prostriedky: trópy, figúry, symboly, hyperboly atď. Pre predošlé obdobie humanizmu a renesancie bol typický individualizmus, senzualizmus a racionalizmus, čiže aj tu vidno charakteristický prvok striedania životných priorít spoločnosti v literárnej periodizácii (zatiaľ čo humanizmus a renesancia sa orientuje viac na pozemský život, barok preferuje ten posmrtný).

Svetová baroková literatúra

Pre stručnosť a prehľadnosť sú autori, ich diela s charakteristikou zapísané do tabuľky:

Na niektoré z typických znakov barokovej literatúry – dekoratívnosť a rozšírené využitie básnických prostriedkov – možno poukázať na príklade, konkrétne na Luisovi de Gonórovi. Pre jeho básne je typická komplikovanosť a nezrozumiteľnosť, čo vyplýva z prítomnosti uvedených znakov baroka.

Slovenská baroková literatúra

Vtedajšia situácia na Slovensku sa niesla v rozdelení spoločnosti na katolíkov, ktorý mali svoje centrum na univerzite v Trnave a na evanjelikov so základňou na Evanjelickom lýceu v Bratislave a v kolégiu v Prešove. Svoju rolu zohrali aj udalosti popísané v úvode prehľadu, špecifickými boli protihabsburgovské povstania.

Autori v literatúre sa začínajú viac zaujímať o národné témy, predovšetkým o slovenskú históriu a jazyk. Typický barokový človek je plný protikladov (je v kríze, no chce sa z nej dostať).

Najzastúpenejšími žánrami slovenského baroku sú náboženská lyrika (spevníky), didakticko-reflexívna poézia a cestopisná, memoárová próza. Vznikali ale aj iné žánre, napríklad tzv. jarmočné piesne.

Cestopisná a memoárová próza

Náboženská lyrika (zborníky a spevníky)

Jezuita Benedikt Szölösi napísal katolícky spevník Cantus Catholici, Dionýz Kubík spevník Cantiones Slavonicae. Zborníky: Zborník Jána Lányho, Zborník Jána Buoca a Mikulášsky zborník (Jánošíkovská tematika).

Didakticko-reflexívna lyrika

Mala za úlohu najmä vychovávať a zároveň aj odrážať realitu. Zamýšľa sa nad etickými otázkami.

Peter Benický: Slovenské verše

Dielo je napísané slovakizovanou češtinou, dvanásťveršovými strofami. Kritizuje nedostatky, dáva ale zároveň rady (napr. sudcom a úradníkom) a moralizuje.

Hugolín Gavlovič: Valašská škola mravov stodola

Jazykom použitým v tomto diele je bohemizovaná slovenčina. Obsahuje cez 1000 básni po 12 veršoch. Dielo má kazateľský účel, snaží sa moralizovať čitateľa a vyškoliť ho k dobrému životu. Kritizované sú alkohol a lakomstvo.

Úryvok poukazujúci na rozšírené opilstvo medzi Slovákmi:

„Tento človek neni človek, neb rozum utratil,

 když se zbytečným nápojem v hovado obrátil.“

Iná poézia

Ján Sekáč je autorom zábavného diela Láskavé karháni smíšnopochabých svetských mravú.

Štefan Selecký napísal ľúbostné dielo Obraz panej krásnej perem malovaný.

Jarmočné piesne

Ako už samotný názov napovedá, šírili sa najmä na jarmokoch. Ich hlavnou úlohou bolo informovať ľud o najnovších udalostiach (spravodajský účel).