Vývin slovenského jazyka
Vývin slovenského jazyka
slovenský jazyk sa vyvíjal nepretržite od 5. storočia ako osobitný slovanský jazyk, dlho však zostal
jazykom ľudu (ako administratívny, bohoslužobný a jazyk vedy sa však požívali iné jazyky i latinčina, čeština, nemčina, maďarčina)o
vývine slovenčiny rozlišujeme 2 obdobia:
1. PREDSPISOVNÉ OBDOBIE
- do 8. storočia bola spoločným jazykom všetkých
Slovanov praslovančina, mala okolo 50 hlások viaceré zanikli
- v 9. storočí, 863 - prvý spisovný/kultúrny a bohoslužobný jazyk
-staroslovienčinu priniesli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod (vytvorili ju na základe slovanského macedónskeho nárečia z okolia
Solúna), zapisovala sa hlaholikou, neskôr cyrilikou
- od 10. storočia sa staroslovienčina = stará slovenčina vyvíjala k novovekému
európskemu jazyku nestala sa však úradným jazykom, len jazykom ľudu
- v čase formovania Uhorského kráľovstva sa úradným a
bohoslužobným jazykom stala latinčina
- vplyvom česko-slovenských kontaktov sa na Slovensko dostala čeština k používala sa najmä v
administratíve, Slováci do nej vkladali slovenské slová, sformovala sa tzv. slovakizovaný m' čeština
- popri latinčine a češtine
fungovala na Slovensku aj kultúrna slovenčina - v administratíve a v cirkvi, prví pocítili potrebu jazykovej normy kamaldulskí mnísi v
Červenom Kláštore, ktorí prekladali bibliu do kultúrnej západoslovenčiny
2. SPISOVNÉ OBDOBIE
- 1787 -
Bernolák kodifikoval spisovný jazyk na základe kultúrnej, západoslovenčiny trnavského typu, kodifikácia sa uskutočnila vydaním jeho
diel Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika, Slovár Slovenškí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- bernolákovčina bola literárnymi školským jazykom, mala fonetický pravopis
- 1843 - fara v Hlbokom - Štúr, Hurban, Hodža
- po dohode Štúr kodifikoval spisovnú slovenčinu
na základe stredoslovenského nárečia vydaním diela Náuka reči Slovenskej a
Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, ponechal fonetický pravopis!
- 1851 - dochádza k reforme štúrovskej
slovenčiny pod vedením Hodžu a Hattalu vydaním diela
Krátka mluvnica slovenská - pristúpili na etymologický pravopis (ako
ostatné slovanské jazyky)
- 1902 - jazykovedec S. Czambel vydal dielo Rukoväť spisovnej reči slovenskej, ktoré ustálilo
jazykovú normu.
- po roku 1918 (vznik ČSR) - slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom, avšak
Slováci
nemali dostatočne početnú vlastnú inteligenciu, do štátnej správy prichádzali profesori, úradníci, policajti z Čiech (pomoc Slovensku),
tým sa do slovenčiny dostavali české slová odrazom tohto bolo vydanie prvých Pravidiel slovenského pravopisu (1931, profesor v. vážny)
obsahovali české slová (láhev, límec,...) - reakciou na tieto pravidlá bolo založenie časopisu Slovenská reč (1932, Košice) - časopis
zoskupoval tzv. puristov - jazykovedcov, ktorí sa snažili očistiť slovenčinu od českých slov
- po roku 1945 - vznikol Jazykovedný
ústav Ľudovíta Štúra, ktorý sa stará o výskum a stav slovenského jazyka
Zones.sk – Zóny pre každého študenta